Juraj Langsfeld

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Langsfeld
slovenský revolucionár
slovenský revolucionár
Narodenie16. október 1825
Sučany, Slovensko
Úmrtie22. jún 1849 (23 rokov)
Kremnica, Slovensko

Juraj Langsfeld, alebo Ďurko Langsfeld (* 16. október 1825, Sučany - † 22. jún 1849, Kremnica) bol slovenský národovec, učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a od januára 1849 dobrovoľnícky dôstojník (poručík)[1] v Hurbanovom vojsku počas Slovenského povstania, ktorý bol uhorským vojskom obesený.

Boje, zajatie a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

29. apríla 1849 sa zvyšok slovenského dobrovoľníckeho zboru presunul do Jablunkova na Morave, kde sa Bedřich Bloudek vzdal velenia. Langsfeld so svojimi druhmi sa zostal skrývať v slovenských horách. 12. mája 1849 prepadli v kraľovianskej doline jednotku uhorskej domobrany (Honvédi) pod velením Arthura Görgeya.

Potom sa skrýval pri Turčianskych Kľačanoch. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore Turcom do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 Herman Görgey (starší brat Arthura) nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života (Štúrovcov).

„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.

Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť Kremnicu a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice. 

Memorability[upraviť | upraviť zdroj]

28. októbra 1849 bol Langsfeld v Kremnici symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi aj za účasti Langsfeldovho učiteľa Ondreja Hodžu. Jozef Gregor Tajovský napísal o Langsfeldovi biografické dielo „Smrť Ďurka Langsfelda“ a tiež podnietil vybudovanie pomníka na mieste hrobu, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922. Pomník vybudovala Matica slovenská v Kremnici za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici a obyvateľov mesta.[1] Matica slovenská tiež organizuje spomienkové akcie pri výročiach Langsfelda[2][3], ktorých sa zúčastnil aj predseda strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Rad Ďurka Langsfelda[4] je ocenenie, za ktorým je projekt Spájame statočných s kontaktami na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Juraj Langsfeld [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2017-05-23]. Dostupné online.
  2. Pietna spomienka na Juraja Langsfelda. Matica Slovenská, 2015-06-26. Dostupné online [cit. 2017-05-23].
  3. Pripomenuli si Juraja Langsfelda. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2017-05-23].
  4. Odkaz Ďurka Langsfelda [online]. www.spajamestatocnych.sk, [cit. 2017-05-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jozef Gregor Tajovský: Smrť Ďurka Langsfelda
  • Vladimír Mináč: Dúchanie do pahrieb

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]