Benice (okres Martin)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′41″S 18°52′20″V / 48,994722°S 18,872222°V / 48.994722; 18.872222
Benice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Nadmorská výška 426 m n. m.
Súradnice 48°59′41″S 18°52′20″V / 48,994722°S 18,872222°V / 48.994722; 18.872222
Rozloha 2,15 km² (215 ha) [1]
Obyvateľstvo 349 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 162,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1267
Starosta Milan Remšík[3] (SMER-SD)
PSČ 038 42 (pošta Príbovce)
ŠÚJ 512061
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Benice 69
038 42  Príbovce
E-mailová adresa oubenice@gaya.sk, benice@Benice.sk
Telefón 429 43 52
Fax 429 43 52
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja
Webová stránka: Benice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Beniceobec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec veľmi tesne susedí s ľudnatejšou obcou Príbovce. Nachádza sa uprostred Turčianskej kotliny, na ľavostrannej terase rieky Turiec. Podložie tvoria karbonatické štrky. Má nivné, lužné a hnedé lesné pôdy. Skoro celý kataster obce je odlesnený. Od roku 1966 je úsek rieky Turiec pri Beniciach chránený pre štúdium výnimočne zachovaného lužného toku rieky a štúdium života Hlavatky podunajskej[4].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Benice sú stará turčianska zemianska obec, na mieste dnešnej obce existovala už v roku 1113 osada neznámeho mena, v majetku zoborského benediktínskeho kláštora. V trinástom storočí sa územie obce nazývalo „Zem Imricha“ a v roku 1267 ju nájdeme v záznamoch ako „Bene“. Je sídelnou obcou rodu Benických, známeho vplyvným vystupovaním vo veciach Turčianskej župy a horlivých obhajcov práv evanjelikov. V obci sa nachádza klasicistická kúria z polovice 19. storočia, postavená na základe pôvodnej renesančnej kúrie.[5] V roku 1269 daroval kráľ Belo IV. turčianskym jobagiónom Tomášovi, Benediktovi a Martinovi de Benych - Benice. V roku 1413 povýšil kráľ Žigmund Martina z Beníc, ktorý bojoval v jeho službách proti Turkom a udelil mu novú donáciu na Benice medzi skutočných šľachticov. Mikuláš Benický získal všetky majetky rodu Mičinských, podľa tohto rodu získal ďalší perdikát a v roku 1562 mu kráľ za zásluhy udelil armáles.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kúria Benických, jednopodlažná bloková stavba s valbovou strechou zo 17. storočia. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. V 19. storočí túto stavbu rozšírili prístavbou k severnej fasáde. Pred západnú fasádu nechali postaviť rizalit s troma poľami pruskej klenby. Asymetrické riešenie hlavnej fasády poukazuje na inkorporáciu starej renesančnej kúrie do novej stavby. Okná si zachovali šambrány z 19. storočia. Začiatkom 20. storočia patrila kúria rodine Pivkovcov. K poslednej obnove došlo v rokoch 1992-1993. Vtedy bola kúria upravená na penzión.[6]
  • Klasicistická kúria, jednopodlažná bloková stavba so sedlovou strechou z prvej polovice 19. storočia.[7] Nachádza sa v radovej zástavbe, na čísle 58. Stavba má dnes hladké fasády, dominantný je rizalit lemovaný pilastrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Obejkt je dnes neudržiavaný a chátra.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza základná škola, ktorú navštevujú žiaci z niekoľkých obcí Turca.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Martin Benický (* – † 1622.), podžupan, vicepalatín, zástupca palatína Juraja Turza, prvá manželka Čečeiová druhá Magdaléna rod. Farkašová, otec Gašpar syn Mikuláša, matka Alžbeta rod. Ostrolúcka, synovia Gašpar hornouhorský kapitán a Gabriel turčiansky podžupan, starý otec Gašpara. Zavraždil ho zbojník Ďuro Hrubý
  • Mikuláš Benický (16. stor.), príslušník zeminaskeho rodu z turčianskych Beníc, účastník bojov proti Turkom, podžupan Turčianskej stolice, provízor a kastelán Znievskeho hradu, otec Tomáš matka Mária rod. Mičinská, manželka Agneša rod. Folkušovská, jeho syn Ján zakladateľ benickej František mičinskej a Gašpar príbovskej vetvy rodu
  • Gašpar Benický, (17. - 18. stor.), kurucký diplomat, 1711 emigroval do Gdánska
  • Polexina Benická (* 1709 – † 1749), osvietená a urodzená pani z Beníc a Rakova, manželka Ladislava Otlíka z Ozoroviec a Kochanoviec[8]
  • Barbora Benická (* 1755 – † 1797), ctihodná a preosvietená pani z Beníc[9], manžel bol ctihodný a preosvietený pán Andrej Šemberi z Horných Súdoviec, prísažný prísedaci súdnej tabule mnohých slávnych stolíc[10]
  • Jozef Benický , veliteľ turčianskych insurgentov v protinapoleonskych vojnách, brat Alexander, sestry vyd. Košutová, Detrichová, Jesenská
  • Alexander Benický (* 1757 – † 1823), ctihodný a urodzený pán príslušník príbovskej vetvy z Beníc a na Mičinej, čestný prísediaci súdnej tabule mnohých slávnych stolíc, hlavný direktor ciest Turčianskej stolice[11], otec Jozef potomok Martina, matka Rebeka rod Lehotská, mal majetky v dedinách Pribovce, Benice, Folkušová, Karlova, Horná a Dolná Mičiná, Môlča, spor o czoborovsko-bakičovské dedičstvo v panstvách Holič, Šaštin a Ostriež
  • Pavol Benický (* 1783 – † 1817), ctihodný pán z Beníc a Príboviec, čestný prísediaci mnohých slávnych stolíc, zomrel vo veku 34 rokov v Tót-Györku (dnes Galgagyörk)[12], jeho manželka bola urodzená a preosvietená pani Zuzana Meerwaldtová[13]
  • Albert Benický (* – † ), podžupan, účastník Memorandového zhromaždenia
  • Jozef Podhorský, (* – † 1760), rímskokatolícky kňaz
  • Gustáv Pivko (* 1872 – † 1944) organizátor kultúrneho života Slovákov v USA
  • Cyril Metód Pivko (* 1879 – † 1933), československý politik, medzivojnový senátor Národného zhromaždenia ČSR

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977.
  5. FERENČÍK, Michal. Cesty za poznaním Turca. Martin : Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, 2013. ISBN 80-85453-42-8.
  6. ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Kúria s areálom, s. 262-263.
  7. MAROŠ MAČUHA, ĽUBICA SZERDOVÁ-VEĽASOVÁ. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin. Bratislava : Slovart, 2012. Kapitola Benice, s. 261.
  8. Mortuárium Polexiny Benickej, hodváb ručne maľovaný - Slovakiana. Slovakiana. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  9. Mortuárium Barbory Beniczkej,papier ručne maľovaný - Slovakiana. Slovakiana. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  10. Mortuárium Andreja Semberiho,papier ručne maľovaný - Slovakiana. Slovakiana. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  11. Mortuárium Alexandra Beniczkého,papier ručne maľovaný - Slovakiana. Slovakiana. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  12. Mortuárium Pavla Benického,hodváb ručne maľovaný - Slovakiana. Slovakiana. Dostupné online [cit. 2018-04-18].
  13. Oznámenie o úmrtí-mortuárium Zuzany Meerwaldt,hodváb - Slovakiana. Slovakiana. Dostupné online [cit. 2018-04-18].

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]