Dolná Súča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°57′31″S 18°02′06″V / 48,9586°S 18,0350°V / 48.9586; 18.0350
Dolná Súča
obec
Dolna Suca pano.jpg
Vlajka Dolná Súča.jpg
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Nadmorská výška 285 m n. m.
Súradnice 48°57′31″S 18°02′06″V / 48,9586°S 18,0350°V / 48.9586; 18.0350
Rozloha 26,32 km² (2 632 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 063 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 116,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Rudolf Pleva[3] (nezávislý)
PSČ 913 32
ŠÚJ 505943
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Dolná Súča 2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 032/6593 150
Fax 032/6593 150
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dolná Súča
Webová stránka: dolnasuca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Erb Dolnej Súče ( reálnejšia podobnosť )

Dolná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Dolná Súča leží v Trenčianskej kotline na podhorí Bielych Karpát. Najvyšším bodom chotára je vápencové bralo Krasín s nadmorskou výškou 516 m n. m., ktoré je zapísané do zoznamu území európskeho významu NATURA 2000. K obci patria 2 osady (Polníky, Repákovci).

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Opis erbu - zo zlatého vŕška vyrastá strieborná lipa so zlatými listami a kvetmi na modrom pozadí, na boku hore polmesiac a hviezda a dole radlice - lemeša a čerieslo

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa spomína v roku 1208. V roku 1244 patrila komesovi Bogomirovi a panstvu Súča, ktoré sa v 16. storočí pripojilo k panstvu Trenčín. Hrad Súča je doložený v 14. a 15. storočí. Patril kráľovi, od roku 1475 panstvu Trenčín. Stal sa strediskom hradného panstva Súča, ku ktorému patrili obce Dolná a Horná Súča, Horné Srnie, Kolačín, Súčanské podhradie. V roku 1582 sa hrad spomína už ako zrúcaný. V roku 1598 mala obec 68 domov, v roku 1828 203 domov a 1587 obyvateľov. V roku 1925 bola v obci veľká povodeň.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Alžbety Uhorskej[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol je najstaršou pamiatkou obce z roku 1753. Bol celý z dreva okrem sanktuária a preto roku 1754 vyhorel. Roku 1756 bol opätovne postavený z tvrdého materiálu. Je postavený v barokovom štýle s prvkami klasicizmu.

Kaplnka panny Márie Lurdskej[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka bola postavená roku 1889 na Kamienke pri prameni Tri žriedla.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obec reprezentuje dychová hudba ako DH Krásinka, mládežnícka dychová hudba Rudolfa Hečku.

Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia ako plesy, tanečné zábavy, fašiangy, oslavy ku dňu matiek, festival dychových hudieb Hečkova Súča...

Súčasť obce tvoria organizácie:

  • folklórna skupina Latovec
  • jednota dôchodcov
  • telovýchovná jednota Slovan
  • poľovnícke združenie Krásin
  • divadelný súbor Giovanni
  • Historický klub Krásin

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním chmeľu, varením piva a obchodovaním s drevom. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali košikárstvom, tkáčstvom a ovocinárstvom. Dnes obyvatelia pracujú v poľnohospodárskych a priemyselných podnikoch v Trenčíne.

Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]