Vladimír Mečiar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimír Mečiar
Bývalý premiér Slovenskej republiky
Vladimír Mečiar
3. predseda vlády Slovenska
V úrade
13. december 1994 – 29. október 1998
Predchodca Jozef Moravčík
Nástupca Mikuláš Dzurinda
1. predseda vlády Slovenska
V úrade
1. január 1993 – 14. marec 1994
Nástupca Jozef Moravčík
Bývalý minister vnútra Slovenska
V úrade
11. január 1990 – 26. jún 1990
Predchodca Milan Čič
Nástupca Anton Andráš
Biografické údaje
Narodenie 26. júl 1942 (74 rokov)
Zvolen, Slovenská republika
Politická strana KSČ
VPN
HZDS (1991 – 2003)
ĽS-HZDS (2003 – 2013)[1]
Alma mater Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesia právnik
Rodina
Manželka
Odkazy
Spolupracuj na Commons Vladimír Mečiar
(multimediálne súbory)

JUDr. Vladimír Mečiar, Dr. h. c. (* 26. júl 1942, Zvolen) je bývalý slovenský politik. Bol prvým a tretím predsedom vlády Slovenskej republiky v 90. rokoch 20. storočia, často označovaný za autoritatívneho politika. S obdobím jeho vládnutia sú spojené viaceré závažné politické i ekonomické kauzy na Slovensku po novembri 1989. Vyšetrenie a objasnenie niektorých z nich znemožnil prijatím tzv. Mečiarových amnestií v roku 1998.[2] Bol jediný predseda ĽS-HZDS od jeho založenia v roku 1991 až do septembra 2013.[3]

Prednovembrové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení strednej školy pracoval najprv ako referent, neskôr ako tajomník odboru Miestneho hospodárstva na ONV v Žiari nad Hronom. Angažoval sa v aparáte Československého zväzu mládeže. V roku 1962 sa stal členom KSČ. Pre odpor voči vpádu vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 musel z postov odísť a v roku 1970 bol vylúčený zo strany. Nastúpil do Závodov ťažkého strojárstva v Dubnici nad Váhom, kde pracoval ako tavič a popri práci diaľkovo vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Po ukončení štúdií v roku 1974 nastúpil do závodu Skloobal Nemšová, kde pracoval ako podnikový právnik.

Ponovembrové obdobie vo Federácii[upraviť | upraviť zdroj]

Po Nežnej revolúcii vznikla v slovenskej časti federácie 12. decembra 1989 vláda národného porozumenia, ktorú vytvorili predstavitelia Verejnosti proti násiliu spolu s členmi KSS. Keďže sa predstavitelia VPN nezhodli na tom, koho nominovať na post ministra vnútra, túto funkciu dočasne zastával predseda vlády Milan Čič. Začiatkom roku 1990 urobila VPN „konkurz“ na ministra vnútra, v ktorom na odporúčanie Alexandra Dubčeka zvíťazil neznámy právnik z Nemšovej – Vladimír Mečiar a 11. januára 1990 nastúpil do funkcie ministra vnútra a životného prostredia Slovenska.[4]

Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 vytvorila vládu na Slovensku koalícia VPN, Kresťanskodemokratické hnutie a Demokratická strana. Vďaka popularite sa po voľbách ocitol v roli hlavného a de facto jediného kandidáta víťaznej VPN na predsedu slovenskej vlády v rámci česko-slovenskej federácie. V tejto funkcii pôsobil od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991. Začiatkom roku 1991 sa dostal do sporu s vedením VPN. Tretieho marca vystúpil Milan Kňažko s vyhlásením, že sa vedenie strany na čele s Fedorom Gálom snaží obmedzovať Mečiara v práci a cenzuruje ho. V reakcii na to vytvoril Mečiar 5. marca platformu Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN. Po vyostrení konfliktu s vedením VPN ho parlament koncom marca odvolal z funkcie predsedu vlády. Platforma ZDS sa po tomto pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko. Vladimír Mečiar bol 22. júna 1991 zvolený za predsedu HZDS.

Predsedom vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách roku 1992, v ktorých HZDS zvíťazilo, sa 24. júna 1992 znova stal predsedom vlády Slovenska (najprv v rámci Česko-Slovenska, od 1. januára 1993 samostatného Slovenska). Ako predseda Slovenskej vlády sa podieľal na rokovaniach s českými predstaviteľmi ohľadom rozdelenia Česko-Slovenska[5]. Úrad predsedu vlády zastával do 14. marca 1994, kedy bola jeho vláda odvolaná a nastúpila vláda Jozefa Moravčíka. Po voľbách koncom roka 1994, v ktorých jeho strana opäť zvíťazila, bol od 13. decembra 1994 do 29. októbra 1998 znovu predsedom vlády SR.

Za jeho vlády bol 31. augusta 1995 unesený syn slovenského prezidenta Michal Kováč ml. do rakúskeho Hainburgu a medzi hlavné podozrivé sa dostala slovenská tajná služba SIS. Spojka korunného svedka únosu Róbert Remiáš následne v apríli 1996 zhorel pri výbuchu auta v Karlovej Vsi.[6] Páchateľa Mečiar v roku 1998 amnestoval.[2] Tiež došlo k protiústavnému odvolaniu poslanca Františka Gauliedera[7] a zmareniu referenda o vstupe do NATO a priamej voľbe prezidenta.[8] Slovensko sa začalo pomaly dostávať do medzinárodnej izolácie a nepočítalo sa s prijatím SR do Európskej Únie ani do NATO. Sám Mečiar bol západnými médiami označovaná ako „Lukašenko na Dunaji“.[9]

Čestné doktoráty[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý čestný doktorát Dr. h. c. získal 22. decembra 1995[10] na Moskovskej štátnej univerzite, ktorá mu ho udelila za „výrazný prínos pre rozvoj slovensko-ruských vzťahov“. Za doktora honoris causa ho navrhla aj právnická fakulta Univerzity Komenského. Čestný doktorát získal aj na univerzite Brača Kariča v roku 1996[11], čo je súkromná škola a Vladimírovi Mečiarovi udelila vôbec svoj prvý čestný doktorát. Jej zakladateľom je podnikateľ, ktorý predtým navštívil Slovensko a stretol sa aj so slovenským premiérom.

V opozícii: obdobie po roku 1998[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v roku 1998, v ktorých opäť tesne zvíťazil, nebola jeho strana schopná vytvoriť koalíciu a preto sa predsedom vlády stal Mikuláš Dzurinda. Vladimír Mečiar, hoci bol lídrom kandidátky HZDS, do poslaneckej lavice nezasadol. Vzdal sa funkcie poslanca a na jeho miesto nastúpil ako náhradník Ivan Lexa.

Kandidatúra na prezidenta 1999[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom kole prezidentský volieb v roku 1999 Vladimír Mečiar získal 37,23% hlasov čím sa umiestnil na druhom mieste.[12] V druhom kole získal s 42,81% hlasov opäť druhé miesto, voľby prehral a prezidentom sa stal Rudolf Schuster.[13]

HZDS pod vedením Vladimíra Mečiara zvíťazilo aj v parlamentných voľbách v roku 2002, ale znovu nebolo schopné vytvoriť vládu a preto zostalo naďalej v opozícii. Vládu vytvorila opäť koalícia na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. V roku 2003 bolo HZDS premenované na ĽS-HZDS.

Prezidentské voľby 2004[upraviť | upraviť zdroj]

V prvom kole prezidentských volieb v roku 2004 Vladimír Mečiar získal 32,73% hlasov, čím sa umiestnil na prvom mieste.[14] V druhom kole získal s 40,08% hlasov druhé miesto, voľby prehral a prezidentom sa stal Ivan Gašparovič.[15]

Opätovne zvolený za predsedu[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Mečiar bol opätovne zvolený za predsedu ĽS-HZDS aj 4. júna 2005 na sneme strany v Prešove. Bol jediným kandidátom na funkciu predsedu a hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Vladimír Mečiar bol lídrom HZDS 14 rokov. Počas výkonu funkcie našiel iba dvakrát vyzývateľa na súboj o predsednícku stoličku – v roku 1993 sa o to na republikovom sneme v Trnave pokúsil Milan Kňažko a v roku 2007 Viliam Veteška, ktorý musel pre zdravotné komplikácie tesne pred snemom z kandidatúry odstúpiť.

Vo voľbách v roku 2010 ĽS-HZDS nezískalo ani 5% hlasov a žiadni jeho kandidáti sa tak nedostali do parlamentu.

Ukončenie politickej kariéry[upraviť | upraviť zdroj]

Pred konaním parlamentných volieb v roku 2012 Mečiar oznámil odchod vedenia strany, vrátane jeho osoby, v deň po voľbách v prípade, že ĽS-HZDS nedosiahne dobrý výsledok. Strana nedostala podporu ani 1% voličov. Svoj odchod oznámil 26. apríla na rokovaní straníckeho grémia.[16] Oficiálne sa jeho pôsobenie vo funkcii predsedu skončilo 7. septembra 2013 dňom konania republikového snemu ĽS-HZDS.[3]

12. decembra 2013 vystúpil zo strany. [17]

V roku 2013 o ňom Tereza Nvotová nakrútila dokumentárny film.[18]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vladimír Mečiar ukončil členstvo v HZDS
  2. a b BURČÍK, Matúš. Mečiarove amnestie nezvráti ani Kiska. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-08-22. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  3. a b SITA. Mečiar už nie je predsedom HZDS, stranu riadi grémium. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-09-07. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  4. Vláda Slovenskej republiky od 12. 12. 1989 do 26. 6. 1990 [1]
  5. TASR. Klaus po 20 rokoch priznal: Mečiar nechcel rozdelenie Československa [online]. teraz.sk, 19.08.2012, [cit. 2012-11-25]. Dostupné online.
  6. PETER TÓTH. Priateľovi pomohol, seba zachrániť nemohol *Zavraždený Róbert Remiáš by mal dnes 27 rokov, vyšetrovanie nepokračuje. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-04-28. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  7. BORČIN, Ján. Stop pre Gauliedera. S HZDS nepohol ani Ústavný súd. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1336-1996.
  8. BELEJ, Martin. Krajči priznal zodpovednosť za zmarené referendum. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2003-02-10. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  9. HIRMAN, Karel. Podľa NTV je SR proruský zapadákov Európy. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 1997-06-10. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  10. Mečiar dostane pred Vianocami v Moskve čestný doktorát Lomonosovovej univerzity, 16. 12. 1995 | čtk
  11. V. Mečiar prevzal čestný doktorát na súkromnej univerzite v Belehrade, 31. 1. 1996 | TASR
  12. Voľba prezidenta '99 - number and share of valid votes for the SR [online]. Štatistický úrad SR, rev. 1999-05-30, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  13. Voľba prezidenta '99 - počet a podielov hlasov za SR, 2.kolo [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2004-04-18, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  14. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov za SR [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2004-04-18, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  15. Počet a podiel hlasov odovzdaných pre kandidátov za SR, 2.kolo [online]. Štatistický úrad SR, rev. 2004-04-18, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.
  16. TASR. HZDS si zrejme do leta nového predsedu nezvolí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2012-05-15. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  17. Mečiar vystúpil z HZDS. Vedenie hovorí o konci strany [online]. www.sme.sk, 13.12.2013, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online.
  18. KREKOVIČ, Miloš. Pustil ju do Elektry, natočila dokument. Bol Mečiar krotký muž alebo diktátor? [online]. Petit Press, 17.11.2013, [cit. 2013-11-18]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]