OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
Základné informácie
Skratka OĽaNO
Založenie 11. november 2011
Predseda Igor Matovič
Poslancov 14 (Národná rada SR)
1 (Európsky parlament)
Volebný výsledok 7,46% (Voľby do EP 2014)
8,55 % (Voľby do NR SR 2012)[1]
Ideológie konzervativizmus
IČO 42287511
Ďalšie informácie
Sídlo Študentská 2, 91701 Trnava, Slovenská republika
Farby zelená, žltá
Web www.obycajniludia.sk

Society.svg Pozri aj Politický portál

OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (predtým len Obyčajní ľudia, skr. OĽaNO) je slovenská stredopravicová konzervatívna politická strana, ktorá oficiálne vznikla 11. novembra 2011 registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Strana sa prezentuje ako hnutie, v ktorom majú priestor nezávislé osobnosti a odborníci. V ich politike je značne zastúpený konzervativizmus či kresťanskodemokratické prvky, predsedom strany je Mgr. Igor Matovič.

Vznik a vývoj občianskeho združenia Obyčajní ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa slov lídra strany, Igora Matoviča, podnietilo roku 2010 vznik malej občianskej iniciatívy transformujúcej sa do občianskeho združenia "Obyčajní ľudia" možné spojenie Roberta Fica a Jána Slotu do ústavnej väčšiny. [2] Taktiež sa začal orientovať na obmedzenie moci politikov a političiek, boj s klientelizmom či korupciou. Táto iniciatíva sa pretavila do snahy zorganizovať referendum s pracovným názvom "Po prstoch politikom" [2], ktoré malo obsahovať 10 otázok týkajúcich sa práve boja proti korupcii. Matovič napokon od vypísania referenda upustil a pred parlamentnými voľbami roku 2010 spolu s ďalšími dvoma členmi (Martin Fecko, Jozef Viskupič) a jednou členkou (Erika Jurinová) prijali ponuku Richarda Sulíka, predsedu strany Sloboda a solidarita (skr. SaS) uchádzať sa o parlamentné kreslá na kandidátke strany SaS. Matovič chcel síce pôvodne založiť vlastnú politickú stranu, čo ale Sulík vnímal ako zbytočné prerozdelenie hlasov elektorátu medzi strany s podobnými cieľmi. Denník SME odcitoval v júni 2010 Sulíkove vyhlásenie na spoluprácu s Obyčajnými ľuďmi: „Oslovili sme ich, aby sa neštiepili hlasy pravice, a preto, že boli schopní osloviť iný typ voličov ako my.“ [3] V rovnakom článku bolo zaznamenané i Matovičove vyjadrenie: „Súhlasili sme. Nedokázal by som žiť s tým, že by sme získali tri percentá a tie hlasy by tak pomohli práve tým, ktorých sme chceli z politiky odstrániť.“ [3]

Predvolebná kampaň Obyčajných ľudí[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko sa Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič uchádzali o hlasy voličov a voličiek z kandidátky SaS, podporovali a stotožňovali sa z hlavnými návrhmi programu spomínanej strany. Okrem nich si ale vyčlenili vlastný politický program, ktorý prezentovali vo svojich propagačných novinách "Obyčajní ľudia". Počas kampane sa orientovali najmä na 16 hlavných priorít programu [4]. Samotná politická kampaň Obyčajných ľudí bola finančne obmedzená, orientovala sa preto najmä na inzercie v regionálnych novinách, či neskorších vlastných propagačných periodikách "Obyčajní ľudia", ktoré v počte 1,5 milióna kusov zaplnili všetky schránky. Masovo sa tiež využíval internet - sociálne siete a blogy kandidujúcich. Jozef Viskupič sa tiež s propagačným kamiónom SaS zúčastňoval terénnych výjazdov. Kampaň nezahŕňala ani jeden billboard.

Nepríjemnou súčasťou predvolebnej kampane bolo i podpálenie Matovičovho auta, ktoré roznášalo propagačné materiály. Incident sa uskutočnil po jednej hodine v noci, 23.mája 2010, pričom páchateľa či páchateľov sa dodnes nepodarilo vypátrať.

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách uskutočnených 12. júna 2010 sa štvorici z Obyčajných ľudí podarilo z posledných miest na 150-člennej kandidátskej listine strany SaS prekrúžkovať do parlamentu na 4-7 mieste. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov.[5] V parlamente začali pôsobiť ako platforma v rámci SaS vo vládnej pravicovej koalícii spolu so Slovenskou demokratickou a kresťanskou úniou - Demokratickou stranou (skr. SDKÚ-DS), Kresťanskodemokratickým hnutím (skr. KDH) a MOST - HÍD.

Meno kandidáta

Poradie na kandidátnej listine

Platné preferenčné hlasy

Podiel platných preferenčných hlasov

Poradie v počte preferenčných hlasov

Jozef Viskupič 147 7 24 353 7,93 %
Martin Fecko 148 6 26 185 8,52 %
Erika Jurinová 149 5 29 210 9,51 %
Igor Matovič 150 4 38 429 12,51 %

Obyčajní ľudia vo vláde v rokoch 2010 - 2012[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý koaličný problém vznikol krátko po voľbách kvôli programovému vyhláseniu novej vlády, v ktorom sa napriek sľubom Richarda Sulíka neobjavila žiadna z požiadaviek Obyčajných ľudí [6]. Prvotné dohady médií o tom, že Obyčajní ľudia opúšťajú stranu SaS, z čoho mal vyplývať i pád koalície vyvrátili sám Matovič so Sulíkom, ktorí 2. augusta 2010 uzavreli dohodu. Strana SaS na svojej tlačovej besede vyhlásila: "Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS s vedomím premiérky Ivety Radičovej, vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť." [7] Obyčajní ľudia súhlasili a rovnako sa vyjadrili k vzniknutému problému: " My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícií." [7] Pôvodné body Obyčajných ľudí z vyhlásenia vlády sa teda mali dostať do parlamentu ako klasické poslanecké návrhy zákonov, ktoré by v hlasovaní SaS-kári a SaS-kárky podporili.

Návrhy Obyčajných ľudí, ktoré neprešli do programového vyhlásenia vlády je možné zhliadnuť na webovej stránke www.scribd.com[8].

Aktivity Obyčajných ľudí - hodina otázok, interpelácie, legislatívna iniciatíva[upraviť | upraviť zdroj]

Do hodiny otázok, v ktorej je možné opýtať sa na akúkoľvek informáciu hociktorého člena či členky vlády, generálneho prokurátora/prokurátorky alebo predsedu/predsedkyne Najvyššieho kontrolného úradu sa Obyčajní ľudia zapojili počas svojho dvojročného mandátu nasledovne: Igor Matovič položil jednu svoju otázku podpredsedovi vlády a ministrovi financií, Ivanovi Miklošovi [9], tej istej osobe smerovalo všetkých 7 dotazov od Jozefa Viskupiča [10]. Najaktívnejšia Erika Jurinová žiadala informácie od Jozefa Mihála, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny presne 9-krát. Martin Fecko túto možnosť nevyužil.

Štvorica taktiež spoločne v rámci legislatívnej iniciatívy podala celkovo 7 návrhov zákona, z ktorých prešiel iba jeden (pojednávajúci o zmene zákona o platových pomeroch ústavných činiteľov a činiteliek) [11]. Jozef Viskupič okrem toho sám, alebo s ďalšími poslancami a poslankyňami podal ďalšie 4 návrhy zákona [12] , Igor Matovič 3 [11] a Erika Jurinová 1 [13].

Odchod Igora Matoviča zo SaS[upraviť | upraviť zdroj]

Napriek tomu, že koalíciu od jej vzniku sprevádzali viaceré nezhody, reálny zlom medzi platformou Obyčajných ľudí a jej materskou stranou SaS prišiel až počas hlasovania o návrhu zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon NR SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR [14], kedy sa štvorica Obyčajných ľudí napriek protikladnému postoju SaS rozhodla hlasovať s vtedy opozičnou stranou SMER-SD. Návrh pojednávajúci o spôsoboch straty štátneho občianstva SR sa napokon SMER-u podarilo presadiť (zo 150-tich prítomných hlasovalo 76 za, proti bolo 60 a zdržalo sa 14) [14]. Matovič krátko po hlasovaní vyhlásil, že Sulík o jeho tendenciách týkajúcich sa podporenia zákona vedel. "Dohoda spočívala v tom, že koalícia nás nebude nútiť hlasovať proti svojmu svedomiu." [15], povedal 10. apríla 2011 o pár hodín po tom, čo ho kvôli hlasovaniu strana vylúčila zo svojich kruhov. Sulík celú kauzu komentoval nasledovne: "Človek, ktorý hlasuje so Smerom v takejto dôležitej veci, nepatrí do nášho klubu..." [15]. Dohoda medzi SaS a Obyčajnými ľuďmi z augusta 2010 síce hovorila o tom, že pokiaľ štvorica opustí klub, automaticky sa vzdá poslaneckého mandátu, nakoľko bol ale Matovič vylúčený a teda z klubu nevystúpil dobrovoľne, kreslo v parlamente mu ostalo. Rozhodnutie o jeho odchode sa odohralo v poslaneckom klube SaS prostredníctvom hlasovania jeho členov a členiek. Z nich sa dvaja zdržali a poslanec Juraj Droba bol proti vylúčeniu. Napriek faktu, že Viskupič, Fecko i Jurinová hlasovali rovnako ako Matovič, ich sa vylúčenie netýkalo a v klube zatiaľ ostali. Pokiaľ by dobrovoľne odišli, koalícia by stratila ďalších členov a členky a 74 mandátov by predstavovalo menšinu, ktorú premiérka nechcela viesť. S klubom SaS sa ale dohodli, že akonáhle Matovič založí vlastnú politickú stranu, opustia liberálov a začnú tvoriť pôvodnú štvoricu.

Hlasovanie Obyčajných ľudí pri páde vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Ako je známe, dňa 11. októbra 2011 padla vláda po tom, čo premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery jej vláde. Zo 124 prítomných hlasovali za len 55-ti, proti bolo 9 a nehlasovalo až 64 poslancov a poslankýň, medzi ktorými boli i Matovič, Viskupič a Jurinová, jediný Fecko hlasoval v prospech eurovalu a teda udržaniu vlády [16].

Vznik politickej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Strana OĽaNO vznikla registráciou na Ministerstve vnútra dňa 11. novembra 2011, hneď od počiatku bol jej lídrom Matovič. Už 25. novembra oznámili Fecko, Jurinová a Viskupič svoj odchod zo SaS prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného predsedovi strany, Jozefovi Kollárovi [17]. Všetky strany, ktoré sa chceli zúčastniť predčasných volieb uskutočňujúcich sa 10. marca 2012 museli najneskôr do 11. decembra 2011 predložiť Ministerstvu vnútra kandidačné listiny s menami kandidátov a kandidátiek. Už po oficiálnom zverejnení novej strany v nej rezonovali mená ako Martin Mojžiš (redaktor časopisu .týždeň), Mikuláš Huba (vedec SAV), Eugen Korda (investigatívny novinár) či Alojz Hlina (podnikateľ). 10 miest obsadili predstavitelia a predstaviteľky Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a Konzervatívnych demokratov Slovenska (KDS), rovnako 10 miest mohli obsadiť študenti a študentky vysokých škôl ktorí dostali prísľub, že pokiaľ by sa nedostali do parlamentu, štyria z nich budú mať možnosť stať sa poslaneckými asistentmi/asistentkami. Posledné štyri miesta opäť obsadila pôvodná štvorica v zložení Viskupič, Fecko, Jurinová a Matovič [17].

Parlamentné voľby[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2012 strana získala 218 537 platných hlasov. Ziskom 8,55%-nej podpory strana dostala 16 poslaneckých mandátov.[1][18] Strana sa umiestnila na treťom mieste za Smer-SD a KDH, predbehla nielen svoju bývalú materskú stranu SaS, ale aj Most-Híd a SDKÚ-DS.[1] Štyria kandidáti, ktorí boli v predošlých voľbách na posledných miestach kandidátky SaS sa vďaka preferenčným dostali opäť z posledných miest na prvé štyri miesta kandidátky OĽaNO. Igor Matovič získal prvé miesto s 150 251 preferenčnými hlasmi, Erika Jurinová 2. s 52 800 hlasmi, Jozef Viskupič 3. s 42 871 hlasmi a Martin Fecko 4. s 41 618 hlasmi.[19] Spolu dostali 287 540 hlasov, čo tvorí 243% zisku z predošlých volieb.[19][5]

Volebné obdobie 2012 – 2016[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti má hnutie zastúpenie vo vedení Národnej rady - Erika Jurinová je jednou z podpredsedníčok parlamentu. Martin Fecko je predsedom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, Mikuláš Huba bol zase predsedom Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Po tom, čo ale 27. mája 2014 opustil poslanecký klub OĽaNO, vzdal sa postu predsedu výboru. Ďalší člen hnutia, Peter Pollák, v parlamente zastáva funkciu splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

Odchod poslancov a poslankýň z OĽaNO[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým odídencom zo strany bol Alojz Hlina, ktorý tak urobil 26. októbra 2012. Ako jeden z dôvodov uviedol slabé demokratické prvky vo vnútri hnutia. "OĽaNO je jediným politickým zoskupením, do ktorého neexistuje prihláška a podľa mojich vedomostí je aj spolu s Kotlebovou stranou Naše Slovensko jediným hnutím, ktorého názov nevlastní strana, ale predseda strany ako súkromná osoba..." [20]. Hlinovi tiež prekážali vulgárne Matovičove vyjadrenia na jeho osobu počas schôdze Národnej rady. Vyhlásil, že rozhodnutie zmení len v prípade, ak sa mu Matovič ospravedlní a ako líder strany zmení niektoré jej organizačné prvky - Hlina napr. žiadal vytvorenie rozhodovacieho orgánu strany, sfunkčnenie prihlasovania a následného nadobúdania členstva do strany či prechod vlastníctva značky OĽaNO do rúk hnutia. Keďže sa tak neudialo, Hlina ostal v parlamente ako nezávislý poslanec.

Rok na to, 28. októbra 2013 vystúpila z klubu poslankyňa Mária Ritomská. Dôvody sú nejasné – kolegovia a kolegyne jej vyčítali vysoké absencie v parlamente a žiadali zvýšenie jej pracovných aktivít, Ritomská oponovala nekalými praktikami strany, s ktorými neúshlasila. Každopádne sa odchodom zaradila medzi nezávislých poslancov a poslankyne [21].

Posledné vystúpenie z klubu sa týka Mikuláša Hubu, ktorý tak urobil 27. mája 2014 po tom, čo sa strana, jej voliči a voličky prostredníctvom výsledku v eurovoľbách, kedy vyhral konzervatívec Branislav Škripek, vyprofilovala práve do konzervatívneho spektra, pričom Huba sa považuje za liberála [22].

OĽaNO a prezidentské voľby 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Počas prezidentských volieb boli poslanci a poslankyne strany v podpore kandidátov a kandidátky nejednotní. Napriek tomu, že kandidovala i členka klubu OĽaNO Helena Mezenská, nie všetci a všetky ju podporili. Matovič sa vyjadril: „Sme slobodný klub slobodných ľudí. Keďže žiaden z prezidentských kandidátov nespĺňa spoločné kritériá... predpokladám, že sa nezhodneme na jednom kandidátovi...“[23]. Líder strany sa napríklad postavil za Andreja Kisku, Štefan Kuffa naopak proti tomuto kandidátovi ostro vystupoval. Jozef Viskupič podporoval Milana Kňažka. Práve Milanovi Kňažkovi a Gyulovi Bárdosovi ponúkli niektorí poslanci hnutia spolu aj s niektorými ďalšími opozičnými poslancami svoje podpisy pod ich kandidatúru. Všeobecne hnutie podporovalo skôr občianskych kandidátov či kandidátku [24].

Situácia sa zmenila v druhom kole volieb, kde väčšina z hnutia výrazne podporovala Andreja Kisku.

Kandidatúra Heleny Mezenskej[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa slov poslankyne Mezenskej bola jej kandidatúra reflexiou na snahu Roberta Fica o miesto v prezidentskej kancelárii. Ako občianska kandidátka začala zbierať potrebných 15 tisíc podpisov 19. decembra 2013 t.j. pomerne neskoro, nakoľko odovzdať ich bolo treba do 9. januára 2014. V prvom kole volieb napokon získala 45 180 hlasov, čo predstavuje 2,38% [25].

OĽaNO a voľby do Európskeho parlamentu 2014[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnili 24.mája 2014 sa zapojili aj trinásti kandidáti a kanditátky strany OĽaNO. Niektorí z nich boli členmi parlamentu, iní sa v politike objavili prvýkrát. Konečný výsledok 7,46% pridelil hnutiu jeden mandát, ktorý z pôvodného 4. miesta obsadil poslanec a evanjelizátor Branislav Škripek s 37,25 % [26]. Na kandidátke sa tiež objavili ľudsko-právna aktivistka a divadelná režisérka, Viera Dubačová, držiteľ ocenenia Biela vrana (udeľované bojovníkom a bojovníčkam proti korupcii, ktorí kvôli tejto činnosti prišli o zamestnanie, boli vydieraní a pod.) Oto Žarnay či Róm Stanislav Daniel. Jednotkou bol zakladateľ Obyčajných ľudí Jozef Viskupič, ktorý napokon skončil tretí [26].

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl a október 2012).

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2011 . . . . . . . . . . 2,9 5,8
2012 5,2 8,9 6,7 9,3 6,0 8,5 7,5 8,0 6,3 8,0 9,0 7,0
2013 8,8 8,9 8,3 8,4 7,8 . . . 7,5 9,7 . .

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 11.3.2012, [cit. 2012-03-12]. [[1] Dostupné online.]
  2. a b Ako Prochádzka svine cudzou kukuricou choval [online]. Denník SME, 2010-05-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [2]
  3. a b So Sulíkom prídu aj štyria nezávislí [online]. Denník SME, 2010-06-13, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [3]
  4. Obyčajní ľudia, Noviny 2010 [online]. Scribd, 2010-09-01, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [4]
  5. a b Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  6. Ako sme obchod so SaSkou a koalíciou urobili [online]. SME blog, 2010-08-03, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [5]
  7. a b Obyčajní ľudia ostávajú v klube SaS [online]. SaS, Sloboda a Solidarita, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - [6]
  8. Zamietnuté návrhy občianskeho hnutia Obyčajní ľudia do vládneho programu [online]. Scribd, 2010-08-02, [cit. 2014-05-19]. Dostupné online - http://www.scribd.com/doc/35212660/Zamietnute-navrhy-ob%C4%8Dianskeho-hnutia-Oby%C4%8Dajni-%C4%BEudia-do-vladneho-programu
  9. [7]
  10. [8]
  11. a b [9]
  12. [10]
  13. http[://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Jurinov%C3%A1%20Erika]
  14. a b [11]
  15. a b [12]
  16. [13]
  17. a b POLITIKA: Obyčajní ľudia Viskupič, Jurinová a Fecko vystúpili z klubu SaS [online]. NR SR, 2011-28-11 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51449
  18. Výsledky volieb: zoznam poslancov a poradie v kružkovaní [online]. Denník SME, 11.3.2012, [cit. 2012-03-12]. [[14] Dostupné online.]
  19. a b Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  20. Hlina odchádza z OĽaNO. Nedovolí vraj, aby ho niekto urážal [online]. Denník Pravda, 2012-10-26 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251549-hlina-odchadza-z-olano-nedovoli-vraj-aby-ho-niekto-urazal/
  21. Ritomská tvrdí, že od Obyčajných odišla aj pre hádky Matoviča s Hlinom [online]. SME 2013-10-30 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online -http://www.sme.sk/c/6988979/ritomska-tvrdi-ze-od-obycajnych-odisla-aj-pre-hadky-matovica-s-hlinom.html
  22. Po odchode od Obyčajných končí Huba aj ako šéf výboru [online]. SME 2014-06-03 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/c/7224413/po-odchode-od-obycajnych-konci-huba-aj-ako-sef-vyboru.html
  23. OĽaNO nepodporí jednotne kandidáta na prezidenta [online]. Webnoviny, 2014-01-04 [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/olano-nepodpori-jednotne-kandidata-na/774336-clanok.html
  24. Igor Matovič: Pomôžeme občianskym kandidátom na prezidenta [online]. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://obycajniludia.sk/igor-matovic-pomozeme-obcianskym-kandidatom-na-prezidenta/
  25. Výsledky prezidentských volieb 2014 [online]. SME, 2013-12-20, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/
  26. a b Oficiálne výsledky eurovolieb - kto vyhral a koho ste krúžkovali? [online]. Denník Pravda, 2014-05-25, [cit. 2014-07-03]. Dostupné online - http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]