Preskočiť na obsah

Demokrati (politická strana)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°08′32″S 17°06′51″V / 48,142339°S 17,114272°V / 48.142339; 17.114272

Demokrati
Demokrati
Základné informácie
Založenie25. január 2018 (ako strana SPOLU – občianska demokracia)
PredsedaJaroslav Naď
PodpredsedaAndrea Letanovská
František Oľha
Juraj Šeliga
Eduard Heger
Najviac poslancov16 (NR SR 2023)
2 (EP 2019)
Poslancov1 (NR SR)
0 (EP)
Volebný výsledok2,93 % (Voľby do NR SR 2023)
4,68 % (Voľby do EP 2024)
Ideológieliberálny konzervativizmus
pro-europanizmus
sekularizmus[1]
zelená politika
Politické spektrumstred[2]
Počet členov▼ 314 (31.12.2022)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuSkupina Európskej ľudovej strany
Európska politická stranaEurópska ľudová strana
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaGenerácia D
SídloPalisády 33
811 06 Bratislava-Staré Mesto
Farby     fialová (od 2023)
          modrá, červená (historické)
Websmedemokrati.sk/

Demokrati (v roku 2023 krátko Modrá koalícia, skratka Modrí; v rokoch 2018 – 2023 SPOLU – občianska demokracia, skratka SPOLU)[4] je slovenská stredová a proeurópska[2] politická strana, zaregistrovaná v januári 2018 politikmi Miroslavom Beblavým a Jozefom Mihálom.[5][4] V marci 2023 sa predsedom strany stal Eduard Heger, ktorého po neúspechu v predčasných parlamentných voľbách 2023 nahradil Jaroslav Naď.[6][7]

V komunálnych voľbách v roku 2018 získalo ako SPOLU 358 poslaneckých a 19 starostovských postov.[8] Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa v koalícii s Progresívnym Slovenskom umiestnila na 1. mieste so ziskom 20,11 % hlasov. Strana má v súčasnosti jedného europoslanca, Vladimíra Bilčíka.[9]

V parlamentných voľbách v roku 2020 v koalícii s Progresívnym Slovenskom sa strana tesne nedostala do Národnej rady SR, po voľbách dvojkoalíciu ukončila. V roku 2023 sa strana premenovala na Modrú Koalíciu, ktorá mala pôsobiť ako strana spájajúca pravicový politický blok. Po odchode platformy Modrí, vedenej Mikulášom Dzurindom, sa strany chopil premiér Eduard Heger a stranu opäť zasiahla vnútrostranícka premena, ako napríklad zmena názvu na Demokrati. Do predčasných parlamentných volieb 2023 stranu v parlamente zastupovalo 12 poslancov Národnej rady SR: Eduard Heger, Jaroslav Naď, Ján Budaj, Miroslav Kollár, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Andrej Stančík, Kristián Čekovský, Anna Mierna, Ján Mičovský, Róbert Halák a Jaromír Šíbl.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v roku 2016 Miroslav Beblavý, Simona Petrík a Katarína Macháčková oznámili, že odchádzajú zo strany #SIEŤ. Dôvodom bol nesúhlas so vstupom Siete do koalície so Smerom a porušenie sľubu voličom, pretože Sieť pred voľbami vládu so Smerom vylúčila.[10][11] V parlamente ostali pôsobiť ako nezaradení poslanci. Postupne sa k nim pridali ďalší poslanci – Jozef Mihál, Viera Dubačová a Oto Žarnay.[12]

Dňa 19. apríla 2017 Miroslav Beblavý oznámil, že spolu s Jozefom Mihálom založia novú politickú stranu. Neskôr predstavili jej meno, SPOLU – občianska demokracia, a 17. novembra 2017 začali zbierať podpisy na jej registráciu. Pre registráciu politickej strany je potrebných 10 000 podpisov. Strane SPOLU – občianska demokracia sa ich podarilo vyzbierať viac ako 18 000 iba za tri týždne.[13][14] Strana bola oficiálne zaregistrovaná 25. januára 2018.[4][15] Medzi spoluzakladateľmi a spoluzakladateľkami strany SPOLU – občianska demokracia, boli okrem Beblavého a Mihála aj poslankyne Katarína Macháčková, Simona Petrík, Viera Dubačová, poslanec Oto Žarnay a osobnosti mimo vrcholnej politiky: advokát Pavel Nechala, odborník na rómske komunity a advokát Martin Vavrinčík, ekonomický a zahraničnopolitický expert Dalibor Roháč, expertka na podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová a riaditeľka žilinského súkromného centra voľného času Žirafa Ľudmila Chodelková. Iniciátori strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.[16]

Rok 2018

[upraviť | upraviť zdroj]

Ustanovujúci snem strany sa konal 14. apríla 2018 v Poprade. Za predsedu bol zvolený Miroslav Beblavý. Za podpredsedov Jozef Mihál a Katarína Macháčková a ochranár známy iniciatívou My sme les a Biela vrana za rok 2017 Erik Baláž.[17] Do predsedníctva boli ďalej zvolení: Vladimír Bilčík, Richard Jánoš, Pavel Nechala, Simona Petrík, Viera Dubačová, Jaroslava Lukačovičová, Martin Pekár a Igor Petrovčík. Etickej komisii predsedá Oto Žarnay.[18]

Komunálne voľby 2018

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách sa strane podarilo získať 358 poslaneckých mandátov a 19 starostov.[8]

V týchto voľbách podporovala strana okrem iného aj súčasného primátora Bratislavy, Matúša Valla.[19][20]

Rok 2019

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Európskeho parlamentu 2019

[upraviť | upraviť zdroj]
Staré logo strany 2017-2020

Vo februári 2019 vznikla predvolebná koalícia so stranou Progresívne Slovensko. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili predsedovia strán Miroslav Beblavý a Ivan Štefunko. Lídrom do eurovolieb za SPOLU bol Vladimír Bilčík a za PS Michal Šimečka.[21]

Koalícii PS/SPOLU sa vo voľbách do Európskeho parlamentu podarilo vyhrať s 20,11% hlasov. Získala tak štyri europoslanecké mandáty. SPOLU reprezentujú v parlamente Vladimír Bilčík a Michal Wiezik, Progresívne Slovensko Michal Šimečka a Martin Hojsík.[9]

V septembri 2019 sa strana SPOLU – občianska demokracia stala plnohodnotným členom Európskej ľudovej strany. Prijatím sa zavŕšilo ročné úsilie o členstvo, zvýraznené víťazstvom koalície PS/SPOLU v májových európskych voľbách.[22]

Pokračovanie koaličnej spolupráce PS/SPOLU

[upraviť | upraviť zdroj]

Po úspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu sa strany dohodli na pokračovaní v koaličnej spolupráci a ku koaličnej dohode schválili dodatok upravujúci dôležité otázky spolupráce v kampani do parlamentných volieb. Volebným lídrom a spoločným kandidátom na premiéra bol predseda Progresívneho Slovenska, Michal Truban. Miroslav Beblavý, predseda strany SPOLU – občianska demokracia bol programovým lídrom a „kandidátom na podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a ministra financií“.[23][24]

Volební lídri opakovane vyzvali aj Andreja Kisku, aby sa ku koalícii pridal so svojou novovzniknutou stranou ZA ĽUDÍ.[25] Bývalý prezident túto spoluprácu v októbri 2019 odmietol.[26]

Okrem vzájomnej spolupráce podpísala koalícia v júli 2019 dohodu o neútočení s Kresťanskodemokratickým hnutím Alojza Hlinu, ku ktorej sa v novembri 2019 pridala tiež strana ZA ĽUDÍ.[27][28][29]

Koalícia PS/SPOLU v septembri 2019 zverejnila volebný program Bod Zlomu.[30]

V septembri 2019 sa konal v Púchove druhý snem strany. Na sneme schválili volebný program, taktiež prebiehala voľba troch členov predsedníctva. V predsedníctve strany boli: Simona Petrík, Juraj Hipš, Viera Dubačová, Pavel Macko, Vladimír Bilčík, Jaroslava Lukačovičová, Martin Pekár, Richard Jánoš a Pavel Nechala. Na sneme tiež schválili vytvorenie ekologickej iniciatívy v rámci strany Zelení SPOLU.[31]

Volebné obdobie 2020 – 2024

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 SPOLU v koalícii s PS dosiahlo značný neúspech, keďže získalo len 6,96% hlasov, čo vďaka 7-percentnej hranici potrebnej pre koalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostalo do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 bolo pokladané za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10%.[32] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Miroslav Beblavý a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude uchádzať o žiadnu funkciu.[33] Jeden z podpredsedov strany, Jozef Mihál, zo SPOLU vystúpil a opätovne vstúpil do strany Sloboda a Solidarita, z ktorej do SPOLU odišiel. Nový snem s voľbou vedenia prebehol z dôvodu pandémie COVID-19 elektronicky 25. apríla 2020. Za predsedu bol zvolený Juraj Hipš, ktorý porazil generála Pavla Macka v pomere hlasov 144:112. Za podpredsedov boli zvolení Erik Baláž, Jaroslava Lukačovičová a Pavel Macko.[34] 1. júna 2020 ohlásila strana rebranding, zmenila logo aj farby strany a zvýraznila akcent na témy životného prostredia.V lete 2020 sa Pavel Macko vzdal funkcie podpredsedu a ukončil členstvo v strane.[35]

Staré logo strany 2020-2023

Marketingová kampaň "19 pre budúcnosť"

[upraviť | upraviť zdroj]

Strana v júni 2020 predstavila kampaň 19 pre budúcnosť, v ktorej naformulovala 19 opatrení ako sa vyrovnať s očakávanou klimatickou krízou a krízou pracovného trhu.[36] Strana SPOLU otvorila kauzu znečistenia areálu Istrochemu[37], plagiátorstva predsedu NR SR Borisa Kollára[38], schránkových firiem Borisa Kollára[39] a na jeseň 2020 vyzbierala v priebehu dvoch týždňov 6500 podpisov za zachovanie interrupčnej legislatívy.[40]

Zmeny v členstve a snem v roku 2021

[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde vlády Igora Matoviča a vytvorení vlády Eduarda Hegera vstúpil 20. apríla 2021 do SPOLU nezaradený poslanec NR SR Miroslav Kollár, zvolený za stranu ZA ĽUDÍ. Kollár predtým svoju stranu a tiež koalíciu kritizoval pre komplexné nezhody a štýlu vládnutia či nezvládnutie celoplošného testovania a obe opustil.[41] V strane SPOLU chcel Kollár bojovať proti antisystémovému populizmu.[42][43] Strana sa vymedzila voči populizmu Hegerovej vlády.[44] V máji 2021 do SPOLU vstúpila ďalšia bývalá poslankyňa NR SR za stranu ZA ĽUDÍ, Andrea Letanovská.[45] Naopak rovnako v máji 2021 zo strany odišla členka predsedníctva Simona Petrík, ktorá prestúpila do Progresívneho Slovenska pre údajný nedostatok liberalizmu a širokú ideologickú rozkročenosť v ideológii strany.[46]

Logo Modrej koalície

V auguste 2021 sa predseda Hipš vzdal svojej funkcie, s tým, že nenaplnil očakávania, ktoré si stanovil. Hipš v demisii prišiel s víziou, že SPOLU je do budúcna nutné integrovať do strany Progresívne Slovensko.[47] Na toto rozhodnutie požadoval súhlas členov strany, prejavený cez opätovné zvolenie za predsedu na sneme. Na sneme strany v Bratislave 25. septembra 2021 proti Hipšovi kandidoval Miroslav Kollár, ktorý chcel zachovať samostatnosť SPOLU. Kollár vo voľbe predsedu zvíťazil v pomere 98 ku 62 delegátov, pričom 1 sa zdržal.[48] Zo strany následne odišiel ochranár a bývalý podpredseda Baláž.[49]

Voľby do Národnej rady 2023

[upraviť | upraviť zdroj]

Modrá koalícia a Demokrati

[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde vlády v decembri 2022 ohlásili stredopravicoví politici úsilie o spojenie demokratických stredopravicových síl pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami. Začiatkom roka 2023 vystúpil na tlačovej konferencii bývalý premiér Mikuláš Dzurinda spolu s predsedníctvom strany SPOLU, na čele s predsedom strany Miroslavom Kollárom. Tí oznámili vznik nového projektu pod názvom Modrá koalícia.[50] Ich cieľom bolo vytvoriť platformu pre spájanie viacerých stredopravicových politických strán. Niekoľko týždňov nato však Dzurinda oznámil, že z plánovaného projektu on a jeho platforma Modrí pre vnútrostranícke konflikty odchádza[51]

O pár dní po tejto udalosti vstúpil do Modrej Koalície dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger, spolu s ministrami Jánom Budajom (Ministerstvo životného prostredia), Karelom Hirmanom (Ministerstvo hospodárstva), Jaroslavom Naďom (Ministerstvo obrany) a Rastislavom Káčerom (Ministerstvo zahraničných vecí).[52] Do tohto projektu pod novým názvom Demokrati vstúpili bývalí poslanci OĽaNO okolo ministra a predsedu strany ZMENA ZDOLA Jána Budaja, štátny tajomníci Andrej Stančík (Ministerstvo zahraničných vecí) a Michal Kiča (Ministerstvo životného prostredia), spolu s primátorom Prešova a predsedom strany Šanca Františom Oľhom a primátorkou Prievidze Katarínou Macháčkovou.[53]

Spolupráca s inými politickými stranami

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku júna 2023 ohlásila strana Demokrati volebnú spoluprácu s Jablkom, volebným projektom Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Na kandidátnej listine Demokratov získalo Jablko posledných 5 miest, s Nicholsonovou na poslednom, 150. mieste[54]. Nicholsonová však 9. augusta oznámila, že ak Demokrati nebudú mať do 10. septembra 2023 v predvolebných prieskumoch minimálne 4 percentá, členovia Jablka odstúpia z volieb.[55] Tento svoj sľub však nesplnila.[56]

Líderka kandidátky Andrea Letanovská za najbližších partnerov Demokratov označila sociálnoliberálne hnutie Progresívne Slovensko a konzervatívne Kresťanskodemokratické hnutie, no povolebnú spoluprácu si podľa jej slov vie strana predstaviť aj so stranami SaS a OĽANO.[57] Demokrati zároven z povolebnej spolupráce vylúčili strany HLAS – SD, SMER – SD, REPUBLIKA a ĽSNS.[58]

Strana sa so ziskom 87 006 hlasov, len 2,93 %, do Národnej rady SR nedostala.[59] Po neúspechu v predčasných voľbách vyvodilo vedenie strany politickú zodpovednosť a odstúpilo zo svojich funkcií. Eduard Heger sa opätovne neuchádzal o funkciu predsedu strany a na sneme v Prešove bol 2. decembra 2023 zvolený za predsedu strany Jaroslav Naď. Podpredsedovia strany sú Andrea Letanovská, Juraj Šeliga, Eduard Heger a František Oľha.[60]

Volebné obdobie 2023 – 2027

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Európskeho parlamentu 2024

[upraviť | upraviť zdroj]

9. marca 2024 bola na tlačovej konferencii strany Demokrati s názvom „Z tejto kandidátky sa Fico nepoteší“ ohlásená kandidátka strany do nadchádzajúcich eurovolieb. Za Demokratov kandiduje exprezident Policajného zboru Štefan Hamran. Lídrom kadidátky je predseda strany Jaroslav Naď. Štefan Hamran je na druhom mieste a bývalý predseda strany Eduard Heger uzatvára kandidátku[61]. Ďalší kandidáti sú odborníčka na zdravotné znevýhodnenie Jana Žitňanská, právnik Juraj Šeliga, bezpečnostná analytička Monika Podhorány Masariková, enviromentálny právnik a bývalý štátny tajomník Michal Kiča, záchranárka Andrea Letanovská, umelkyňa Dorota Nvotová, ekonóm Tomáš Meravý, manželky policajných vyšetrovateľov Jarmila Koteková a Natália Svítková, starosta Rače Michal Drotován, bývalý novinár Kristián Čekovský a europoslanec a bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.[62]

Demokrati na seba upozornili prvou fázou kampane do eurovolieb. Strana rozlepila po Slovensku kontroverzné proruské billboardy, na ktorých stálo: "Bez Ruska neprežijeme", "Ukrajina je nepriateľ", "EÚ a NATO nepotrebujeme" a "Skutok sa nestal". Išlo o tazvaný tízing, ktorý má vyrušiť a ktorý doplní druhá fáza s vysvetlením. Druhá fáza kampane nasledovala tým, že strana billboardy prelepila a zmenila nápisy na: "Bez Ruska prežijeme", "Ukrajina je priateľ", "EÚ a NATO potrebujeme" a "Skutok sa stal".[63]

Progresívnemu Slovensku, SaS, KDH aj Demokratom v eurovoľbách vyslovil podporu neúspešný kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Ivan Korčok.[64] Podporu Demokratom vyjadrili aj predsedovia malých mimoparlamentných strán. Za ODS predseda Pavel Macko, za Demokratickú stranu Jozef Rajtár a za stranu FÓRUM – Magyar Fórum Zsolt Simon, ktorý zdôraznil, že Štefan Hamran je predstaviteľ maďarskej menšiny na Slovensku a ako strana zameraná na maďarskú menšinu ho podporujú.[65][66] Približne týždeň pred eurovoľbami sa v prospech Demokratov vzdala kandidatúry aj Pirátska strana.[67] Podpora, ale Demokratom nestačila a do Európskeho parlamentu sa tesne nedostali. Získali 69 204 hlasov, ktoré predstavujú 4,68 %.

Návrat do parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanec NR SR zvolený za stranu OĽANO a priatelia/SLOVENSKO Ľubomír Galko oznámil 5. septembra 2024 na tlačovej konferencii spolu s predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom, že Demokrati sú miestami výrazne aktívnejší než iné parlamentné opozičné strany a preto sa rozhodol stranu reprezentovať v Národnej rade. Galko vo voľbách do NR SR v roku 2023 získal 10 974 krúžkov a skončil na 15. mieste po zohladnení hlasov za kandidátku. Galko dúfa, že s poslancami klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ ostanú naďalej dobrými exkolegami. Poďakoval sa im za doterajšiu spoluprácu. Predseda Naď označil Galka za skúseného politika, ktorý bol roky poslancom NR SR, pôsobil aj ako minister obrany a podpredseda SaS. Demokrati rokujú o spolupráci aj s ďalšími poslancami Národnej rady.[68]

Referendum o skrátení mandátu vlády

[upraviť | upraviť zdroj]

29. septembra 2024 na tlačovej konferencii Demokrati oznámili, že strana spúšťa zber podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia štvrtej vlády Roberta Fica. Potrebujú vyzbierať 350-tisíc podpisov. Podľa Demokratov je načase reflektovať na dopyt zo strany verejnosti, ktorá nesúhlasí s krokmi vlády. Referendové otázky sú: 1. "Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?", 2. "Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?", 3. "Súhlasíte s tým, aby bol obnovený Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?".[69][70]

Ideológia

[upraviť | upraviť zdroj]

SPOLU – občianska demokracia sa od svojho vzniku profilovala ako moderná, zelená a proeurópska strana.[71][72] V súčasnosti si už premenovaná strana zakladá, okrem vyššie uvedeného, najmä na liberálnej demokracii, spolupráci v rámci NATO, decentralizácii a sekularizme.[1][73] Demokrati odmietajú populizmus, diskrimináciu, politický extrémizmus a vedenie kultúrnych vojen.[1]

LGBT

[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalý predseda strany Hipš pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii v roku 2021 podporil práva LGBT osôb na zvolenie si orientácie a identity.[74] Predošlý predseda strany Eduard Heger sa vyjadril, že na zavedenie registrovaných partnerstiev ešte „nedozrel čas“, no viacerí členovia strany, ako napr. Andrea Cocherová, zavedenie registrovaných partnerstiev podporujú.[75]

Volebné výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky volieb do NR SR, ktorých sa zúčastnila strana SPOLU.[76]

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie poznámka
2020 Národná rada 200 780 6,96 %
0 / 150
 5. miesto neúčasť v parlamente kandidovala v koalícii s PS
2023 Národná rada 87 006 2,93 %
0 / 150
 10. miesto neúčasť v parlamente

Voľby do Európskeho parlamentu

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SPOLU spoločne v koalícii s hnutím Progresívne Slovensko:[77]

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie poznámka
2019 Európsky parlament 198 255 20,11 %
2 / 14
 1. miesto účasť vo frakcii EPP strana kandidovala do EP v koalícii so stranou PS
2024 Európsky parlament 69 204 4,68 %
0 / 15
 7. miesto neúčasť v parlamente

Komunálne voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby Počet mandátov
starostov
a primátorov 		Počet mandátov
starostov
a primátorov % 		Umiestnenie Počet
mandátov
poslancov 		Počet
mandátov
poslancov % 		Umiestnenie
2018
16 / 2904
 0,55 % 11. miesto
285 / 20646
 1,38 % 8. miesto
2022
4 / 2904
 0,14 % 29. miesto
102 / 20462
 0,49 % 17. miesto

V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za SPOLU. Vo voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov SPOLU získalo v koalíciách s inými stranami.

Volebné preferencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS.[78][79]

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2018 1,1 2,8 2,9 3,3 3,1 5 4.1
2019 9,5* 9,1* 13,4* 15,7* 14,9* 13,4* 11,0* 11,7* 10,3*
2020 10,5*/9,8* 9,3* . 7,6* 0,2 0,8 . 0,6 . 0,3 1,0 0,4
2021 1,0 0,4 . 0,8 1,3 1,5 . . 1,1 1,1 1,0 .
2022 0,7 0,7 . 0,8 1,1 1,0 . . 0,7 . 0,7 0,7/1,0
2023 . 2,0 5,0 3,8 3,5 4,0 3,8 3,1 4,0 . 2,9 .
2024 3,5 3,5 3,7 . 3,6 . . 5,0

Od februára 2019 do apríla 2020 zahŕňali preferencie s * koalíciu PS/SPOLU, nie samotnú stranu SPOLU.

Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO.[80]

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2020 10,2* 8,7* . 0,9 . . 2,2 . . 1,8 . 0,5
2021 . 0,7 0,3 0,9 1,6 1,6 1,9 1,2 0,8 1,2 . 0,7
2022 0,8 1,2 0,5 0,6 . . 0,3 . . . 0,2 .
2023 0,1 . 4,9 4,1 3,4 2,8 2,2 2,9 4,3 . . 2,0
2024 3,2 1,5 3,2 3,3 3,6 4,1 4,4 4,5 4,9

Od februára 2019 do apríla 2020 zahŕňali preferencie s * koalíciu PS/SPOLU, nie samotnú stranu SPOLU.

Vedenie strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Predsedovia strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Podpredsedovia strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c Politická vízia [online]. smedemokrati.sk, 2023-04-06, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Demokrati boli zapísaní do registra politických strán [online]. smedemokrati.sk, 2023-04-06, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  3. ↑ Výročná správa [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c Demokrati. In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2023-03-16]. Dostupné online. Archivované 2018-04-20 z originálu.
  5. ↑ SITA. Beblavý odovzdal podpisy, jeho strana požiadala o registráciu. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-01-11. Dostupné online [cit. 2018-03-20]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ A.S, Petit Press. Heger preberá stranu od Miroslava Kollára, zvolili ho za predsedu [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online.
  7. ↑ A.S, Petit Press. Jaroslav Naď sa stal predsedom strany Demokrati - SME Minúta [online]. www.sme.sk, [cit. 2023-12-02]. Dostupné online.
  8. ↑ a b A.S, Petit Press. Výsledky komunálnych volieb 2018 [online]. volby.sme.sk, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  9. ↑ a b Eurovoľby vyhrala koalícia PS/Spolu, pred Smerom a ĽSNS [online]. Pravda.sk, 2019-05-26, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  10. ↑ Poslanci Beblavý, Macháčková a Petrik vystúpili zo strany Sieť [online]. Pravda.sk, 2016-03-17, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  11. ↑ Miroslav Beblavy [online]. www.facebook.com, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Náš príbeh [online]. SPOLU — občianska demokracia, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  13. ↑ PITÁK, Anton. Ako SPOLU vyzbieralo 18 tisíc podpisov za tri týždne [online]. Denník N, 2018-01-17, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  14. ↑ A.S, Petit Press. Beblavý odovzdal podpisy, jeho strana požiadala o registráciu [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  15. ↑ TASR. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo stranu SPOLU – občianska demokracia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-26. Dostupné online [cit. 2018-03-20].
  16. ↑ KERN, Miro. Nicholsonová a Poliačik zostávajú v SaS, strane Beblavého s Mihálom držia palce [online]. Denník N, 2017-04-19, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  17. ↑ SPOLU – občiansku demokraciu povedie Miroslav Beblavý, podpredsedom sa stal ekológ a filmár Erik Baláž [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2018-04-16, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  18. ↑ MRVOVÁ, Iva. Do politiky vstupuje známy ekológ z iniciatívy My sme les. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-04-14. Dostupné online [cit. 2018-04-15].
  19. ↑ Matúš Vallo ide do volieb na primátora Bratislavy s podporou od Progresívneho Slovenska a SPOLU – občianskej demokracie [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2018-04-25, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-24 z originálu.
  20. ↑ Progresívne Slovensko a Spolu podporili Matúša Valla ako kandidáta na primátora Bratislavy [online]. Denník N, 2018-04-24, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  21. ↑ Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia vytvoria proeurópsku koalíciu (SVK/ENG/FR/DE) [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-02-06, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  22. ↑ SPOLU je oddnes členom Európskej ľudovej strany [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-09-10, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-24 z originálu.
  23. ↑ Volebným lídrom koalície PS/SPOLU Truban, Beblavý bude programovým lídrom [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-07-12, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  24. ↑ KERN, Miro. Kandidátku PS/Spolu povedie Truban a má byť aj spoločným kandidátom na premiéra [online]. Denník N, 2019-07-12, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  25. ↑ Koalícia PS/SPOLU poďakovala voličom aj dobrovoľníkom a vyzvala k ďalšiemu spájaniu síl do parlamentných volieb [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-05-27, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-24 z originálu.
  26. ↑ A.S, Petit Press. Kiska odmietol trojkoalíciu s PS/Spolu, chce diskusiu o veľkej koalícii [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  27. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Hlina uzatvoril s PS a Spolu pakt o neútočení, za dohodu schytáva kritiku Aliancie za rodinu [online]. Denník N, 2019-07-10, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  28. ↑ Dohoda o neútočení má logiku. PS/Spolu a KDH plánujú stretnutie [online]. TA3.com, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  29. ↑ Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-11-28]. Dostupné online.
  30. ↑ PS/SPOLU predstavili BOD ZLOMU – zlomový program pre zlomové voľby [online]. SPOLU — občianska demokracia, 2019-09-21, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online. Archivované 2019-10-24 z originálu.
  31. ↑ Snem SPOLU schválil prelomový volebný program, s ktorým chce koalícia PS/SPOLU vyhrať voľby [online]. stranaspolu.sk, 2019-09-17, [cit. 2019-11-28]. Dostupné online. Archivované 2019-11-28 z originálu.
  32. ↑ Parlamentné voľby 2020 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-03-03]. Dostupné online.
  33. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Beblavý a Truban končia. Bihariová o líderstve PS: Otázka je na mieste, odpoveď ešte nie. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-03]. ISSN 1339-844X.
  34. ↑ a b TASR. Novým predsedom strany Spolu sa stal Juraj Hipš. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-04-25. Dostupné online [cit. 2020-04-25].
  35. ↑ a b Šéf Spolu Hipš: Nech Boris Kollár používa titul „Plg.“ [online]. Webnoviny.sk, 2020-10-03, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  36. ↑ Podrobnejšie k 19 Odporúčaní | STRANA SPOLU [online]. www.stranabuducnosti.sk, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online. Archivované 2020-10-22 z originálu.
  37. ↑ A.S, Petit Press. Odtajnili správu o Istrocheme, Spolu hovorí o ekologickej katastrofe [online]. bratislava.sme.sk, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  38. ↑ Spolu obviňuje Kollára z plagiátorstva. Zľahčil som si to, nebolo to pekné, reagoval šéf parlamentu [online]. slovensko.hnonline.sk, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  39. ↑ Strana Spolu žiada Borisa Kollára, aby vysvetlil [online]. Denník N, 2020-07-06, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  40. ↑ TERAZ.SK. Spolu odovzdala poslancom petíciu týkajúcu sa potratov [online]. TERAZ.sk, 2020-09-29, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  41. ↑ ČERNICKÁ, Lívia. Miroslav Kollár odchádza z koalície: Nebudem poslancom koalície vedenej Matovičom. Pravda (Bratislava: Perex), 2021-02-17. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1336-197X.
  42. ↑ TASR. Odídenec zo Za ľudí Kollár vstupuje do Spolu. Situácia sa po rekonštrukcii vlády veľmi nezmenila, tvrdí. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-04-20. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1336-1996.
  43. ↑ Miroslav Kollár vstupuje do strany Spolu [online]. Bratislava: omediach.com, 2021-07-07, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  44. ↑ Juraj Hipš SPOLU - občianska demokracia - STAČILO POPULISTICKÝCH HIER IGORA MATOVIČA. [online]. facebook.com, [cit. 2021-07-08]. Dostupné online.
  45. ↑ TASR. Bývalá poslankyňa Za ľudí Letanovská vstupuje do strany Spolu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-05-12. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1336-1996.
  46. ↑ TASR. Petrík opúšťa stranu Spolu a vstupuje do Progresívneho Slovenska. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-05-10. Dostupné online [cit. 2021-07-08]. ISSN 1335-4418.
  47. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Predseda Spolu Hipš: Chcem spojenie s PS. Presadiť sa v politike je nesmierne ťažké (+ podcast a video). Denník N (Bratislava: N Press), 2021-08-26. Dostupné online [cit. 2021-10-01]. ISSN 1339-844X.
  48. ↑ Strana Spolu si volila nového šéfa. Stal sa ním Miroslav Kollár [online]. Pravda.sk, 2021-09-25, [cit. 2021-09-26]. Dostupné online.
  49. ↑ NHL. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media). Dostupné online [cit. 2021-10-01]. ISSN 1336-720X.
  50. ↑ KERN, Miro; VRAŽDA, Daniel. Dzurinda rozbieha Modrú koalíciu, volá aj Hegera, s KDH sa zrejme nedohodne. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-01-27. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 1339-844X.
  51. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Dzurinda do Modrej koalície nevstupuje, Miroslav Kollár rokuje o spojení s Eduardom Hegerom. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-02-28. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 1339-844X.
  52. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; KERN, Miro; BENEDIKOVIČOVÁ, Mária; ŠTEFANKOVÁ, Eva. Premiér Heger s Miroslavom Kollárom predstavili stranu Demokrati. Matovič tvrdí, že všetko vymyslel on (+video). Denník N (Bratislava: N Press), 2023-03-07. Dostupné online [cit. 2023-03-07]. ISSN 1339-844X.
  53. ↑ Aktuality.sk, Peter Hanák. NA ROVINU s Eduardom Hegerom: Nie som opozičný premiér. Chcem stranu na dlhé roky. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-03-07. Dostupné online [cit. 2023-03-07].
  54. ↑ A.S, Petit Press. Miešajú Demokratov s jablkami. Dostane Nicholsonová Hegera do parlamentu? [online]. domov.sme.sk, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.
  55. ↑ Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá kandiduje za [online]. Denník N, 2023-08-09, [cit. 2023-08-11]. Dostupné online.
  56. ↑ Jablko neodstupuje z volieb. Demokrati si zaslúžia druhú šancu, hovorí Ďuriš Nicholsonová [online]. Denník N, 2023-09-26, [cit. 2023-10-02]. Dostupné online.
  57. ↑ TASR. Našimi najbližšími partnermi sú progresívci a KDH, tvrdí líderka Demokratov Letanovská. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2023-08-07. Dostupné online [cit. 2023-08-11]. ISSN 1336-1996.
  58. ↑ MAJERČÍNOVÁ, Adriána Belej. Kto koho vylučuje zo spolupráce? Najväčší koaličný potenciál má Kollár, OĽaNO má problém. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-04-23. Dostupné online [cit. 2023-08-11]. ISSN 1336-197X.
  59. ↑ Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-10-02, [cit. 2023-12-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-03 z originálu.
  60. ↑ SITA. Podľa očakávaní. Demokratov povedie exminister obrany, z Hegera podpredseda. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-12-02. Dostupné online [cit. 2023-12-03]. ISSN 1336-197X.
  61. ↑ VRAŽDA, Daniel. Policajný exprezident Hamran vstupuje do politiky, v eurovoľbách kandiduje za Demokratov. Denník N, 2024-03-09. Dostupné online.
  62. ↑ Kandidáti do Európy [online]. neustupime.sk, [cit. 2024-09-30]. Dostupné online.
  63. ↑ Demokrati informovali, že v najbližších dňoch je naplánovaná druhá fáza ich kampane [online]. Denník N, 2024-04-10, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  64. ↑ Ivan Korčok v eurovoľbách podporuje Progresívne Slovensko, SaS, KDH a Demokratov [online]. Denník N, 2024-04-30, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  65. ↑ 🔴Live: Mimoparlamentné strany k aktuánej politickej situácii a eurovoľbám [online]. 2024-05-20, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  66. ↑ Malé strany ODS, Demokratická strana a Fórum podporili v eurovoľbách kandidátku Demokratov. [online]. Denník N, 2024-05-20, [cit. 2024-05-21]. Dostupné online.
  67. ↑ Pirátska strana sa vzdala kandidatúry v prospech Demokratov. TASR, 2024-05-30. Dostupné online [cit. 2024-05-31].
  68. ↑ Ľubomír Galko začína spolupracovať so stranou Demokrati - SME [online]. domov.sme.sk, 2024-09-05, [cit. 2024-11-11]. Dostupné online.
  69. ↑ MARCIŠIAK, Marcel. Demokrati si trúfajú vyvolať predčasné voľby. Ostrá reakcia Progresívneho Slovenska. tvnoviny.sk, 2024-09-30. Dostupné online [cit. 2024-09-30].
  70. ↑ Demokrati začali zbierať podpisy na referendum o skrátení mandátu vlády. Denník N, 2024-09-29. Dostupné online [cit. 2024-09-30].
  71. ↑ AKTUALITY.SK. Ministerstvo vnútra zaregistrovalo Beblavého stranu SPOLU [online]. Aktuality.sk, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
  72. ↑ a b Strana Spolu má nového šéfa, stal sa ním Juraj Hipš [online]. Pravda.sk, 2020-04-25, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
  73. ↑ Programové piliere našej politiky [online]. smedemokrati.sk, 2023-04-04, [cit. 2023-06-04]. Dostupné online.
  74. ↑ https://www.facebook.com/JurajHipsSTRANASPOLU/photos/a.2251857191599389/4060656470719443
  75. ↑ KEKELÁK, Lukáš. Členovia Hegerovho predsedníctva : Sú za registrované partnerstvá, eutanáziu aj potratové tabletky. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2023-03-15. Dostupné online [cit. 2023-06-04]. ISSN 1336-720X.
  76. ↑ Parlamentné voľby 2020 na Slovensku [online]. vysledkyvolieb.sk, [cit. 2020-03-03]. Dostupné online.
  77. ↑ ŠÚ SR. Definitívne výsledky hlasovania [online]. ŠÚ SR, 2019-05-27, [cit. 2019-05-31]. Dostupné online. Archivované 2019-05-29 z originálu.
  78. ↑ Tlačové správy [online]. Bratislava: Agentúra FOCUS, [cit. 2018-03-15]. Dostupné online.
  79. ↑ Volebné prieskumy strany Demokrati od agentúry Focus. SME, 2024-05-12. Dostupné online.
  80. ↑ Prieskumy volebných preferencií [online]. AKO.sk, 2016-02-03, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Demokrati_(politická_strana)&oldid=7943058“