Slovenská informačná služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Slovenská informačná služba

Sídlo na Vajnorskej 39 v Bratislave
Základné informácie
Vznik1993, Bratislava
Typštátny orgán
Určenie / zameraniespravodajská ochrana Slovenskej republiky a jej záujmov
MiestoBratislava
Súradnice48°09′53″S 17°08′02″V / 48,164835°S 17,134026°V / 48.164835; 17.134026
Ďalšie informácie
Anton Šafárik
Webstránkasis.gov.sk

Slovenská informačná služba, skrátene SIS, je slovenská spravodajská služba (tajná služba). Sídlom SIS je Bratislava.

6. apríla 2020 bol za riaditeľa SIS vládou vymenovaný Vladimír Pčolinský.[1] Jeho predchodcom bol od 30. júna 2016 Anton Šafárik.[2]

Činnosť[upraviť | upraviť kód]

SIS pracuje na základe tzv. integrovaného modelu spravodajskej služby, plní úlohy v oblasti vnútorného (domáceho) i vonkajšieho (zahraničného) spravodajstva.

SIS v rozsahu svojej pôsobnosti a v rozsahu svojich oprávnení získava a zákonom ustanoveným príjemcom poskytuje informácie o najzávažnejších ohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu. SIS sa podieľa na odvracaní bezpečnostných hrozieb proti Slovenskej republike, členským štátom a NATO, ako aj na ochrane bezpečnosti medzinárodného spoločenstva. SIS aktívne spolupracuje s partnerskými spravodajskými službami a medzinárodnými organizáciami.

História[upraviť | upraviť kód]

Vznik[upraviť | upraviť kód]

SIS vznikla zriadením na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Zbierky zákonov z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vznikla ako reakcia na potrebu vytvoriť vlastnú spravodajskú službu vznikajúceho štátu. Nadväzuje na činnosť Federálnej bezpečnostnej informačnej služby (FBIS) bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. FBIS zanikla zákonom číslo 543/1992 Federálneho zhromaždenia o zrušení FBIS.

Dňa 30. júna 2016 sa stal riaditeľom Anton Šafárik.[2] Jeho vymenovanie bolo považované za kontroverzné, dosiaľ neboli známe žiadne jeho aktivity v oblasti bezpečnostných zložiek. Je považovaný za nábožného človeka, pred menovaním posobil ako prezident Zboru dobrovoľníkov Maltézskeho rádu na Slovensku, podieľal sa aj na návšteva Pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003. Neoficiálne bol nominantom SNS, prvýkrát tak nebol post obsadený premiérovi blízkym človekom.[2]

Dňa 15. apríla 2020 vymenovala prezidentka republiky Vladimíra Pčolinského za riaditeľa.[3] Formálne je to nominácia premiéra, ale neoficiálne je nominantom strany SME RODINA.[4]

Úlohy SIS[upraviť | upraviť kód]

  • Ochrana Slovenskej republiky pred cudzími výzvednými službami a špiónmi.
  • Ochrana Slovenskej republiky pred počítačovými zločinmi a zločinmi používajúce high-tech technológie.
  • Ochrana občianskych práv.
  • Ochrana utajovaných skutočností.
  • Ochrana záujmov Slovenskej republiky.
  • Boj proti zločinným organizáciám a spoločnostiam.
  • Zabezpečiť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky.

Organizačná štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Organizačná štruktúra Slovenskej informačnej služby

Činnosť SIS vychádza z integrovaného modelu spravodajskej služby, teda plní úlohy na úseku domáceho a zahraničného spravodajstva. SIS riadi a na verejnosti zastupuje riaditeľ, ktorého na základe návrhu vlády SR vymenúva prezident SR. Riaditeľ SIS predkladá najmenej raz ročne Národnej rade SR správu o plnení úloh SIS.

Podľa zákona o SIS je príslušník Slovenskej informačnej služby povinný pri plnení úloh dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osôb, aj na svoju vlastnú, ako aj na to, aby osobám v súvislosti s jeho činnosťou nevznikla škoda alebo iná ujma.

Podľa údajov z oficiálnej webovej stránky tvoria personálne zloženie SIS 60% muži a 40% ženy. Z toho tvoria 11% ľudia do 30 rokov, 47% 31 až 40 roční, 30% 41 až 50 roční a 12% ľudia nad 50 rokov. Podiel príslušníkov SIS s vysokoškolským vzdelaním tvorí 68%.[5]

Riaditelia SIS[upraviť | upraviť kód]

  1. JUDr. Vladimír Mitro (21. január 1993 – 23. február 1995)
  2. Ing. Ivan Lexa (18. apríl 1995 – 27. október 1998)
  3. Mgr. Rudolf Žiak (27. október 1998 – 3. november 1998)
  4. JUDr. Vladimír Mitro (3. november 1998 – 31. marec 2003)
  5. Gen. Ing. Ladislav Pittner, CSc. (4. apríl 2003 – 26. júl 2006)
  6. Ing. Jozef Magala (27. júl 2006 – 25. august 2010)
  7. Ing. Karol Mitrík (25. august 2010 – 3. máj 2012)
  8. Ing. Ján Valko (4. máj 2012 – 6. júla 2016)
  9. Anton Šafárik (6. júla 2016 – 6. apríla 2020)
  10. Vladimír Pčolinský (6. apríla 2020 – )

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. kl. Vláda vymenila šéfa SIS. Tajných bude riadiť brat poslanca Sme rodina. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2020-04-06]. ISSN 1336-1996.
  2. a b c MIKUŠOVIČ, Dušan. Nový šéf SIS: O jeho viere vieme viac ako o názoroch na bezpečnosť [online]. N Press, 2016-06-30, [cit. 2016-06-30]. Dostupné online.
  3. TASR. Prezidentka vymenovala Vladimíra Pčolinského za šéfa SIS. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2020-04-15. Dostupné online [cit. 2020-08-29]. ISSN 1336-197X.
  4. MIKUŠOVIČ, Dušan. Dankov šéf SIS končí, nahradí ho človek, ktorý odfotografoval Kočnera s Tománkovou. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2020-04-06. Dostupné online [cit. 2020-08-29]. ISSN 1339-844X.
  5. Organizačná štruktúra SIS [online]. 06.11.2019, [cit. 2019-11-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]