Progresívne Slovensko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 48°08′32″S 17°06′51″V / 48,142355°S 17,114207°V / 48.142355; 17.114207

Progresívne Slovensko
Progresivne slovensko logo.png
Základné informácie
Založenie27. november 2017
PredsedaIvan Štefunko
PodpredsedaIrena Bihariová
Zora Jaurová
Michal Šimečka
Michal Truban
Poslancov1 (Národná rada SR)
Ideológiesociálny liberalizmus
progresivizmus
pro-europanizmus
Politické spektrumstred
IČO51224836
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuAliancia liberálov a demokratov za Európu
Európska politická stranaAliancia liberálov a demokratov za Európu
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí progresívci
SídloTallerova 10
811 02 Bratislava
Farby              
Červená, Fialová, Modrá
Webprogresivne.sk
Sídlo na Tallerovej 10 v Bratislave

Progresívne Slovensko (neoficiálna skratka PS) je liberálno-centristické mimoparlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku, ktoré oficiálne vzniklo 27. novembra 2017, kedy ho zaregistrovalo Ministerstvo vnútra SR.[1] Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.[2][3] Súčasným predsedom je Ivan Štefunko. Od novembra 2018 je hnutie ako jediný slovenský zástupca súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE. Jediným zástupcom hnutia v NR SR je poslanec Martin Poliačik, ktorý sa v decembri 2017, krátko po odchode z SaS rozhodol do PS vstúpiť. V komunálnych voľbách 2018 PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane Hlavného mesta SR Bratislavy, kde sa novým primátorom stal architekt a hudobník Matúš Vallo.[4]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.[5] K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban.[6] Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.[7]

20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem[8], ktorý:

  • schválil stanovy hnutia
  • zvolil predsedníctvo hnutia
  • stanovil programové priority hnutia.

Vedenie strany[upraviť | upraviť zdroj]

Na zakladajúcom sneme bolo zvolené predsedníctvo:[9][10]

Členovia predsedníctva: Martin Poliačik, Jana Hanuliaková, Milan Ftorek, Martin Dubéci, Ivan Hudcovský, Martin Hojsík a Peter Brozman

Podpredsedníčkou bola aj Zuzana Čaputová, ktorá sa však 19. marca 2019 v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala.

Ideológia[upraviť | upraviť zdroj]

Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu. V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.[11] Hnutie je často prirovnávané k francúzskemu centristickému hnutiu En Marche!, ktoré založil v roku 2016 francúzsky prezident Emmanuel Macron.

18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).[12][13]

Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030:[14]

  1. Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
  2. Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
  3. V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
  4. Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
  5. Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
  6. Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
  7. Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
  8. Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
  9. Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,
    podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta.
  10. Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
  11. Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
  12. V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
  13. V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.

Politické postoje[upraviť | upraviť zdroj]

Domáca politika[upraviť | upraviť zdroj]

PS má v politike tri zásadné ciele – zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Podľa vyjadrení predsedu Ivana Štefunka, majú v pláne tieto ciele dosiahnuť pomocou „zefektívnenia fungovania štátu, odstránenia korupcie a zlepšenia podnikateľského prostredia“.[15] Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy akými sú právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia či rómska problematika.[12] Od počiatku svojho vzniku sa PS dištancuje od politiky súčasnej vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2016. Naopak hnutie a jeho predstavitelia požívajú veľkú dôveru k prezidentovi Andrejovi Kiskovi, o ktorom sa často v médiach objavujú informácie ako o budúcom členovi, resp. novom lídrovi PS.[16] Hnutie vylučuje možnú povolebnú spoluprácu so stranami SMER-SD, SNS a ĽSNS, u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.[17]

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne proeurópsky a prozápadný politický subjekt.[18] V súvislosti s dianím na Ukrajine sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a ekonomické sankcie voči Ruskej federácii.

V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád Vyšehradskej štvorky a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami EÚ. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. PS sa jasne stavia proti pravicovému populizmu, extrémizmu, národno-konzervatívnym silám a odporcom liberálnej demokracie ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu Európskej únie, jej demokratických hodnôt a inštitúcií.[19] Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa či ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné výsledky z volieb do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018, v ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko.[20]

Rok volieb Voľby do počet starostov počet hlasov % počet poslancov počet hlasov %
2018 Orgánov samosprávy obcí na Slovensku 3 0,10 % 46 0,22 %

Prezidentské voľby 2019[upraviť | upraviť zdroj]

V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, Zuzanu Čaputovú. Čaputová postúpila do druhého kola voľby prezidenta s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58 percent. Čaputová pred druhým kolom voľby avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane.

Voľby do Európskeho parlamentu 2019[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v marci 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii by mohli nazbierať 10,4 % hlasov.[21]

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus.[22]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,9 1,4 3,6 3,9 4,2 4,4 5,3 5,1
2019 4,9 9,5

Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO.[23]

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,6 3,8 4,1 4,6 5 5,3
2019 7,5

Pozn.: Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Register politických strán a politických hnutí : Progresívne Slovensko [online]. Bratislava : Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  2. O nás [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, [cit. 2018-12-23]. Dostupné online.
  3. Progresivizmus [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  4. LEHUTA, Michal. Čo hovoria komunálne voľby o potenciáli Progresívneho Slovenska a Spolu. etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2018-11-14. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-2674.
  5. sme.sk. Vzniká združenie Progresívne Slovensko, základ pre politickú stranu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-09-13. Dostupné online [cit. 2018-12-25]. ISSN 1335-4418.
  6. KOSNO, Lukáš. Do projektu startupistu Štefunka ide zakladateľ Websupportu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-09-23. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  7. KOSNO, Lukáš. Združenie s Trubanom a Štefunkom už má web. Podporil ich Zajac z Esetu. Živé.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer SK), 2016-11-28. Dostupné online [cit. 2018-12-25].
  8. TASR. Progresívne Slovensko si zvolilo vedenie strany. Predsedom sa stal Ivan Štefunko [online]. tvnoviny.sk, 2018-01-20, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  9. Tím [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  10. KOVÁČ, Peter. Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1335-4418.
  11. Stanovy politického hnutia Progresívne Slovensko : schválené prípravným výborom dňa 13. novembra 2017 v Bratislave [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  12. a b Ideová konferencia [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  13. MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko sa ukázalo s Verhofstadtom a presviedča, že to s politikou myslí vážne. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-09-18. Dostupné online [cit. 2018-03-15]. ISSN 1339-844X.
  14. Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  15. BARIAK, Ladislav, ml.; DEDINSKÝ, Matej. Progresívne Slovensko povedie Ivan Štefunko, zvolilo si lídrov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-01-20. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  16. FILOVÁ, Katarína. Kiska chce vládnuť, stranu však skrýva. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-09. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1336-197X.
  17. Progresívne Slovensko bude rokovať so SaS o možnej spolupráci po voľbách, má však podmienku. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2018-03-15. Dostupné online [cit. 2019-04-05].
  18. Vízia jednej krajiny [online]. Bratislava : Progresívne Slovensko, január 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  19. TASR. Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-11-19. Dostupné online [cit. 2019-04-05]. ISSN 1335-4418.
  20. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Súhrnné výsledky hlasovania [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  21. MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívci a Spolu vytvárajú koalíciu do eurovolieb, spoločne by chceli ísť aj do parlamentných. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-02-05. Dostupné online [cit. 2019-03-10]. ISSN 1339-844X.
  22. Tlačové správy [online]. Bratislava : Agentúra FOCUS, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  23. O agentúre [online]. Bratislava : AKO, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]