Mečiarove amnestie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mečiarove amnestie sú zrušené amnestie, vyhlásené v roku 1998 vtedajším predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom, v tom čase aj zastupujúcim prezidentom SR, pre páchateľov únosu Michala Kováča a zmarenia referenda v roku 1997.[1][2] Súvisia aj s vraždou Róberta Remiáša.[3] Amnestie boli prvýkrát udelené 3. marca 1998.[4] V prieskume verejnej mienky vo februári 2017 sa za zrušenie amnestií vyjadrilo 63 % oslovených (32 % za, 31 % skôr za). Proti zrušeniu bolo 20 % oslovených.[5]

5. apríla 2017 Národná rada SR Mečiarove amnestie prijatím uznesenia zrušila[6], čo znamená, že skutky nie sú premlčané[7] a vyšetrovanie bude obnovené.[8] Zrušila tiež milosť bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna. Za uznesenie hlasovalo 129 z 144 prítomných poslancov.[8] 31. mája 2017 Ústavný súd SR potvrdil zrušenie amnestií.[9] Súdny proces ohľadne únosu by sa mal obnoviť na Okresnom súde Bratislava III.[10] Zrušená bola aj amnestia pre prípad zmareného referenda. Pred súd sa tak môže dostať aj bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.[11] V októbri 2017 Generálna prokuratúra rozhodla, že aj samotný Vladimír Mečiar napokon môže byť stíhaný za to, že zneužil svoje právomoci, keď udelil amnestie.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa vyšetrovateľa prípadu Petra Vačokasa potvrdila verzia, že došlo k zneužitiu štátneho orgánu a jeho príslušníkov, ktorí podľa zákona majú občana v prvom rade chrániť, v tomto prípade pôsobili proti nemu“.[12][7]

Vyhlásenie amnestií[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča 2. marca 1998 prešli niektoré právomoci prezidenta na predsedu vlády Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta. Ten niekoľko hodín po ich nadobudnutí vyhlásil 3. marca 1998 amnestie v rozhodnutí predsedu vlády SR č. 55/1998 Z. z. o amnestii.[1] V článku V nariadil „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997“ a v článku VI „aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny“.[1] Ešte v ten istý deň boli amnestie vydané v Zbierke zákonov.[13]

Po upozorneniach právnych expertov vydal 7. júla 1998 rozhodnutie predsedu vlády SR č. 214/1998 Z. z. o amnestii s novou formuláciou (namiesto zastavilo trestné stíhanie obsahovalo zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané).[2][13]

Odozvy a dopady[upraviť | upraviť zdroj]

5. marca 1998 sa v Bratislave konal „10-tisícový“ meeting ako protest proti zrušeniu referenda a vyhlásenia amnestií.[14] 10. marca 1998 vydala Európska únia oficiálne vyhlásenie v ktorom vyjadrila znepokojenie nad amnestiami. Slovenská vláda kritiku odmietla, podľa nej bolo prevzatie právomocí v súlade s Ústavou. Vyšetrovanie bratislavskou prokuratúrou pokračovalo.[15] Premiér Mečiar na protesty reagoval takto: „Je to zvrchovaná vec každého štátu v jurisdikcii rozhodovať sám. Európska únia povedala svoj názor, my sme povedali svoj názor a tým to skončilo.[16]

Vo svojom článku o problémoch a perspektívach Ústavy z roku 1999 Milan Čič poznamenal: „V Slovenskej republike v posledných dvoch-troch rokoch prezident alebo predseda vlády na základe ustanovenia zákona č. 244/1998 Z.z. udelili niekoľko amnestií. Ku každej sa vyskytli právne a morálne výhrady. Opodstatnené i problematické a diskutabilné. V každom prípade vyvolali potrebu upraviť čl. 50. ods. 5. [Ústavy] tak, aby sa odstránili nepresnosti a sprísnili kritériá vyhlasovania amnestie aj konstrasignácia člena vlády. Citovaný článok by mal obsahovať aj zákaz opráv a zrušovania už vyhlásenej /publikovanej/ amnestie. Zásadná zmena by sa mala prejaviť v úprave amnestie udeľovanej len po odsúdení /agráciácia/.[17]

Podľa Martina M. Šimečku nám amnestie „znemožňujú poznať a vysloviť úplnú pravdu o našej nedávnej minulosti“.[18] Tvorcovia filmu Únos museli pracovať s fikciou a nepoužiť reálne mená, inak by ich mohli žalovať osoby uvedené vo filme ako páchatelia.[18]

Dianie ohľadne amnestií[upraviť | upraviť zdroj]

1998 až 2002[upraviť | upraviť zdroj]

Po nastúpení novej vlády sa amnestie pokúsil 8. decembra 1998 rozhodnutím predsedu vlády SR č. 375/1998 Z. z. o amnestii zrušiť nový premiér Mikuláš Dzurinda (SDK).[19][20] Ústavný súd SR však v rozhodnutí o výklade sp. zn. I. ÚS 30/1999 z 28. júna 1999 Dzurindov pokus odmietol.[21] Z tohto rozhodnutia „možno vyvodiť záver, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť len zmenou Ústavy SR, teda formou ústavného zákona“.[22]

Ladislav Pittner (SDK) poznamenal, že chce reformovať Policajný zbor a vyšetrovanie únosu a vraždy Róberta Remiáša bude pokračovať napriek amnestii. Vyjadril sa tiež, že Lexova poslanecká imunita by ho neuchránila ak by sa vyšetrovaním dokázalo, že je ako bývalý riaditeľ SIS za činy zodpovedný. Nový riaditeľ SIS Vladimír Mitro (menovaný 3. novembra) oznámil, že vyšetrovanie prebieha.[23]

24. februára 1999 bol parlamentom zbavený imunity bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.[24] Právny proces mohol začať. Vladimír Mitro prezentoval výsledok správy o konaní SIS počas Lexu. Polícia požiadala predsedu parlamentu Jozefa Migaša o odobratie Lexovej imunity. Po dlhej debate bola Lexovi imunita odobraná 9. apríla. 15. apríla bol zatknutý za podozrenie z (okrem iného) účasti na únose Michala Kováča, predaja triptychu troch kráľov, uloženia výbušnín na meetingu KDH a neautorizovaného odpočúvania mobilných telefónov.[25] Po vyjadrení Ústavného súdu z 8. júla 1999, že premiér Mikuláš Dzurinda nemal právo zrušiť amnestie sa minister spravodlivosti Ján Čarnogurský (KDH) vyjadril, že Lexa a Krajči môžu byť stíhaný za iné činy ktoré amnestia nepokrýva. V októbri 1999 Pittner ako riaditeľ SIS zbavil bývalého premiéra Mečiara mlčanlivosti, aby mohol vo veci vypovedať. Ten však radšej začal prostestnú hladovku.[25] Prvý senát Ústavného súdu vydal 20. decembra rozsudok podľa ktorého boli práva bývalého príslušníka SIS Jaroslava Svěchotu amnestiami porušené. Ján Čarnogurský pripravil ústavnú novelu, ktorá by chránila občanov pred únosmi a vylučovala by amnestiu pre únoscov. Únoscovia Kováča ml. by tak moli byť potrestaní. Po odmietnutí podpory stranou SDĽ koalícia nenašla potrebných 90 hlasov a novela nebola schválená.[26]

Vyšetrovanie únosu bolo Policajným zborom ukončené 28. apríla a bolo obvinených 12 ľudí. Hlavný vyšetrovateľ Jaroslav Ivor požiadal parlament o Lexovu imunitu. Keď bola imunita 3. júla odobratá Lexa sa začal pred vyšetrovateľmi skrývať.[27] 31. augusta boli zastavené právne úkony voči Krajčimu. Prokurátor Michal Barila poznamenal, že vyšetrovanie je opodstatnené, ale musí rešpektovať amnestie. 27. novembra bolo vznesené obvinenie voči Lexovi.[27]

Na základe iniciatívy KDH bol v roku 2002 predložený návrh, ktorým malo dôjsť k zrušeniu amnestií ústavným zákonom, ktorý musí byť schválený trojpätinovou väčšinou Národnej rady SR (90 poslaneckých hlasov).[28][29] V júni 2002 Krajský súd v Bratislave potvrdil zastavenie trestného stíhania bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. V decembri 2002 Najvyšší súd zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu trestného stíhania.[4] V parlamente hlasovalo za zrušenie 56, proti 26 a zdržalo sa 14 poslancov.[4] V roku 2005 bolo 65 poslancov za, 54 proti a 13 sa zdržalo.[30] V nasledujúcom roku bolo 78 za, 52 proti a žiadny poslanec sa nezdržal. V roku 2008 bolo za 55, proti 65 a zdržalo sa 13 poslancov.[4]

2010 až 2015[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Ivety Radičovej vložila do preambuly svojho programového vyhlásenia vydaného 29. júla 2010 prípravu ústavného zákona, ktorý mal „umožniť prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998“.[31] Amnestie do programového vyhlásenia presadilo KDH.[31] Právnik Ernest Valko pripomenul, že v Argentíne boli ústavným zákonom zrušené amnestie zo 70. rokov. Ohľadne premlčacej doby poznamenal „Ak by sa argumentovalo premlčaním, je otázne, či bežala premlčacia lehota vzhľadom na to, že nebolo možné uplatniť trestné stíhanie vzhľadom na amnestie, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi.[31] Právnik a bývalý poslanec HZDS Ján Cuper argumentoval, že amnestie sa zrušiť nedajú ani ústavným zákonom: „Ak sa prijme takýto zákon, možno to bude formálne zodpovedať, ale obsahovo môže takýto zákon celkom dobre ústavný súd zrušiť ako odporujúci princípom právneho štátu a právnej istoty.[31] Zrušenie amnestií podmienil zrušením amnestie Michala Kováča svojmu synovi: „Jedno sa bez druhého nedá vyšetriť“, povedal.[31]

Vláda Ivety Radičovej 22. júna 2011 súhlasila s návrhom poslancov Pavla Hrušovského, Milana Horta, Jozefa Kollára a Lászlóa Solymosa na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnesti.[32] Hlavný poradca premiérky Radičovej Marián Balázs uviedol, že amnestie nebránia vyšetreniu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, ale trestnému stíhaniu a odsúdeniu aktérov činu. Ďalej pripomenul, že „prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave na základe výsledkov policajného vyšetrovania dňa 27. 11. 2000 odovzdal Okresnému súdu Bratislava III žalobu na obvinených Ing. Ivana L., JUDr. Gejzu V., JUDr. Milana L., Mgr. Róberta B., Petra S., Mgr. Michala H., Romana K. a Igora K. Tí podľa textu obžaloby ‚spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Spoločným konaním iného zavliekli do cudziny a spáchali tento čin ako členovia organizovanej skupiny.[32] Pripomenul tiež Radbruchovu formulu. Podľa nej má právo obsahovať tri hodnoty: všeobecný prospech, právna istota a spravodlivosť. V prípade rozporu medzi zákonom a spravodlivosťou by mala víťaziť spravodlivosť. Podľa Balázsovho názoru amnestie odporujú aj Deklarácii OSN o ochrane všetkých osôb pred núteným zmiznutím z roku 1992. Cituje tiež čl. 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa ktorého sa „nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi“.[32]

3. februára 2012 v Národnej rade Slovenskej republiky prebehlo hlasovanie o zrušení amnestií. Za návrh hlasovalo 78 poslancov vlády Ivety Radičovej.[33] Proti návrhu boli dvaja poslanci a zdržalo sa 61.[4] Na hlasovaní bolo prítomných 141 poslancov. Návrh bol podporený všetkými poslancami za SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST – HÍD, okrem Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka zaň hlasovali všetci nezávislí poslanci. Poslanci SMER-SD sa hlasovania zdržali, SNS nehlasovala.[34]

V roku 2015 za zrušenie amnestií hlasovalo 57 poslancov.[29]

Siedmy a ôsmy pokus o zrušenie amnestií v roku 2016[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) návrh na zrušenie amnestií.[29] Prekladateľ navrhoval zrušiť: článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z., a rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z.[22] Za návrh hlasovalo 55 zo 129 poslancov prítomných v parlamente. Návrh nepodporili poslanci vládneho SMERu ani SNS. Poslanci vládnych strán #SIEŤ a MOST – HÍD väčšinou návrh podporili. Všetci poslanci ĽSNS sa hlasovania zdržali. Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) sa hlasovania zdržal kvôli technickej poruche. Boris Kollár (SME RODINA – Boris Kollár) bol jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval proti. Celé jeho hnutie hlasovalo za zrušenie amnestií. Kollár sa mal tiež pomýliť.[29] Poslanec Gábor Grendel (NOVA) navrhol, aby sa parlament bývalému prezidentovi za amnestie ospravedlnil a odsúdil ich. Ani táto iniciatíva nebola úspešná.[35] Predseda vlády Robert Fico v roku 2016 tvrdil, že amnestie boli síce amorálne, ale z právneho hľadiska sú nezrušiteľné.[29] Právnici a neprávnici sa v názoroch o amnestiách nezhodujú.[4] Podpredseda parlamentu a poslanec za SMER-SD Martin Glváč sa vyjadril, že zrušenie amnestií by bolo protiústavné. Podľa neho by v ohľadom amnestií platila zásada „in dubio pro reo“ a v prípade pochybností by súd musel rozhodnúť v prospech obvineného.[35] Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST – HÍD) uviedla: „Myslím, že nevyšetrenie únosu Michala Kováča mladšieho je proste trauma v živote slovenskej spoločnosti a preto, napriek tomu, že je to prielom do istých právnych princípov, si myslím, že je tu vyšší záujem na tom, aby amnestie zrušené boli.[35] Svoj názor však nebude SMERu vnucovať.[35] Prezident Andrej Kiska sa na pohrebe bývalého prezidenta Michala Kováča 13. októbra vyjadril o amnestiách takto: „Nemôžeme – nikto z nás, ktorí sme zodpovední za správu vecí verejných – považovať zločiny mečiarizmu za minulosť, ktorej radšej treba dať pokoj. Nedá sa s čistým svedomím hovoriť o rešpekte k právu, spravodlivosti, k vlastnej republike, ak páchateľov štátom organizovaných zločinov chráni naďalej amnestia, ktorá znemožňuje, aby sa zodpovedali pred súdom. Tento výklad právneho štátu je formálny. A aj dnes vidíme, k čomu vedie formálny výklad práva a spravodlivosti. K oslabeniu dôvery v štát a jeho inštitúcie.[36]

V novembri 2016 predložil poslanec Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) do Národnej rady SR ďalší návrh na zrušenie amnestií. Zrušenie podporil listom poslancom aj prezident Andrej Kiska.[37] V liste žiada poslancov, aby „ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti.[37] 30. novembra 2016 vláda prijala vyhlásenie v ktorom odsudzuje únos Michala Kováča mladšieho aj následné amnestie. Zároveň poverila premiéra Fica, aby deklaráciu „predložil parlamentu a odôvodnil ho na jeho zasadnutí“.[38] 6. decembra 2016 bol návrh parlamentom posunutý do druhého čítania. Podporilo ho 77 poslancov: „za hlasovali poslanci SaS, OĽaNO, Mosta-Híd, Beblavý a spol., kotlebovci a Sme Rodina.[28] Smer-SD ani SNS návrh nepodporili.[28] Parlament naopak schválil deklaráciu na návrh predsedu vlády Roberta Fica podanú ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá „odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky“ a „odsudzuje aj amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov“.[28] Deklaráciu podporilo 88 zákonodarcov.[39] Poslanci SaS a OĽaNO vytiahli svoje hlasovacie karty, podľa nich deklarácia „nič nerieši“.[28]

Január, február 2017[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2017 napísalo 26 slovenských právnikov, vrátane významných odborníkov na ústavné a medzinárodné právo, výzvu poslancom NR SR na zrušenie Mečiarovych amnestií ústavným zákonom.[40]

Ďalšiu samostatnú výzvu poslancom podpísalo niekoľko desiatok osobností rôznych profesií.[41] Výzva uvádza mimo iného „Mečiarove amnestie sú hrubým prejavom zneužitia štátnej moci, ktorá týmto zabránila vyšetreniu a spravodlivému potrestaniu zločinov, zo spáchania ktorých je sama podozrivá. Sú zásadným pošliapaním spravodlivosti, právneho štátu ako aj základného poslania štátnej moci chrániť občanov“.[42]

Riešenie Mečiarových amnestií sa po návrhu Jána Budaja presunulo na marec 2017. Zámerom má byť priestor pre SMER-SD a SNS, aby si o amnestiách vytvorili názor.[43]

1. marca na premiére filmu Únos sa minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) vyjadril takto: „Amnestie sú nemorálne, spor na politickej scéne sa vedie v právnej rovine. Je na konkrétnom poslancovi, ako sa zachová. Ja, najmä po tom, čo boli publikované právne stanoviská viacerých právnikov a sudcov, ktoré hovoria o tom, že sa dajú zrušiť amnestie, tak keby som bol poslancom, hlasoval by som za zrušenie amnestií“.[44] Stal sa tak prvým politikom SMER-u, ktorý pripustil, že je za zrušenie amnestií.[45] 3. marca Erik Tomáš, poslanec a mediálny poradca premiéra Fica uviedol, že sa v strane hľadajú kompromis ako amnestie zrušiť. „Aj ja interne vyvíjam iniciatívy, aby sme hľadali cestu, ako to urobiť. Tie riešenia by mali byť kompromisom medzi prirodzenou spoločenskou objednávkou a tým, aby to bolo právne čisté“, uviedol.[45] 8. marca sa za zrušenie vyjadrilo niekoľko ministrov: Miroslav Lajčák (SMER-SD), Tomáš Drucker (nominovaný SMER-SD), László Sólymos (Most-Híd), Ján Richter (SMER-SD) a Gabriela Matečná (nom. SNS).[46]

Organizácia VIA IURIS spustila web, kde môže verejnosť podporiť zrušenie amnestií.[47][48] Výzvu za 24 hodín podpísalo vyše 25 tisíc ľudí.[49] 21. marca 2017 organizátori odovzdali petíciu so 76 831 podpismi Národnej rade SR. Podľa vyjadrenia Zuzany Čaputovej z VIA IURIS šlo o najväčšiu online podpisovú akciu v dejinách Slovenska.[50]

7. marca 2017 o amnestiách v diskusii na TA3 vystúpil aj ich iniciátor Vladimír Mečiar.[51][52] V relácii poprel úlohu SIS na únose a vyhlásil: „Ešte ani dnes si nedovolím celú pravdu povedať. Niektoré veci by boli šokujúce pre verejnosť... Nie je čas povedať všetko. Spochybnili by sme politickú stabilitu tohto štátu a systému.[53] Amnestie obhajoval ako pokus o vytvorenie pokoja pred parlamentnými voľbami v roku 1998.[53]

Na spomenutú diskusiu s Vladimírom Mečiarom v televízií TA3 reagovala TV Markíza, ktorá usporiadala debatu na ktorú pozvala svedka únosu Michala Kováča mladšieho Oskara Fegyveresa, vyšetrovateľa únosu Petra Vačoka, novinárku Ľubu Lesnú, speváka Otta Weitera. Na debatu boli pozvaní aj bývalý premiér Vladimír Mečiar a bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorí však účasť odmietli. Bývalý poslanec za stranu HZDS a právnik Ivana Lexu Ján Cuper účasť potvrdil, debaty sa však nakoniec nezúčastnil. Fegyveres zdôraznil, že podľa neho na Remiášovej smrti nemohol mať okrem SIS nikto iný záujem.[54]

Návrh vládnej koalície z marca 2017[upraviť | upraviť zdroj]

13. marca 2017 sa koaličná rada tretej vlády Roberta Fica dohodla na zrušení amnestií.[55] Návrh vládnej koalície pripravil právnik Peter Kresák. Na schválenie návrh potrebuje 90 poslaneckých hlasov. Plánované je skrátené legislatívne konanie. Po schválení Národnou radou by mal o jeho platnosti rozhodnúť Ústavný súd.[54] Na rozhodnutie Ústavného súdu bude potreba 7 sudcov. Ak 7 zistí, že poslanci nekonali v súlade s Ústavou amnestie nebudú zrušené. Ak 7 zistí, že zrušenie bolo v súlade s Ústavou bude zrušenie platné. V prípade pomeru 6:4 alebo 5:5 bude pravdepodobne platiť to na čom sa zhodnú poslanci.[56]

20. marca 2017 svoje pripomienky poslal poslancom aj prezident Andrej Kiska. Vo svojom liste kritizoval navrhovaný zrýchlený postup: problém podľa prezidenta nebol riadne pripomienkovaný. Kritizoval tiež spájanie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta pre svojho syna: „Bez ohľadu na kontroverznosť takejto milosti, toto rozhodnutie rozhodne nepatrí do rovnakej kategórie činov, akým je krytie zločinov štátnych orgánov spojené s hrubým porušením základných práv a slobôd obetí týchto skutkov.[57] Ďalej pripomína, že milosť bola udelená aj ďalším podozrivým (medzi ktorými bol aj Marian Kočner). Kiska poukazuje aj na to, že po Mečiarových amnestiách bola prezidentovi odobraná právomoc udeľovať amnestie pred začatím trestného konania. Po ústavnej reforme z roku 2001 môže prezident zasiahnuť až po právoplatnom rozsudku. Podľa prezidenta tiež nie je jasné podľa akých kritérií by mal Ústavný zákon návrh posudzovať. Kiska sa tiež pýta či bude voči prezidentovi čo zrušené amnestie vyhlásil vyvodená zodpovednosť či už žalobou alebo ľudovým hlasovaním. Rovnako sa pýta či bude musieť odsúdený po zrušení amnestií nastúpiť do výkonu trestu.[57]

Dôvod na zatiahnutie Ústavného súdu do rozhodovania o amnestiách nevidí ani jeho bývalá sudkyňa Viera Mrázová: „Prečo rozširovať kompetencie Ústavného súdu, keď všetci vieme, že prvou časťou vládneho návrhu je dať do ústavy možnosť zrušenia amnestií parlamentom. Potom je otázka kontroly vec názoru. Ten môj je, že to nie je potrebné. Nevidím dôvod na takýto komplikovaný postoj našej vlády.[58] Bývalý minister vnútra a obrany Ivan Šimko posudzovanie návrhu Ústavným súdom vníma problematicky. Podľa neho je problém v tom, že sudcovia nie sú volení občanmi a nenesú politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Ich úlohou je ochrana zákonov, ale Mečiarove amnestie neporušili Ústavu. Podľa Šimka sú amnestie v rozpore nie s právom ale so spravodlivosťou.[59] Rozhodnutie nechať krok schváliť Ústavným súdom kritizoval tiež Richard Sulík, ktorý argumentoval, že ústava nemôže byť protiústavná a Ústavný súd nemá právomoc o ústave rozhodovať.[60]

Po uverejnení možných konfliktov záujmu u sudcov, ktorí boli Mečiarovi nominanti sa jeho predsedníčka Ivetta Macejková vyjadrila, že sudcovia Ústavného súdu rozhodujú nezávisle a nestranne a tiež, že „je poburujúce, že politici aj médiá zneužili zrušenie amnestií, takú vážnu a citlivú tému, v prospech vlastných politických záujmov, pričom si dovoľujú ‚vťahovať‘ do politického boja aj Ústavný súd.[61]

Rokovanie v parlamente – marec, apríl 2017[upraviť | upraviť zdroj]

V utorok 28. marca 2017 sa o amnestiách rokovalo v parlamente v prvom čítaní. Návrh vládnej koalície prezentovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá obhajovala zrýchlené legislatívne konanie voči ktorému namietala opozícia. Prekladateľ opozičného návrhu Ján Budaj (OĽaNO) nazval skrátený proces a navrhované prenesenie kompetencií na Ústavný súd „ponížením pre Národnú radu a rizikom pre ústavu“.[62] Koaličná rada sa o amnestiách má stretnúť v stredu ráno, predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) zvolal stretnutie s opozíciou na stredu poobede. Druhé čítanie a konečné hlasovanie bolo plánované na štvrtok 30. marca. Podľa podpredsedu parlamentu Martina Glváča má koalícia problém s návrhom opozície, aby Ústavný súd konal až po podnete od poslancov a so zrušením amnestií voči ostatným aktérom kauzy Technopol okrem Michala Kováča mladšieho.[62] Medzi ďalšie podmienky opozície patrí: znenie zákona tak, aby konštatovalo, že únos nie je premlčaný; možnosť opozície vymenovať právnika, ktorý Národnú radu zastupoval pred Ústavným súdom a tiež, aby účastníkmi konania pred Ústavným súdom boli aj prezident a vláda.[63] 30. marca 2017 poslanci schválili koaličný návrh na zmenu ústavy a Národná rada tak získala právo amnestie zrušiť.[64] Návrh získal 124 poslaneckých hlasov, ústavná novela šla na podpis prezidentovi, ktorý mal na vyjadrenie 15 dní.[3] Prezident 3. apríla novelu podpísal.[8]

Zrušenie amnestií[upraviť | upraviť zdroj]

Rokovanie parlamentu o zrušení amnestií začalo 28. marca 2017. Opozícia nepodporila skrátené legislatívne konanie navrhované vládou. Ani po prvom čítaní nebolo jasné, ktoré pripomienky opozície koalícia do návrhu zapracuje.[62] Za posunutie do druhého čítania hlasovalo 112 zo 146 prítomných poslancov.[63] 30. marca 2017 poslanci schválili koaličný návrh na zmenu ústavy a Národná rada tak získala právo amnestie zrušiť.[65][64]

Úspešne parlamentom prešiel až celkovo ôsmy návrh na zrušenie amnestií.[7] Národná rada 5. apríla 2017 uznesením č. 74/2017 Z. z. zrušila Mečiarove amnestie spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna Michala Kováča ml. v kauze Technopol.[6] Za uznesenie hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov. Na hlasovanie neprišli Dušan Muňko, Róbert Madej, Ján PodmanickýMiroslav Číž zo Smeru a Anton HrnkoEvou Antošovou z SNS. Za zrušenie amnestií hlasovali všetci poslanci vládnej koalície (Smer-SD, SNS, Most-Híd), opozície (SaS, OĽaNO-NOVA aj Sme rodina).[8] Z klubu ĽSNS nehlasovali 13 poslanci a ich poslankyňa Natália Grausová hlasovala proti. Nezávislý poslanec Peter Marček sa zdržal hlasovania.[66] Poslanci sa tiež uzniesli, že skutky, ktoré boli amnestované, nebudú premlčané.[3]

Potvrdenie zrušenia Ústavným súdom[upraviť | upraviť zdroj]

31. mája 2017 vydal Ústavný súd SR nález, v ktorom konštatoval súlad uznesenia NR SR o zrušení amnestií s Ústavou SR.[9]

Svoje rozhodnutie vyhlásil 6 dní pred skončením 60 dňovej lehoty, ktorú určili poslanci. Za zrušenie amnestií bolo osem z desiatich sudcov. Proti zrušeniu boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Sudcovia Ivetta Macejková, Ľudmila Gajdošíková a Lajos Mészáros mali iný názor k časti odôvodnenia, ale hlasovali za.[10]

V komuniké k rozhodnutiu Ústavný súd napísal: „Amnestovaním skutkov súvisiacich so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny predseda vlády Vladimír Mečiar porušil princíp zákazu svojvôle, princíp legality, princíp ochrany ľudských práv a základných hodnôt v spojení s princípom rešpektovania medzinárodných záväzkov, princíp deľby moci, princíp transparentnosti a verejnej kontrolovateľnosti.“ "Je očividné, že predseda vlády sa požiadavkou zdržanlivosti pri výkone právomoci udeľovať amnestiu, resp. milosť, v čase, keď zastupoval prezidenta, neriadil, naopak, zásadným spôsobom ju zneužil bezprostredne po ujatí sa jej výkonu"[9] Na základe tohto nálezu začala po 22 rokoch prokuratúra skúmať, či sa V. Mečiar nedopustil trestného činu zneužitie právomoci verejného činiteľa.[67]

Amnestia udelená Michalom Kováčom svojmu synovi je zrušená tiež, nie je však jasné ako sa v prípade bude pokračovať keďže Michala Kováča ml. očistili nemecké súdy.[10]

Súdne prejednávanie prípadov po zrušení[upraviť | upraviť zdroj]

Zrušenie amnestií a milosti bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna znamená, že kompetentné orgány sa môžu zaoberať prípadmi:

  • zavlečenie Michala Kováča ml. do zahraničia z roku 1995,
  • zmarenie referenda z roku 1997. 

Okresný súd Bratislava III v júli 2017 rozhodol, že prípad zavlečenia a prípad nelegálneho zničenia auta SIS sa bude prejednávať ako jeden prípad. [68] V druhom prípade ide o likvidáciu služobnej dodávky Mercedes Benz 208 D v decembri 1995, ktorú podľa Oskara Fegyveresa použila SIS na sledovanie domu Kováča mladšieho vo Svätom Juri. Prípad bude prejednávať senát pod vedením predsedu Karola Poslucha. [68]

Priebeh procesov a potrestanie zodpovedných[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšetrovanie Vladimíra Mečiara[upraviť | upraviť zdroj]

V druhej polovici júla 2017 začala polícia vyšetrovať aj Vladimíra Mečiara. Hrozilo mu stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Podľa výroku ústavného súdu sa neriadil požiadavkou zdržanlivosti pri udelení amnestie. Naopak, je očividné, že ju zneužil. 10. augusta 2017 bratislavská krajská policajná hovorkyňa Lucia Mihalíková informovala, že polícia nebude stíhať Vladimíra Mečiara za amnestie, pretože vec je premlčaná.[69] Podľa Trestného zákona, platného v tom čase, bola premlčacia doba desať rokov.[69]

15. augusta 2017 poslanec Ondrej Dostál listom požiadal generálneho prokurátora, aby Generálna prokuratúra SR preverila rozhodnutia polície o tom, že bývalého predsedu vlády Vladimíra Mečiara nebudú stíhať.[70] "Názor, že uvedené konanie, aj keby bolo trestným činom, je už premlčané, je podľa môjho názoru nesprávny. Priamo v ústavnom zákone č. 71/2017 Z. z., ktorý umožnil zrušenie Mečiarových amnestií, sa totiž konštatuje, že ich zrušením sa nielen rušia všetky zákonné prekážky pre stíhanie amnestovaných činov, ale zároveň sa priamo stanovuje, že doba trvania týchto zákonných prekážok vyvolaných amnestiami sa nezapočítava do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na amnestované skutky,“ uviedol Dostál.[70] Podľa neho len orgány činné v trestnom konaní a súdy môžu posúdiť, či Mečiarovo konanie spojené s udeľovaním amnestií malo charakter trestného činu.[70] 26. októbra 2017 Dostálovi námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky oznámil, že Generálna prokuratúra zrušila rozhodnutie polície: "Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva policajného zboru Generálna prokuratúra vyhodnotila uznesenie vyšetrovateľa ako predčasné a vydala záväzný pokyn Krajskej prokuratúre na zrušenie tohto uznesenia a na ďalší postup v trestnom konaní," uvádza list.[71]

Kultúrny dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Rozhodnutie Predsedu vlády Slovenskej republiky č. 55/1998 Z. z. o amnestii [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-03-03, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  2. a b Rozhodnutie Predsedu vlády Slovenskej republiky č. 214/1998 Z. z. o amnestii [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-07-07, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  3. a b c NRSR: Poslanci zmenili ústavu, parlament získal možnosť rušiť amnestie [online]. NR SR, 2017-03-30, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DUCÁR, Martin. Toto sú štyri spôsoby ako zrušiť Mečiarove amnestie [online]. Mafra Slovakia, 2017-01-31, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  5. Prieskum: Zrušenie Mečiarových amnestií podporuje 63 percent opýtaných [online]. Perex, 2017-03-01, [cit. 2017-03-07]. Dostupné online.
  6. a b Uznesenie NR SR č. 74/2017 Z. z. o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2017-04-05, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  7. a b c KERN, Miroslav; PRUŠOVÁ, Veronika. Zrušenie amnestií môže ohroziť Lexu aj Krajčiho. Skončí niekto vo väzení? (otázky a odpovede) [online]. N Press, 2017-03-15, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  8. a b c d VIDEO: Poslanci zrušili amnestie V. Mečiara a milosť Michala Kováča [online]. TASR, 2017-04-05 17:12, [cit. 2017-04-05]. Dostupné online.
  9. a b c Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 7/2017-159 [online]. Košice : Ústavný súd SR, 2017-05-31, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  10. a b c KERN, Miroslav. Ústavný súd potvrdil zrušenie Mečiarových amnestií, únos prezidentovho syna môže ísť pred súd [online]. N Press, 2017-05-31 14:29, rev. 2017-05-31, [cit. 2017-05-31]. Dostupné online.
  11. GALIS, Tomáš. Vymyslel si pečiatky a zmaril referendum – Krajči sa po zrušení amnestií môže chystať pred súd [online]. N Press, 2017-06-01, [cit. 2017-06-03]. Dostupné online.
  12. TÓDOVÁ, Monika. Vyšetrovateľ únosu prezidentovho syna: SIS by som zrušil, zavlečenie nikdy nezmyje [online]. N Press, 2015-08-25, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  13. a b Mečiarove amnestie strašia aj po desiatich rokoch [online]. Ringier Axel Springer, 2008-09-28, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  14. DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1023-1024.
  15. SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 180. (po anglicky)
  16. DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1024.
  17. ČIČ, Milan. Problémy a perspektívy Ústavy Slovenskej republiky. Právník (Praha: Ústav státu a práva AV ČR), 4 1999, roč. 138, čís. 4, s. 293. ISSN 0231-6625.
  18. a b ŠIMEČKA, Martin M.. Choďte na film Únos, pomôžete zakliať zlo [online]. N Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  19. Rozhodnutie Predsedu vlády Slovenskej republiky č. 375/1998 Z. z. o amnestii [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 1998-12-08, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  20. DANGL, Vojtech; BYSTRICKÝ, Valerián. Chronológia dejín Slovenska a Slovákov: Od najstarších čis po súčasnosť, Dejiny v dátumoch, dátumy v dejinách II. časť. Bratislava : Veda, 2014. ISBN 978-80-224-1373-2. Kapitola 1998, s. 1033.
  21. Uznesenie o výklade Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 30/99 [online]. Košice : Ústavný súd SR, 1999-06-28, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  22. a b PODIVINSKÁ, Alexandra. Ústavný zákon o zrušení Mečiarových amnestií bol neúspešný [online]. Legal & Economic Press, s.r.o, 2016-04-29, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  23. SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 191. (po anglicky)
  24. Juraj Hrabko, Amnestovaní, str. 64
  25. a b SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 192. (po anglicky)
  26. SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 212. (po anglicky)
  27. a b SIMON, Jeffrey. NATO and the Czech and Slovak Republics: A Comparative Study in Civil-military Relations. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2004. [Cit. 2016-12-08]. Dostupné online. S. 213. (po anglicky)
  28. a b c d e TÓDOVÁ, Monika. Parlament odsudzuje Mečiarove amnestie, ale zrušiť ich nechce [online]. N Press, 2016-12-06, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  29. a b c d e Poslanci odmietli zrušiť Mečiarove amnestie. Lipšica zradila technika, Kollár sa pomýlil [online]. Mafra Slovakia, 2016-04-28, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  30. Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora, Slovensko, str. 25
  31. a b c d e Cuper: Ak sa zrušia Mečiarove amnestie, mala by sa aj Kováčova [online]. MAFRA Slovensko, 2010-07-29, [cit. 2016-12-08]. Dostupné online.
  32. a b c PODIVINSKÁ, Alexandra. M. Balázs: Mečiarove amnestie bránia spravodlivosti [online]. Úrad vlády SR, 2011-09-23, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online.
  33. Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, parlament ich nezrušil [online]. pravda.sk, 03.02.2012, [cit. 2013-07-29]. Dostupné online.
  34. NRSR: Mečiarove amnestie ostávajú v platnosti, snemovňa ich nezrušila [online]. NR SR, 2012-02-03, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  35. a b c d KERN, Miro. Mečiarove amnestie nezrušia, Smer názor nezmenil a Most ho presviedčať nebude [online]. N Press, 2016-10-12, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  36. KISKA, Andrej. Rozlúčka Kisku s Kováčom: Zločiny mečiarizmu nie sú minulosť, nesmú ich chrániť amnestie [online]. N Press, 2016-10-13, [cit. 2016-12-02]. Dostupné online.
  37. a b Prezident požiadal poslancov, aby zvážili zrušenie Mečiarových amnestií [online]. Ringier Axel Springer, 2016-11-21, [cit. 2016-11-21]. Dostupné online.
  38. Ficova deklarácia chce odsúdiť únos aj Mečiarove amnestie [online]. TA3, 2016-11-30, rev. 2016-11-30, [cit. 2016-12-01]. Dostupné online.
  39. TÓDOVÁ, Monika. Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov: Vládny návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 (tlač 340). Hlasovanie o návrhu uznesenia. [online]. Národná rada SR, 2016-12-06, [cit. 2016-12-07]. Dostupné online.
  40. BURČÍK, Matúš. Právne kapacity vyzvali na zrušenie Mečiarovych amnestií, dá sa to. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-01-29. Dostupné online [cit. 2017-02-02]. ISSN 1335-4418.
  41. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Monitoring elektronických médií, tlače a internetu, 3.2.2017, Ďalších 80 osobností žiada zrušenie Mečiarových amnestií
  42. ČIMOVÁ, Denisa. Pauhofová, Lasica, Radičová, Truban a desiatky ďalších osobností vyzvali na zrušenie Mečiarových amnestií [online]. N Press, 2017-02-02, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.
  43. TASR. Rušenie Mečiarových amnestií sa odsúva na marec. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-02-02. Dostupné online [cit. 2017-02-02].
  44. a b TÓDOVÁ, Monika. Maďarič by už hlasoval za zrušenie amnestií, Kiska sľúbil Remiášovej boj (+ video) [online]. N Press, 2017-03-01, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
  45. a b TÓDOVÁ, Monika. Ficov poradca Tomáš tvrdí, že hľadajú kompromis, ako zrušiť Mečiarove amnestie [online]. N Press, 2017-03-03, [cit. 2017-03-04]. Dostupné online.
  46. FOLENTOVÁ, Veronika. Lajčák aj Drucker by hlasovali za zrušenie amnestií, v SNS iba za „legálne riešenie“ (anketa s ministrami) [online]. N Press, 2017-03-08, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  47. Newsfilter: Keď nepríde povodeň, príde Kaliňák [online]. N Press, 2017-03-06, [cit. 2017-03-06]. Dostupné online.
  48. Téma dňa zažije hviezdnu chvíľu. Vladimír Mečiar prehovorí na TA3 o amnestiách [online]. Mafra Slovakia, 2017-03-07, [cit. 2017-03-07]. Dostupné online.
  49. KRBATOVÁ, Lucia. Oskar Fegyveres: Verím, že amnestie už konečne zrušia [online]. Petit Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  50. Poslancom odovzdali petíciu za zrušenie amnestií, má vyše 76-tisíc podpisov [online]. Petit Press, 2017-03-21, [cit. 2017-03-24]. Dostupné online.
  51. Téma dňa: Mečiar a Bugár o amnestiách [online]. ta3.com, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  52. Mečiar hovoril o Kováčových peniazoch, Bugár mu často vyčítal klamstvá [online]. ta3.com, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  53. a b KONÍK, Juraj; TÓDOVÁ, Monika. Mečiar sa viackrát rozzúril: Pri amnestiách hráte o Ficovu hlavu, nie o moju [online]. N Press, 2017-03-07, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  54. a b FOLENTOVÁ, Veronika. Debata o amnestiách: Lexa neprišiel, Cuper sa vypol a nechali v tom Otta Weitera [online]. N Press, 2017-03-19, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  55. KERN, Miro; PRUŠOVÁ, Veronika. Mečiarove amnestie chce koalícia zrušiť už o niekoľko dní [online]. N Press, 2017-03-13, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.
  56. Newsfilter: A čo ak to ten Fico myslí vážne a na Lexu a spol. sa vykašle? [online]. N Press, 2017-03-15, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  57. a b PRUŠOVÁ, Veronika. Kiska sa pýta parlamentu: Prečo Kováč mladší a nie Kočner? Bude aj obžaloba prezidenta? [online]. N Press, 2017-03-20, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  58. PRUŠOVÁ, Veronika. Bývalá ústavná sudkyňa: Kontrolnú páku na Ústavnom súde nevidím [online]. N Press, 2017-03-20, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  59. PRUŠOVÁ, Veronika. Šimko: Ústavný súd nesmieme zaťahovať do politických tém krajiny [online]. N Press, 2017-03-16, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  60. SULÍK, Richard. Ústava nemôže byť protiústavná [online]. N Press, 2017-03-17, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  61. Minúta po minúte [online]. N Press, 2017-03-20, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  62. a b c KERN, Miro. Amnestie sú v parlamente, začali bez opozície a ani vládni poslanci nevedia, čo bude ďalej (+video) [online]. N Press, 2017-03-28 15:03, [cit. 2017-03-28]. Dostupné online.
  63. a b Parlament posunul vládny návrh o zrušení amnestií do druhého čítania [online]. N Press, 2017-03-28 20:39, [cit. 2017-03-28]. Dostupné online.
  64. a b KERN, Miro. Parlament prijal ústavnú zmenu na rušenie amnestií, pridala sa veľká časť opozície (+video) [online]. N Press, 2017-03-30 13:01, [cit. 2017-04-02]. Dostupné online.
  65. Zákon č. 72/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov [online]. Bratislava : Ministerstvo spravodlivosti SR, 2017-03-30, [cit. 2017-07-09]. Dostupné online.
  66. Národná rada Slovenskej republiky – hlasovanie poslancov [online]. NR SR, 2017-04-05, [cit. 2017-04-05]. Dostupné online.
  67. LEŠKO, Marián. Zneužitie po 22 rokoch. Trend, 6. júla 2017, čís. 8.
  68. a b Prípady zavlečenia prezidentovho syna a zničenia vozidla SIS spojili. Pravda.sk, 2017-07-12. Dostupné online [cit. 2017-07-12].
  69. a b Vladimíra Mečiara nebudú stíhať za amnestie, vec je premlčaná. tvnoviny.sk. Dostupné online [cit. 2017-08-11].
  70. a b c Dostál žiada prokuratúru, aby preverila rozhodnutie o nestíhaní Mečiara - Pravda.sk. Pravda.sk, 2017-08-14. Dostupné online [cit. 2017-08-16].
  71. TÓDOVÁ, Monika. Mečiarove amnestie nemusia byť premlčané, rozhodla Generálna prokuratúra [online]. N Press, 2017-10-26, [cit. 2017-10-26]. Dostupné online.
  72. REHÁK, Oliver. Mečiarove amnestie sa dostali do pesničky, ktorá dokazuje, že slovenský hiphop má aj silné témy [online]. N Press, 2017-02-01, [cit. 2017-02-02]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]