Gustáv Krajči

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gustáv Krajči
Bývalý minister vnútra Slovenskej republiky
V úrade
27. august 1996 – 30. október 1998
Predchodca Ľudovít Hudek Ladislav Pittner Nástupca
Biografické údaje
Narodenie19. máj 1951 (68 rokov)
Fiľakovo, Česko-Slovensko
Politická stranaHZDS

Gustáv Krajči (* 19. máj 1951, Fiľakovo) je bývalým ministrom vnútra v tretej vláde Vladimíra Mečiara a bývalý predseda politickej strany Ľudová únia.

Pred revolúciou bol v roku 1987 odsúdený za ublíženie na zdraví, pretože udrel riaditeľa školy. Krajči riaditeľovi školy spôsobil otras mozgu prvého stupňa, zlomeninu čeľuste, odreniny a opuch pravej strany tváre.

Krajči do politiky vstúpil v roku 1990 ako člen Verejnosti proti násiliu. Po rozdelení VPN, sa aktívne podieľal na založení Hnutia za demokratické Slovensko. V roku 1996 sa stal ministrom vnútra SR vo vláde Vladimíra Mečiara. Z tohto obdobia je známy hlavne tým, že osobne prevzal zodpovednosť za zmenu otázok v referende roku 1997 vyhlásenom vtedajším prezidentom Michalom Kováčom. Krajči svoje rozhodnutie o zrušení štvrtej otázky o priamej voľbe prezidenta oznámil dva dni pred referendom 21. mája 1997[1]. Ústavný súd SR neskôr vydal uznesenie, že ministerstvo vnútra týmto konaním porušilo ústavné a základné práva občanov SR a referendum bolo zmarené.

Vo voľbách roku 1998 bol Krajči zvolený za poslanca NR SR za HZDS. Tak isto bol zvolený za poslanca aj v nasledujúcom volebnom období 2002-2006. Začiatkom roku 2003 - krátko predtým, ako bolo HZDS premenované na ĽS-HZDS, bol Krajči v skupine 11 poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča, ktorí z HZDS vystúpili a založili novú politickú stranu Ľudová únia. Po neúspechu strany vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 celé vedenie na čele s Vojtechom Tkáčom odstúpilo a Krajči bol 9. októbra 2004 zvolený za predsedu. Bol členom Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Amnestie sa týkajú aj exministra Krajčiho. Tiež mal ísť pred súd. sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-03-15].