Mečiarizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Ako mečiarizmus sa označuje spôsob vládnutia na Slovensku v rokoch 1992 – 1998. Jeho vedúcim predstaviteľom bol Vladimír Mečiar, predseda vlády počas tohto obdobia (okrem 9 mesiacov v roku 1994). Vyznačuje sa väčšinovým vládnutím, ktoré spochybňuje práva opozície a menšín.[1]

Roky 1994 – 1998, kedy vládla tretia vláda Vladimíra Mečiara, bývajú označované ako vrchol mečiarizmu.[2] Vláda autoritatívneho premiéra v spojení s nacionalistickou SNS a radikálnym ZRS, jej snahy o zmenu viacerých zákonov (špecificky volebného zákona pred voľbami 1998) či iné zákonné a nezákonné postupy (únos Michala Kováča ml., nezákonné odvolanie mandátu Gauliedera či Mečiarove amnestie) naznačovali inklináciu k autoritarizmu.[3]

Mečiarizmus sa zvykne zaraďovať medzi tzv. neliberálne (iliberálne) demokracie. Okrem mečiarizmu sa zvykne do rovnakej kategórie, z toho istého obdobia, zaraďovať vláda Slobodana Miloševiča v Juhoslávií, Iona Iliescu v Rumunsku a Franja Tuđmana v Chorvátsku.[4] Nemecký politológ Wolfgang Merkel zaraďuje režim tretej Mečiarovej vlády k neliberálnym demokraciam[5] s určitými delegatívnymi prvkami. Označuje sa tým režim, v ktorom slobodne zvolené vlády porušujú základné ľudské práva a občianske slobody, resp. nerešpektujú právny štát alebo sa ho nesnažia budovať.[6]

Na exekutívnej zložke štátnej moci ostal nezávislý ústavný súd, dobre organizované boli mimovládne organizácie. Hoci boli obmedzené kontrolné mechanizmy opozície, bola zachovaná časová deľba moci, ktorá nakoniec viedla k výmene politickej reprezentácie.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovacicum. Súčasné Slovensko [online]. STIMUL – centrum informatiky a vzdelávania FF UK, [cit. 2018-10-14]. (Studia Academica Slovaca.) Dostupné online. ISBN 80-89236-10-3.
  2. Komentár: 10. výročie pádu Mečiara. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2008-09-26. Dostupné online [cit. 2018-10-14].
  3. MIKUŠ, Roman; GURŇÁK, Daniel. Špecifiká volebnej účasti v obciach Košického kraja vo voľbách na rôznych úrovniach v rokoch 1999-2014. Geographia Cassoviensis (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach). Dostupné online [cit. 2018-10-14]. ISSN 2454-0005.
  4. BOZÓKI, András. Illiberal Democracy Belongs to the Hybrid Regimes [online]. publicseminar.org, [cit. 2018-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. MERKEL, Wolfgang; CROISSANT, Aurel. Conclusion: Good and Defective Democracies [online]. Taylor & Francis Ltd., [cit. 2018-10-14]. S. 209. Dostupné online. (po anglicky)
  6. a b ŠTEFANČÍK, Radoslav; DULEBOVÁ, Irina. Jazyk a politika : jazyk politiky v konfliktnej štruktúre spoločnosti. Bratislava : Ekonóm, 2017. Dostupné online. ISBN 978-80-225-4414-6. S. 95-96.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]