Ivan Korčok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Korčok
slovenský diplomat a politik
Korčok v roku 2022
Korčok v roku 2022
16. minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
1. apríl 2021 – 13. september 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Jaroslav Naď
ad interim 		Rastislav Káčer Nástupca
14. minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
8. apríl 2020 – 25. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Richard Sulík
ad interim 		Jaroslav Naď
ad interim 		Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojených štátoch
V úrade
17. september 2018 – apríl 2020
PrezidentAndrej Kiska
Zuzana Čaputová
Predchodca Peter Kmec Radovan Javorčík Nástupca
Bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
V úrade
2015 – 2018
2002 – 2005
Bývalý splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade Európskej únie
V úrade
2015 – 2017
Bývalý stály predstaviteľ Slovenska pri Európskej únii
V úrade
2009 – 2015
Bývalý veľvyslanec Slovenska v Nemecku
V úrade
2005 – 2009
Predchodca Ján Foltín Igor Slobodník Nástupca
Bývalý vedúci delegácie pre prístupové rokovania do NATO
V úrade
2003 – 2003
Biografické údaje
Narodenie4. apríl 1964 (60 rokov)
Banská Bystrica
ČSSR
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave,
Inštitút medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave
VierovyznanieEvanjelická cirkev augsburského vyznania[1]
Odkazy
Ivan Korčok na ivankorcok.sk
Spolupracuj na CommonsIvan Korčok
(multimediálne súbory)

Ing. Ivan Korčok (* 4. apríl 1964, Banská Bystrica)[2] je slovenský diplomat a politik. Od apríla 2020 do septembra 2022 bol ministrom zahraničných vecí SR vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Predtým pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Spojených štátoch a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

V marci 2020 bol ako nominant strany Sloboda a Solidarita navrhnutý na ministra zahraničných vecí, pričom do tejto funkcie bol vymenovaný 8. apríla 2020 prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou.[3] 25. marca 2021 podal demisiu a jeho funkciou bol poverený minister obrany Jaroslav Naď.[4] Vo vláde Eduarda Hegera sa opäť stal ministrom zahraničných vecí.

13. septembra 2022 bola prijatá jeho demisia prezidentkou Čaputovou, a v ten istý deň z ministerstva a z vlády odišiel. Nahradil ho Rastislav Káčer.[5]

30. augusta 2023 oznámil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách 2024.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé dva roky strednej školy absolvoval v Banskej Bystrici, kde začal hrávať volejbal. Potom čo ho objavili tréneri zo Slávie UK, chceli aby prestúpil do volejbalovej triedy na Gymnázium Bilíkova v Bratislave.[6] V rokoch 1983 – 1987 študoval na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave vnútorný obchod a v rokoch 1991 – 1995 absolvoval postgraduálne štúdium na Inštitúte medzinárodných vzťahov Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

Pôsobenie v diplomatickom zbore[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1992 začal pôsobiť na vtedajšom Ministerstve medzinárodných vzťahov SR, v rokoch 1993 až 1996 bol 2. tajomníkom veľvyslanca v nemeckom Bonne. V rokoch 1996 až 1997 bol hovorcom Ministerstva zahraničných vecí, v rokoch 1997 až 1998 pôsobil v Odbore analýz a plánovania. Na veľvyslanectve vo Švajčiarsku pôsobil v rokoch 1998 až 1999 ako radca a Chargé d’affaires. V rokoch 1999 až 2001 bol zástupcom slovenskej misie pri NATO. V rokoch 2001 až 2002 pôsobil opäť na Ministerstve zahraničných vecí, ako generálny riaditeľ Sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky.[2]

V rokoch 2002 až 2005 bol štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí, zároveň 2002 – 2003 členom Európskeho konventu a v roku 2003 vedúcim delegácie pre prístupové rokovania do NATO.[2] Ministrom zahraničných vecí bol vtedy Eduard Kukan.[7]

Veľvyslanec Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

Ako veľvyslanec v Nemecku pôsobil v rokoch 2005 až 2009.[2] Jeho predchodcom bol Ján Foltín (1998 – 2005) a nástupcom Igor Slobodník (2010 – 2015).[8] Následne bol v rokoch 2009 – 2015 stálym predstaviteľom Slovenska pri Európskej únii. V rokoch 2015 až 2017 bol splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v rokoch 2016 až 2017 bol ako ministre délégué poverený zastupovať Slovensko pri vykonávaní predsedníctva v Rade Európskej únie. Od roku 2015 do augusta 2018 bol zároveň opäť štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí.[2] Ministrom bol Miroslav Lajčák, Korčok sa však do straníckej politiky SMERu nezapájal.[7]

Za veľvyslanca v Spojených štátoch bol vymenovaný prezidentom Andrejom Kiskom 28. augusta 2018.[9] 17. septembra Korčoka prijal americký prezident Donald Trump. Korčok sa stal siedmym veľvyslancom v Spojených štátoch, jeho predchodcom bol od roku 2012 Peter Kmec.[10] V septembri 2018 získal Českú a slovenskú transatlantickú cenu za dlhoročné úsilie o podporu transatlantických vzťahov.[11]

V októbri 2020 ako minister zahraničných vecí oznámil, že novým veľvyslancom sa stane Radovan Javorčík, doterajší veľvyslanec Slovenska pri NATO.[12]

Minister zahraničných vecí[upraviť | upraviť zdroj]

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 bol stranou SaS navrhnutý do funkcie ministra zahraničných vecí.[7] Korčok sa nezúčastnil vymenovania vlády, po návrate z USA musel absolvovať 14 dní v povinnej karanténe kvôli pandémii ochorenia COVID-19.[13]

Počas druhej koaličnej krízy volebného obdobia 2020 – 2024 sa postavil za stranu SaS, ktorá ho nominovala, a spolu s Máriou Kolíkovou, Richardom Sulíkom a Branislavom Gröhlingom podal demisiu, ktorú prezidentka Zuzana Čaputová prijala a na post ministra zahraničných vecí vymenovala Rastislava Káčera.[5] Keďže Korčok nemal neuplatnený mandát v Národnej rade, nestal sa poslancom.

Kandidatúra za prezidenta[upraviť | upraviť zdroj]

Ivan Korčok v roku 2023 ešte pred rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej nekandidovať v prezidentských voľbách 2024 odmietol, že by kandidoval za prezidenta, ak by sa o úrad chcela pokúsiť Zuzana Čaputová opäť.[14] Po tom, čo Zuzana Čaputová odmietla znovu kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky sa Korčok vyjadril, že zváži svoju kandidatúru na prezidenta, aj keď s rozhodnutím Čaputovej znovu nekandidovať nerátal, jej dôvodom rozumel.[15] 30. augusta 2023 na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici oznámil svoju kandidatúru na prezidenta.[16]

Kandidoval ako nezávislý kandidát, podporu dostal od strany Sloboda a Solidarita, ktorá ho vo vláde Igora Matoviča v roku 2020 nominovala na post ministra zahraničných vecí, ako aj strany Progresívneho Slovenska, ktorá zasa nominovala Zuzana Čaputovú ako kandidátku na prezidentku v prezidentských voľbách v roku 2019.[17][18] Jeho kandidatúru podporili aj strany KDH[19], Demokrati[20], MODRÍ – ES, MOST – HÍD[21], OKS[22], ODS[23], DS[24] a Zmena zdola.[25]

19. januára 2024 odovzdal do Národnej rady SR petíciu s vyše 40-tisíc podpismi občanov na jeho prezidentskú kandidatúru.[26] 23. januára prijal predseda NR SR jeho kandidatúru na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.[27] Počas volebnej kampane sa v prieskumoch verejnej mienky stal jedným z najsilnejších kandidátov na prezidenta a držal sa na druhom mieste za Petrom Pellegrinim.[28]

23. marca v prvom kole prezidentských volieb získal 958 393 hlasov[29] (42,51 %), čím sa stal víťazom nad Petrom Pellegrinim, ktorý získal 37,02 % hlasov.[30]V druhom kole prehral so ziskom 46,87%.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ SLIZ, Martin. Ivan Korčok: Pred komunizmom som unikal do športu. Pellegriniho ponuka pokoja je len zásterka [online]. Aktuality.sk, 2024-02-07, [cit. 2024-02-07]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d e f Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Washingtone : Ivan Korčok [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Dostupné online. Archivované 2020-03-19 z originálu.
  3. ↑ Prezidentka vymenovala Korčoka za ministra zahraničia. SME (Bratislava: Petit Press), 2020-04-08. Dostupné online [cit. 2020-05-09]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ TASR. Prezidentka prijala demisiu ministrov školstva a zahraničných vecí [online]. Bratislava: teraz.sk, 2021-03-25, [cit. 2021-03-25]. Dostupné online.
  5. ↑ a b TASR. Prezidentka vymenovala nových ministrov Hirmana, Karasa a Káčera. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-13. Dostupné online [cit. 2022-09-13]. ISSN 1335-4418.
  6. ↑ SLIZ, Martin. Ivan Korčok: Pred komunizmom som unikal do športu. Pellegriniho ponuka pokoja je len zásterka. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-07. Dostupné online [cit. 2024-03-24].
  7. ↑ a b c KERN, Miro. Ministrom zahraničia za SaS má byť Korčok, Sulík nomináciou prekvapil. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-14. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1339-844X.
  8. ↑ Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne : Bývalí veľvyslanci [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Dostupné online. Archivované 2019-07-13 z originálu.
  9. ↑ Prezidentka Slovenskej republiky | Vymenovania a odvolania [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-03-18]. Dostupné online.
  10. ↑ TASR. Trump prijal nového slovenského veľvyslanca v USA. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-09-18. Dostupné online [cit. 2020-03-18]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Slovenský veľvyslanec v USA získal významné ocenenie. Zaslúžil sa o integráciu do EÚ a NATO. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-09-17. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1336-1996.
  12. ↑ Slovensko bude mať nových veľvyslancov v. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-10-16. Dostupné online [cit. 2020-10-16]. ISSN 1339-844X.
  13. ↑ TASR. Budúci šéf diplomacie Ivan Korčok je momentálne v USA. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-03-20. Dostupné online [cit. 2020-03-20]. ISSN 1339-844X.
  14. ↑ SITA. Korčok sa nebude uchádzať o post prezidenta, ak bude opäť kandidovať Čaputová. SME (Bratislava: Petit Press), 2023-06-07. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1335-4418.
  15. ↑ TASR. I. Korčok zváži kandidatúru za prezidenta. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-21. Dostupné online [cit. 2024-03-24].
  16. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan; KERN, Miro. Ivan Korčok bude kandidovať za prezidenta, prieskumy mu dávajú šancu poraziť Fica. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-08-30. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1339-844X.
  17. ↑ PS podporí zvolenie Ivana Korčoka za prezidenta, nebude nominovať vlastného kandidáta. Aktuality.sk (Bratislava), 2023-12-31. Dostupné online [cit. 2024-01-09].
  18. ↑ Sulík pre TASR: SaS podporí Ivana Korčoka [online]. Sulik.sk, 2024-01-19, [cit. 2024-02-09]. Dostupné online.
  19. ↑ KDH podporí Korčoka už v prvom kole aj napriek výhradám niektorých krajských rád. Denník N, 2024-02-17. Dostupné online [cit. 2024-02-17].
  20. ↑ Demokrati podporia v prezidentských voľbách Korčoka [online]. kosiceonline.sk, [cit. 2024-01-18]. Dostupné online.
  21. ↑ DVORSKÝ, Milan. Strana Modrí, Most - Híd podporuje Ivana Korčoka v kandidatúre na prezidenta SR [online]. Modrí - ES, [cit. 2024-01-21]. Dostupné online.
  22. ↑ OKS podporí prezidentskú kandidatúru Ivana Korčoka [online]. OKS, [cit. 2024-01-21]. Dostupné online.
  23. ↑ Ako vlastenca ma uráža, keď si kandidát na prezidenta SR urobí z pokrčenej slovenskej 🇸🇰 štátnej zástavy obrus na stôl a spoločnosť mu robia a zástavu znesväcujú chlapíci od proxy hráčov nacistického ruského 🇷🇺 režimu. [online]. facebook.com, 2024-02-17, [cit. 2024-03-07]. Dostupné online.
  24. ↑ ‼️ DEMOKRATICKÁ STRANA A OBČIANSKI DEMOKRATI SA DOHODLI NA DLHODOBEJ SPOLUPRÁCI A PODPORE IVANA KORČOKA V PREZIDENTSKÝCH VOĽBÁCH [online]. facebook.com, 2024-03-20, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
  25. ↑ Potrebujeme, aby Ivan Korčok uspel už v prvom kole. [online]. facebook.com, 2024-03-17, [cit. 2024-03-22]. Dostupné online.
  26. ↑ TASR. Korčok odovzdal podpisy na prezidentskú kandidatúru, má ich cez 40.000. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-01-19. Dostupné online [cit. 2024-03-24].
  27. ↑ BLAHA, Ľuboš. 182 : ROZHODNUTIE PREDSEDU NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 23. januára 2024 o prijatí návrhu na voľbu kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky : [Ing. Ivan KORČOK] [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2024-01-23, [cit. 2024-01-31]. Dostupné online.
  28. ↑ BRAXATOROVÁ, Kristína. Vytiahol ho Kňažko, učila Vášaryová. Čo o Korčokovi hovoria osobnosti, ktoré ho poznajú?. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2024-03-04. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1336-1996.
  29. ↑ PREZIDENTSKÉ VOĽBY 2024. teraz.sk (Bratislava: TASR). Dostupné online [cit. 2024-03-30].
  30. ↑ Rozdiel 123-tisíc hlasov. Ivan Korčok vyhral prvé kolo, s Petrom Pellegrinim ho čaká 6. apríla rozhodujúci súboj o prezidenta (online). Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-03-23. Dostupné online [cit. 2024-03-24]. ISSN 1336-197X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Korčok

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Korčok&oldid=7838766“