Dolná Súča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′31″S 18°02′06″V / 48,9586°S 18,0350°V / 48.9586; 18.0350
Dolná Súča
obec
Dolna Suca pano.jpg
Vlajka Dolná Súča.jpg
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Nadmorská výška 285 m n. m.
Súradnice 48°57′31″S 18°02′06″V / 48,9586°S 18,0350°V / 48.9586; 18.0350
Rozloha 26,32 km² (2 632 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 082 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 117,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Rudolf Pleva[3] (nezávislý)
PSČ 913 32
ŠÚJ 505943
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Dolná Súča 2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 032/6593 150
Fax 032/6593 150
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Dolná Súča
Webová stránka: www.dolnasuca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Erb Dolnej Súče ( reálnejšia podobnosť )

Dolná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dolná Súča leží v Trenčianskej kotline na podhorí Bielych Karpát. Najvyšším bodom chotára je vápencové bralo Krasín s nadmorskou výškou 516 m n. m., ktoré je zapísané do zoznamu území európskeho významu NATURA 2000. K obci patria 2 osady (Polníky, Repákovci).

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Opis erbu - zo zlatého vŕška vyrastá strieborná lipa so zlatými listami a kvetmi na modrom pozadí, na boku hore polmesiac a hviezda a dole radlice - lemeša a čerieslo

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa spomína v roku 1208. V roku 1244 patrila komesovi Bogomirovi a panstvu Súča, ktoré sa v 16. storočí pripojilo k panstvu Trenčín. Hrad Súča je doložený v 14. a 15. storočí. Patril kráľovi, od roku 1475 panstvu Trenčín. Stal sa strediskom hradného panstva Súča, ku ktorému patrili obce Dolná a Horná Súča, Horné Srnie, Kolačín, Súčanské podhradie. V roku 1582 sa hrad spomína už ako zrúcaný. V roku 1598 mala obec 68 domov, v roku 1828 203 domov a 1587 obyvateľov. V roku 1925 bola v obci veľká povodeň.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Alžbety Uhorskej[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol je najstaršou pamiatkou obce z roku 1753. Bol celý z dreva okrem senktuária a preto roku 1754 vyhorel. Roku 1756 bol opätovne postavený z tvrdého materiálu. Je postavený v barokovom štýle s prvkami klasicizmu.

Kaplnka panny Márie Lurdskej[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka bola postavená roku 1889 na Kamienke pri prameni Tri žriedla.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obec reprezentuje dychová hudba ako DH Krásinka, mládežnícka dychová hudba Rudolfa Hečku a skupina DŠ Band.

Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia ako plesy, tanečné zábavy, fašiangy, oslavy ku dňu matiek, festival dychových hudieb Hečkova Súča...

Súčasť obce tvoria organizácie:

  • folklórna skupina Latovec
  • jednota dôchodcov
  • telovýchovná jednota Slovan
  • poľovnícke združenie Krásin
  • divadelný súbor Giovanni
  • Historický klub Krásin

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním chmeľu, varením piva a obchodovaním s drevom. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali košikárstvom, tkáčstvom a ovocinárstvom. Dnes obyvatelia pracujú v poľnohospodárskych a priemyselných podnikoch v Trenčíne.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]