Preskočiť na obsah

Úrad špeciálnej prokuratúry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Úrad špeciálnej prokuratúry
Založená1. september 2004
SídloŠtúrova 2, 812 85 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieDaniel Lipšic
(špeciálny prokurátor)
Územný rozsahSlovensko
Zánik20. marec 2024

Úrad špeciálnej prokuratúry (nelegislatívna skratka ÚŠP[1]) bol osobitným úradom generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre územie celého Slovenska, ktorý fungoval od roku 2004 do roku 2024.[2][3] Úrad vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti v trestnom konaní vo veciach, ktoré patrili do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nešlo o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.[4]

Úrad bol zriadený zákonom o zriadení Špeciálneho súdu[5] a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov.[6] Svoju činnosť začal 1. septembra 2004. Cieľom vytvorenia úradu bolo sústrediť boj proti najzávažnejším formám kriminality na jeden orgán, ktorý bol imúnny voči miestnym vplyvom.[7] Činnosť úradu upravoval najmä zákon o prokuratúre.[8]

Na čele úradu stál špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor riadil činnosť úradu.[9] Posledným špeciálnym prokurátorom bol Daniel Lipšic, ktorý bol vo funkcii od svojho zvolenia 5. februára 2021 až do zániku úradu 20. marca 2024.[10][11][12]

6. decembra 2023 avizovala vláda Roberta Fica zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry k 15. januáru 2024.[13] Zrušenie schválili poslanci NR SR 8. februára 2024.[14][15] Úrad zanikol k 20. marcu 2024, jeho prokurátori prešli pod Generálnu prokuratúru.[16][17]

Pôsobnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa zákona o prokuratúre úrad vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňval oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patrili do právomoci Špecializovaného trestného súdu, ak nešlo o veci patriace do pôsobnosti Európskej prokuratúry.[4]

Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu (a Úradu špeciálnej prokuratúry) upraval § 14 Trestného poriadku: úrad koná najmä vo veciach trestnej činnosti páchanej zločineckými skupinami, korupčnej trestnej činnosti, vo veciach zneužívania právomocí verejného činiteľa či pri finančnej kriminalite, terorizme a extrémizme.

Špeciálny prokurátor

[upraviť | upraviť zdroj]

Na čele úradu stál špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého riadil generálny prokurátor činnosť úradu. Špeciálny prokurátor zastával funkciu námestníka generálneho prokurátora[9], ktorému zodpovedal za výkon funkcie.[18] Neprijímal však od neho pokyny[19], ako je tomu v rámci základných hierarchických štruktúr slovenskej prokuratúry. Špeciálny prokurátor naopak riadil a kontroloval činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie úloh úradu, pričom za týmto účelom bol oprávnený vydávať príkazy a pokyny.[20] Bol teda nadriadeným prokurátorom pre prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.[21]

Špeciálneho prokurátora volila a odvolávala Národná rada Slovenskej republiky na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré začalo plynúť dňom zloženia sľubu. Funkčné obdobie sa predlžovalo do zloženia sľubu novým špeciálnym prokurátorom. Tá istá osoba nemohla byť opakovane zvolená za špeciálneho prokurátora.[22] Podmienky voľby, vymenovanie do funkcie a zániku funkcie špeciálneho prokurátora upravoval podrobne zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.[23]

Zoznam špeciálnych prokurátorov

[upraviť | upraviť zdroj]

Postavenie prokurátorov

[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálny prokurátor a prokurátori špeciálnej prokuratúry boli vo veciach patriacich do právomoci úradu funkčne nezávislí. Generálny prokurátor nebol oprávnený uložiť prokurátorom na úrade pokyny, ktoré mohli inak ukladať prokurátorom v rámci hierarchického systému prokuratúry. Nemohol teda za účelom ochrany zákonnosti nariadiť, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala sa obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného.[19] Nemohol tiež za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry vykonávať úkony alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.[26]

Prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť iba prokurátor generálnej prokuratúry, ktorého do tejto funkcie vymenoval generálny prokurátor.[27] Vymenovať do funkcie prokurátora úradu nolo možné len osobu, ktorá bola držiteľom osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia prísne tajné.[28]

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mohol byť z funkcie odvolaný len právoplatným disciplinárnym rozhodnutím o odvolaní alebo o preložení prokurátora, či rozhodnutím generálneho prokurátora po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov, ak sa proti prokurátorovi začalo disciplinárne konanie alebo ak prokurátor zo zdravotných dôvodov nevykonával funkciu viac ako šesť mesiacov.[29]

Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry

[upraviť | upraviť zdroj]

Robert Fico ako opozičný politik medzi rokmi 2021 až 2024 začal vystupovať proti ÚŠP „po tom, čo polícia začala v rôznych kauzách stíhať desiatky ľudí vrátane policajtov, sudcov, vysokých úradníkov či podnikateľov z obdobia, keď bol Smer v minulosti pri moci“.[30]

6. decembra 2023 Vláda Roberta Fica schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší ÚŠP a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely.[13]

Reakcie na návrh

[upraviť | upraviť zdroj]

Prezidentka Zuzana Čaputová kritizovala zámer návrh prijať v skrátenom legislatívnom konaní ako aj nezapojenie odbornej a laickej verejnosti do diskusie.[31][32] „Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta. Pokiaľ ide o podanie na ÚS, vnímam to ako realistickú možnosť po veľmi dôkladnom zvážení všetkých argumentov,“ uviedla prezidentka.[31]

Protesty

[upraviť | upraviť zdroj]

Opozičné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie na 7. decembra 2023 zvolali protest pred Úrad vlády. Na Námestie slobody v Bratislave prišli tisíce ľudí.[30] Vlastný protest zorganizovalo hnutie Slovensko kam prišli „desiatky“ ľudí.[30]

Schválenie zrušenia v Národnej rade

[upraviť | upraviť zdroj]

8. februára 2024 poslanci Národnej rady schválili zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.[14][15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) [online]. Úrad vlády Slovenskej republiky, 2018, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-09 z originálu.
  2. ↑ § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  3. ↑ TASR, Aktuality.sk. Úrad špeciálnej prokuratúry od stredy zaniká, jeho zrušenie bolo súčasťou novely Trestného zákona. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-03-20. Dostupné online [cit. 2024-03-20].
  4. ↑ a b § 55b zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  5. ↑ Nálezom ÚS SR – PL US 17/08 z 20. mája 2009 bol Špeciálny súd zrušený (a následne ho nahradil Špecializovaný trestný súd), pričom Úrad špeciálnej prokuratúry zostal.
  6. ↑ Zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  7. ↑ Pozri napr. Správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2015. Dostupné online. [cit 2023-12-10]
  8. ↑ § 38, § 55b a nasledujúce §§ zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  9. ↑ a b § 55d ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  10. ↑ Úrad špeciálnej prokuratúry [online]. genpro.gov.sk, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online. Archivované 2023-12-09 z originálu.
  11. ↑ a b CUPRIK, Roman. Poslanci zvolili Lipšica za špeciálneho prokurátora. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-02-05. Dostupné online [cit. 2023-12-09]. ISSN 1335-4418.
  12. ↑ a b RTVS. Poslanci zvolili za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-02-05, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  13. ↑ a b RTVS, TASR. Vláda schválila návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-12-06, rev. 2023-12-06, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  14. ↑ a b Teraz.sk. VIDEO: Poslanci schválili novelu Trestného zákona. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-08].
  15. ↑ a b Poslanci schválili novelu Trestného zákona. Politológ: je to návrat do noci, ktorá stvorila Fica. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2024-02-08. Dostupné online [cit. 2024-02-08]. ISSN 1336-197X.
  16. ↑ Zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 2024-02-08, [cit. 2024-03-19]. Dostupné online.
  17. ↑ KOVÁČ, Peter. V poslednej chvíli vzniesli nové obvinenia, no spisy museli poslať preč. Špeciálna prokuratúra končí po 20 rokoch. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-03-19. Dostupné online [cit. 2024-03-19]. ISSN 1335-4418.
  18. ↑ § 55d ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  19. ↑ a b § 55d ods. 3 písm. a, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  20. ↑ § 55e zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  21. ↑ § 54 ods. 2, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  22. ↑ § 24a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  23. ↑ § 24a a nasledujúce §§ zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. [cit. 2023-12-10]
  24. ↑ HUTKO, Dominik. Dušan Kováčik je vinný len sčasti. Odsedí si 8 rokov. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-24. Dostupné online [cit. 2023-12-09]. ISSN 1336-197X.
  25. ↑ NRSR: Novozvolený špeciálny prokurátor D. Lipšic zložil sľub [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2023-12-09]. Dostupné online.
  26. ↑ § 55d ods. 3 písm. b, zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  27. ↑ § 55f zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  28. ↑ § 55g zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  29. ↑ § 24d zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších právnych predpisov [cit. 2023-12-10]
  30. ↑ a b c Pravda. Tisíce ľudí zaplnili Námestie slobody. Opozícia zvolala protest proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-12-07. Dostupné online [cit. 2023-12-09]. ISSN 1336-197X.
  31. ↑ a b TASR. Prezidentka nevylučuje veto aj podanie na ÚS v prípade rušenia ÚŠP. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2023-12-09].
  32. ↑ TASR. Čaputová k rušeniu ÚŠP: Takýto krok sa javí ako účelový, zvážim podanie na Ústavný súd. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-12-08. Dostupné online [cit. 2023-12-09]. ISSN 1336-197X.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Úrad_špeciálnej_prokuratúry&oldid=7915626“