Spravodajská služba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Spravodajská služba je zvláštny štátny orgán, ktorý utajeným spôsobom získava také informácie pre najvyššie štátne orgány, či napríklad políciu, ktoré nemožno získať iným spôsobom. Často tiež informácie analyzuje, rozširuje a venuje sa špionáži a kontrašpionáži. Patrí medzi tajné služby.

Stupeň utajenia jednotlivých spravodajských služieb je rôzny. Spravidla sa utajujú pracovné metódy, používaná technika, pracovníci, u niektorých služieb aj rozpočet, sídlo a podobne. Niekedy sa utajuje aj fakt, že daná služba vôbec existuje – napr. v Spojenom kráľovstve legálne rozviedka neexistuje, hoci je jej existencia všeobecne známa.

Spravodajské služby na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2013 sa Vojenská spravodajská služba (VSS) a Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) zlúčili so spojenej služby pod názvom Vojenské spravodajstvo.[1]

Koordinácia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku činnosť jednotlivých spravodajských služieb koordinuje Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb (Bezpečnostná rada SR bola zriadená roku 2002). Činnosť SIS kontroluje Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS. Je stálym pracovným orgánom bezpečnostnej rady pre koordináciu plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov. Predsedom výboru je predseda bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru je podpredseda Bezpečnostnej rady. Členovia výboru sú: minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, prezident Policajného zboru a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.

Spravodajské služby iných štátov[upraviť | upraviť zdroj]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

Bývalé Česko-Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Francúzsko[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecko[upraviť | upraviť zdroj]

Rusko[upraviť | upraviť zdroj]

Spojené štáty[upraviť | upraviť zdroj]

Izrael[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mosad – výzvedná služba a rozviedka
  • Šinbet – kontrarozviedka
  • Aman – vojenské spravodajstvo

Rozviedka a kontrarozviedka[upraviť | upraviť zdroj]

Termíny rozviedka a kontrarozviedka sa už dnes na Slovensku oficiálne nepoužívajú a ide len o neformálne označenia:

  • Rozviedka, teda zahraničné spravodajstvo, je činnosť služby a získavanie informácií na územi mimo domovského štátu
  • Kontrarozviedka, teda vnútorné spravodajstvo, získava informácie o nelegálnej činnosti na území domovského štátu

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zlúčenie vojenských tajných služieb dostalo zelenú [online]. Petit Press, 05.10.2012, [cit. 2012-10-07]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KULIK, J. Kategorizácia a funkcionality kontroly spravodajských služieb. In Policajná teória a prax. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2023, č. 4. ISSN 1335-1370.
  • DVORNÍK, František. Počátky zpravodajských služeb : starověký Blízký východ, Persie, Řecko, Řím, byzantská říše, arabsko-muslimské říše, mongolská říše, Čína, Moskevské knížectví. Preklad Petra Kůsová. V českém jazyce vyd. 1. Praha : Prostor, 2001. 404 s. (Obzor; zv. 37.) ISBN 80-7260-056-7.