Trenčianske Teplice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°54′38″S 18°09′58″V / 48,910556°S 18,166111°V / 48.910556; 18.166111
Trenčianske Teplice
mesto
TrencianskieTeplice SK.jpg
Centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Nadmorská výška 268 m n. m.
Súradnice 48°54′38″S 18°09′58″V / 48,910556°S 18,166111°V / 48.910556; 18.166111
Rozloha 10,45 km² (1 045 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 178 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 399,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1379[1]/1598[2]
Primátor Štefan Škultéty[3] (SDKÚ-DS, KDH, NOVA, #SIEŤ)
PSČ 914 51
ŠÚJ 506613
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Trenčianske Teplice
Webová stránka: www.teplice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Trenčianske Teplicekúpeľné mesto ležiace v Trenčianskom kraji.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v údolí potoka Teplička medzi Trenčianskou Teplou a Omšením. Po asfaltovej ceste sa dá do mesta dostať z dvoch smerov - od Trenčianskej Teplej zo severozápadu a priesmykom Machnáč od Bánoviec nad Bebravou z južnej strany.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Kúpeľné jadro

Štvrť (sídlisko) SNP

Miestna časť Baračka

Turecké kúpele Sina (Hammam)
Pešia zóna
Park v meste

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Cez Trenčianske Teplice tečie menší vodný tok Teplička.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa starej povesti liečivé pramene objavil chromý pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Našiel malé jazierko s horúcou vodou, z ktorého sa šíril sírový zápach a po niekoľkých kúpeľoch v ňom sa uzdravil.

Miestne teplé pramene museli poznať už začiatkom nášho letopočtu germánske kmene Markomanov a Kvádov, ktoré tu žili. Poznali ich zrejme i rímske légie (nápis na trenčianskej hradnej skale z roku 179). Prvá písomná zmienka o prameňoch však pochádza až z roku 1247. Od 13. do 19. storočia patrilo územie Trenčianskych Teplíc s termálnymi prameňmi majiteľom Trenčianskeho hradu.

Najväčšiu zásluhu na rozvoji kúpeľov mala rodina llésházyovcov, ktorej patrili 241 rokov. V tom čase boli kúpele jednými z najvýznamnejších v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1835 kúpil kúpele viedenský finančník Juraj Sina, ktorý ich prebudoval a zmodernizoval. Jeho syn Šimon dal postaviť hotel a rozšíril kúpeľný park, jeho dcéra Ifigénia nechala v roku 1888 pristaviť k zrkadlisku Sina najvzácnejšiu historickú pamiatku zachovanú dodnes, turecký kúpeľ Hammam v orientálnom maurskom slohu. Koncom 19. storočia začína v mestečku komplexná kúpeľná liečba. V roku 1909 boli kúpele predané maďarskej akciovej spoločnosti, no už v roku 1918 po prvej svetovej vojne sa majiteľom stala Československá akciová spoločnosť. Tá sa v roku 1995 pretransformovala na akciovú spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice, a.s., ktorá vlastní kúpele dodnes.

Pamätník osloboditeľom mesta, ktorý sa nachádza v mestskom parku

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavne počas kúpeľnej sezóny ponúkajú Trenčianske Teplice pestrú paletu kultúrnych podujatí, akými sú napr. divadelné a tanečné predstavenia, koncerty vážnej, populárnej i tanečnej hudby, promenádne koncerty, filmové premietania či besedy.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Hudobné predstavenia sa odohrávajú v exteriéroch i interiéroch. Najvýznamnejšou kultúrnou stavbou je Kursalon Trenčianske Teplice s veľkou koncertnou sálou, kde sa odohrávajú koncerty takmer počas celého roka.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V Trenčianskych Tepliciach sa nachádza viacero architektonicky významných stavieb, najmä z obdobia funkcionalizmu. Medzi najvýznamnejšie patrí Kúpalisko Zelená žaba, kúpalisko vytesané do skalného masívu vrchu Grófovec, Liečebný dom Machnáč architekta Jaromíra Krejcara, ktorý je zapísaný na vôbec prvom zozname kultúrnych pamiatok u nás. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj budova pošty, železničnej stanice Trenčianskej elektrickej železnice či evanjelický kostol v Kúpeľnom parku. Orientálnym štýlom sa vyznačuje budova odpočívarne Hammam, ktorá je sprístupnená verejnosti počas pravidelných prehliadok.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

V časti Kamenica sa nachádza pomník padlých amerických letcov, v Kúpeľnom parku sú zasa pamätníky obetí 1. a 2. svetovej vojny.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza Kúpeľný park s rozlohou cca. 18 ha a so zastúpením flóry z celého sveta.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Všestranné športové vyžitie, bežecké preteky - memoriál Ľ. Košeckého, Maratón Perly Karpát, Duatlon, Futbal-ženy 1. liga, muži 4. liga, osemročné súkromné športové gymnázium.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi pravidelné podujatia patria Hudobné leto- najstarší festival vážnej hudby v strednej Európe, Festival ľudových remesiel, zapaľovanie vatry zvrchovanosti a povstaleckej vatry, oslavy pri príležitostiach fašiangov, Memoriál Ľ.Košeckého a podobne.

24-ročnú tradíciu má v Trenčianskych Tepliciach medzinárodný filmový festival. 23 rokov v meste vystupoval pod názvom Art Film Fest, ten sa však v roku 2016 presunul do Košíc.[4] Odvtedy sa organizuje v Trenčianskych Tepliciach International Film Festival (IFF), ktorý udeľuje ocenenie Umelcova misia. Jeho prvými laureátmi sa stali Chiara Mastroianni a Zdenka Studenková.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou firmou v meste sú Kúpele Trenčianske Teplice, a.s.

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ART FILM FEST sa sťahuje do Košíc [online]. artfilmfest.sk, 2015-12-09, [cit. 2016-01-21]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]