Pavol Hamžík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavol Hamžík
Súčasný veľvyslanec Slovenskej republiky v Maďarsku
Momentálne v úrade
od 2018
Predchodca Rastislav Káčer
7. minister zahraničných vecí SR
V úrade
27. august 1996 – 11. jún 1997
PremiérVladimír Mečiar
Predchodca Juraj Schenk Zdenka Kramplová Nástupca
Bývalý podpredseda vlády SR
V úrade
30. október 1998 – 5. máj 2001
PremiérMikuláš Dzurinda
Mária Kadlečíková Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Ukrajine
V úrade
2009 – 2013
Predchodca Urban Rusnák Juraj Siváček Nástupca
Bývalý veľvyslanec Slovenskej republiky v Nemecku
V úrade
1994 – 1996
Predchodca neobsadené Milan Matlák (chargé d´Affaires a.i.) Nástupca
Biografické údaje
Narodenie20. august 1954 (69 rokov)
Trenčín, ČSR
Politická stranaKSČ (1984-1989)
HZDS (1996-1997)
SOP (1998-2003)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Diplomatická akadémia Moskava
Univerzita Mateja Bela
Národnosťslovenská

JUDr. Pavol Hamžík (* 20. august 1954, Trenčín) je slovenský diplomat, politik a právnik. V rokoch 1996 – 1997 bol ministrom zahraničných vecí SR, v rokoch 1998 – 2001 podpredsedom vlády SR. Pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku (1994-1996) a na Ukrajine (2009-2013) , od augusta 2018 je mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku.[1] V rokoch 1998 až 2002 bol poslancom BR SR. V rokoch 1999 – 2003 bol predsedom Strany občianskeho porozumenia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hamžík sa narodil v Trenčíne v auguste 1954. V rokoch 1969-1973 navštevoval Gymnázium v Trenčíne. Po absolvovaní Právnickej fakulty Univerzity Komenského (1973-1978) pracoval ako právnik v Ústave mechanizácie odevnej výroby Trenčín.[1] Od roku 1984 pôsobil na rôznych postoch na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe, následne ako konzul na veľvyslanectve ČSSR v Dánsku, ako vedúci vládnej delegácie a Stálej misie SR pri KBSE vo Viedni. V rokoch 1984-1989 bol Hamžík radovým členom Komunistickej strany Československa. Počas pôsobenia v diplomatických službách bol FMZV vyslaný na postgraduálne štúdium na Diplomatickej akadémii v Moskve, kde študoval od septembra 1989 do júna 1991.[2]

Po vzniku Slovenska pracoval v rokoch 1993-1994 ako vedúci vládnej delegácie a Stálej misie SR pri Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe a na odzbrojovacích rokovaniach Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) a Zmluvy Otvorené nebo vo Viedni. V KBSE pôsobil ako predseda Riadiacej skupiny k vojnovej kríze v bývalej Juhoslávii a ako zástupca SR v Trojke KBSE.[1] V tehto funkcii sa spolupodieľal na vytvorení modalít pre prvé misie KBSE v Kosove, Sandžaku a Vojvodine, ako aj Skopie.

Tretia vláda Vladimíra Mečiara (1994 – 1998)[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1994-1996 Hamžík pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v Nemecku. Od septembra 1996 do polovice roka 1997 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS). Dňa 27. augusta 1996 Hamžíka vymenovali za ministra zahraničných vecí SR. Po zmarenom referende o členstve SR v NATO a priamej voľbe prezidenta z funkcie ministra dňa 26. mája 1997 odstúpil. Následne pôsobil v súkromnej sfére ako právnik a manažér.

Prvá vláda Mikuláša Dzurindu (1998 – 2002)[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1998 bol spoluzakladateľom a členom prípravného výboru Strany občianskeho porozumenia (SOP). Do 26. júna 1999 zastával funkciu prvého podpredsedu, potom ho zvolili za predsedu SOP. V tejto funkcii nahradil Rudolfa Schustera, ktorý sa stal prezidentom SR. V parlamentných voľbách v septembri 1998 bol Pavol Hamžík na kandidátke SOP zvolený za poslanca Národnej rady SR. Od 30. októbra 1998 do 2001 zastával post podpredsedu vlády SR pre európsku integráciu, následne bol v rokoch 2001-2002 za NR SR členom bruselského Konventu o budúcnosti Európy.

Návrat do diplomatického zboru[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju činnosť SOP ukončila zlúčením so stranou SMER v roku 2003. Strana v dôsledku vnútorného rozpadu už v roku 2002 samostatne nekandidovala v parlamentných voľbách. Pavol Hamžík v rokoch 2002-2006 pôsobil opäť ako právnik a manažér. V roku 2006 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí ako generálny štátny radca, zároveň v rokoch 2007-2008 pôsobil tiež ako poradca ministra zahraničných vecí ako splnomocnenec (šerpa) predsedu vlády SR pre rokovania o Lisabonskej zmluve.[3][1]

V máji 2009 bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanec SR na Ukrajine, kde pôsobil do roku 2013. V rokoch 2014-2018 opätovne pôsobil na MZVEZ ako generálny štátny radca a poradca predsedu vlády pre energetickú bezpečnosť.[1] V roku 2018 bol vymenovaný do funkcie veľvyslanca SR v Maďarsku.

Akademická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pavol Hamžík bol v rokoch 1995-1999 členom Vedeckej rady Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Tu obhájil a bol mu prepožičaný titul docenta, tiež tu pracoval ako prednášajúci.[1] Od roku 2020 pôsoilí ako prednášajúci na Diplomatickej akadémii Právnickej fakulty UK v Bratislave.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Hamžík je ženatý, jeho manželka Dagmar je lekárka. Spolu majú dve dcéry.[1] Aktívne ovláda nemecký, anglický, ruský a český jazyk, dohovorí sa francúzsky, maďarsky, ukrajinsky a dánsky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Veľvyslanec [online]. mzv.sk, [cit. 2020-03-10]. Dostupné online. Archivované 2019-08-30 z originálu.
  2. TASR. Životopis Pavla Hamžíka. domov.sme.sk, 4. máj 2001. Dostupné online [cit. 2017-06-12].
  3. TASR. Kubiš si za poradcu vybral bývalého ministra a vicepremiéra Hamžíka. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-07-19. Dostupné online [cit. 2020-03-10]. ISSN 1335-4418.