Žabokreky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°01′42″S 18°54′54″V / 49.0282°S 18.9151°V / 49.0282; 18.9151
Žabokreky
obec
Žabokreky05.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Martin
Región Turiec
Rieky Beliansky potok, Žabokrecký potok
Nadmorská výška 426 m n. m.
Súradnice 49°01′42″S 18°54′54″V / 49.0282°S 18.9151°V / 49.0282; 18.9151
Rozloha 5,23 km² (523 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 213 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 231,93 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1282
Starosta Zuzana Valocká[3] (nezávislá)
PSČ 038 40
ŠÚJ 512834
EČV MT
Tel. predvoľba +421-43
Adresa obecného
úradu
Žabokreky 145 038 40 Martin
E-mailová adresa starosta@zabokreky.sk
Telefón 043/4388173
Fax 043/4388123
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Žabokreky
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.zabokreky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Žabokrekyobec na Slovensku v okrese Martin.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v centrálnej časti Turca, približne 4 km južne od Martina. Urbanisticky nadväzuje na Košťany nad Turcom, cez ktoré má aj cestné spojenie na cestu I/65. Cesta III. triedy sa za Žabokrekmi rozdvojuje a umožňuje dopravu do Belej (odtiaľ aj do rekreačného strediska v Jasenskej doline) a Necpál.

Žabokreky ležia v rovinatom území Turčianskej kotliny a len v severnej časti chotára sa terén mierne vlní a naberá pahorkatinný ráz. Z juhovýchodu a juhu obec obteká Beliansky potok, na severnom okraji centra pramení menší Žabokrecký potok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o osade s názvom Villa Zabokrek pochádza z roku 1282, no lokalita bola osídlená už v období Veľkomoravskej ríše. Potvrdili to nálezy kostola z 9.10. storočia v dnešnej osade Kostolište, asi 1,5 km južne od centra obce. O niečo staršie nálezy slovanských bojovníkov boli nájdené v lokalite Mohylka, kde sa zachovali sekeromlaty, dvojsečné meče a ostrohy. Zmienok o obci z konca 13. storočia sa zachovalo niekoľko a vypovedajú o jej význame, nakoľko tadeto viedla významná cesta. S ňou súvisela aj stanica poštovej služby Mateja Taxisa, ktorú sprevádzkovali v rokoch 1552 – 53 medzi Bratislavou a Košicami. Dejiny Žabokriek boli úzko späté s neďalekými Necpalmi, kde sídlil rod Necpálskych, neskôr Juštovcov, ktorí až do roku 1848 vlastnili okolité obce. Samospráva aj po zrušení poddanstva sídlila v susednej obci, čo sa zmenilo až v roku 1950, kedy bol zriadený úrad národného výboru s matrikou aj v Žabokrekoch.

Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, prácou v lese a chovom hospodárskych zvierat, no obec bola známa aj remeslami a najmä bylinkármi a olejkármi, ktorí svoje produkty predávali až v Poľsku, na Ukrajine a v Rusku. Zložité pomery počas 1. svetovej vojny a v medzivojnovom období donútili mnohých ľudí vycestovať za prácou do Ameriky a Kanady. Časť obyvateľov sa v medzivojnovom období zamestnala v martinských fabrikách, prácu poskytovali aj menšie prevádzky priamo v obci - mlyn, píla, valcovňa súkna, čistička a triedička ovčej vlny. Z remesiel boli zastúpení mlynári, mäsiari, kováči, krajčírky a na čas aj sládkovia. Počas 2. svetovej vojny bolo 32 obyvateľov odvlečených do koncentračných táborov a 11 v bojoch zahynulo.

V novodobých dejinách sa život v obci výrazne zmenil k lepšiemu, čo dokazuje nárast výstavby rodinných domov a objektov občianskej vybavenosti. V Žabokrekoch vybudovali požiarnu zbrojnicu, kultúrny dom, základnú školu, materskú školu, rekreačno-športový areál, dom smútku, upravený a oplotený bol miestny cintorín a upravené boli verejné priestranstvá. Vybudované tiež boli všetky inžinierske siete, miestny rozhlas, telefón a do obce začali po upravených cestách premávať pravidelné autobusové spoje. Po spoločenských zmenách sa začal rozvíjať súkromný sektor a činnosť obnovilo aj miestne urbárske spoločenstvo a združenie vlastníkov pôdy. Dlhodobo sa organizujú kultúrno-spoločenské a športové podujatia (v obci žije a pôsobí Jaroslav Katriňák), tradície a kultúru napomáha šíriť aj ochotnícke divadlo. Obec poriada turistický výstup “Chodníkom Jána Vaňu” a od roku 2003 spolupracuje so slovenskými a českými obcami, ktorých názov sa začína na „ŽAB“.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jaroslav Katriňák - majster sveta v kategórii enduro
  • Milan Bartoš - bývalý reprezentant v chôdzi
  • Peter Štefanides - reprezentant v tlaku na lavičke telesne postihnutých

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový klub Slovan Žabokreky
  • Turistický klub

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obecná knižnica
  • MAS Turiec
  • OZ Mandolina
  • Žabokrecké ochotnícke divadlo
  • Miestny odbor Matice slovenskej

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]