Premlčanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Premlčanie, ako právny inštitút, je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva, z ktorého sa stáva tzv. naturálna obligácia. Na premlčanie súd prihliada len na námietku protistrany. To znamená že aj premlčané právo je možné súdne vymôcť, ak sa protistrana premlčania nedovolá, a takéto plnenie nie je bezdôvodným obohatením. Pokiaľ nie je v konkrétnych prípadoch ustanovené inak, premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky a v obchodnom práve 4 roky, pričom je treba rozlišovať aj medzi objektívnou a subjektívnou lehotou.

Príklad[upraviť | upraviť zdroj]

§ 106 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Lehoty[upraviť | upraviť zdroj]

V odseku 1 sa plynutie času viaže na subjektívnu udalosť – keď sa poškodený dozvie o škode – v tomto prípade ide o subjektívny lehotu. V odseku 2 je to naopak – vznik škody je objektívna udalosť, ktorá nastala nezávisle od poškodeného.

Vysvetlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ak sa teda poškodený dozvie o (neúmyselnej) škode napr. až po 5 rokoch, objektívna premlčacia lehota už uplynula. Aj napriek tomu sa však poškodený môže obrátiť na súd so žalobou a ak protistrana (ten, kto škodu spôsobil) nepodá námietku premlčania, súd žalobu uzná a rozhodne o náhrade škody. Ak však protistrana námietku podá, súd ju musí uznať a žalobu zamietne.

Podstatou premlčania je, že slúži alp jeden z občianskoprávnych inštitútov (popri preklúzii a vydržania), pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť dovolaním sa premlčania.

Právne účinky premlčania nastávajú, ak sú splnené tieto podmienky:

  • uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva
  • veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde
  • dlžník sa premlčania dovolá

Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá

Účel premlčania:

  • pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom čase uplatnil svoje subjektívne právo
  • zabrániť tomu, aby dlžníci neboli po časovo neprimeranú dobu nútení splniť si svoje povinnosti
  • v súlade so zásadou právnej istoty zabrániť existencii dlhodobého trvania práv a im zodpovedajúcich povinností

Premlčanie a preklúzia[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločné znaky:

  • základom je uplynutie času
  • obe lehoty sú hmotnoprávne

Rozdielne znaky:

  • U preklúzii právo zaniká
  • Súd k nej prihliada z úradnej povinnosti
  • Ak dlžník plnil, plnil bez právneho dôvodu; vzniká mu právo dlh požadovať späť z titulu bezdôvodného obohatenia
  • U premlčania právo nezaniká (naďalej zostáva zachované)
  • Súd k nemu prihliada len na námietku dlžníka
  • Ak dlžník plnil, u veriteľa nejde o bezdôvodné obohatenie
  • Premlčanie je všeobecný inštitút
  • Preklúzia vo vzťahu k premlčaniu je zvláštny inštitút

Právne následky, ak veriteľ uplatní právo po uplynutí ustanovenej doby:

  • Dlžník sa nedovolal premlčania
    • Súd žalobe veriteľa, ak je opodstatnene podaná, vyhovie
    • Súd nemá poučovaciu povinnosť
    • Ak už došlo k premlčaniu práva, dlžník sa môže vzdať práva dovolať sa premlčania (môže vziať už v spore uplatnenú námietku späť)
    • Pred uplynutím premlčacej doby nie je prípustné vzdať sa tohto práva
  • Dlžník sa dovolal premlčania
    • Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať, to platí aj vo vzťahu k príslušenstvu
    • Súd sa už nezaoberá dôvodnosťou žaloby
    • Oprávnenou osobou je dlžník
    • Musí ju uplatniť už v konaní o základe žalovaného práva (typické v konaní o náhradu škody)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]