Spravodajská služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Spravodajská služba je zvláštny štátny orgán, ktorý utajeným spôsobom získava také informácie pre najvyššie štátne orgány, či napríklad políciu, ktoré nemožno získať iným spôsobom. Často tiež informácie analyzuje, rozširuje a venuje sa špionáži a kontrašpionáži. Patrí medzi tajné služby.

Stupeň utajenia jednotlivých spravodajských služieb je rôzny. Spravidla sa utajujú pracovné metódy, používaná technika, pracovníci, u niektorých služieb aj rozpočet, sídlo a podobne. Niekedy sa utajuje aj fakt, že daná služba vôbec existuje – napr. v Spojenom kráľovstve legálne rozviedka neexistuje, hoci je jej existencia všeobecne známa.

Spravodajské služby na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

V januári 2013 sa Vojenská spravodajská služba (VSS) a Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) zlúčili so spojenej služby pod názvom Vojenské spravodajstvo.[1]

Koordinácia[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku činnosť jednotlivých spravodajských služieb koordinuje Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb (Bezpečnostná rada SR bola zriadená roku 2002). Činnosť SIS kontroluje Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS. Je stálym pracovným orgánom bezpečnostnej rady pre koordináciu plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov. Predsedom výboru je predseda bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru je podpredseda Bezpečnostnej rady. Členovia výboru sú: minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, prezident Policajného zboru a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.

Spravodajské služby iných štátov[upraviť | upraviť kód]

Česko[upraviť | upraviť kód]

Bývalé Česko-Slovensko[upraviť | upraviť kód]

Francúzsko[upraviť | upraviť kód]

  • DGSE – rozviedka
  • DST – kontrarozviedka
  • iné

Nemecko[upraviť | upraviť kód]

Rusko[upraviť | upraviť kód]

USA[upraviť | upraviť kód]

  • CIA – výzvedná služba
  • DIA – vojenská rozviedka
  • FBI – kontrarozviedka a zvláštna federálna kriminálna polícia
  • NSA – rádiorozviedka a kontrola komunikácií
  • iné

Izrael[upraviť | upraviť kód]

  • Mosad – výzvedná služba a rozviedka
  • Šinbet – kontrarozviedka
  • Aman – vojenské spravodajstvo

Rozviedka a kontrarozviedka[upraviť | upraviť kód]

Termíny rozviedka a kontrarozviedka sa už dnes na Slovensku oficiálne nepoužívajú a ide len o neformálne označenia:

  • Rozviedka, teda zahraničné spravodajstvo, je činnosť služby a získavanie informácií na územi mimo domovského štátu
  • Kontrarozviedka, teda vnútorné spravodajstvo, získava informácie o nelegálnej činnosti na území domovského štátu

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Zlúčenie vojenských tajných služieb dostalo zelenú [online]. Petit Press, 05.10.2012, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • DVORNÍK, František. Počátky zpravodajských služeb : starověký Blízký východ, Persie, Řecko, Řím, byzantská říše, arabsko-muslimské říše, mongolská říše, Čína, Moskevské knížectví. Preklad Petra Kůsová. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2001. 404 s. (Obzor; zv. 37.) ISBN 80-7260-056-7.