Trenčianska Turná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°51′00″S 18°01′10″V / 48,850000°S 18,019444°V / 48.850000; 18.019444
Trenčianska Turná
obec
TrencTurna august 2009.JPG
Hlavné námestie v Trenčianskej Turnej. Budova vľavo sú potraviny, v pozadí rímskokatolícky kostol.
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Nadmorská výška 227 m n. m.
Súradnice 48°51′00″S 18°01′10″V / 48,850000°S 18,019444°V / 48.850000; 18.019444
Najvyšší bod
 - výška 370 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 199 m n. m.
Rozloha 17,24 km² (1 724 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 310 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 192 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1269
Starosta Peter Mikula[3] (KDH, SMER-SD)
PSČ 913 21
ŠÚJ 506567
EČV TN
Tel. predvoľba +421-32
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Trenčianska Turná
Webová stránka: www.trencianskaturna.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Trenčianska Turná je obec na Slovensku v okrese Trenčín. Súčasná Trenčianska Turná vznikla spojením obcí Trenčianska Turná a Hámre v roku 1976.

Poloha a prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza uprostred Trenčianskeho podolia severne od masívu Považského Inovca v južnej časti Trenčianskej kotliny. V podloží obce možno nájsť druho- a treťohorné horniny, pomerne veľkú hrúbku majú štvrťohorné naviate sedimenty a alúviá potokov. Prevládajú rendziny a hnedé lesné pôdy. Súvislý lesný porast sa nachádza len na území priľahlom k pohoriu.

Obcou preteká Turniansky potok, do ktorého priamo v obci vteká Hukov potok. Na severných svahoch Považského Inovca sa nachádzajú 4 pramene minerálnych vôd. Ich prítomnosť je podmienená cirkuláciou vody v blízkosti inoveckého zlomu, ktorý zo severu obmedzuje hrast Považského Inovca.

Cez Turnú prechádza cesta I/50 spájajúca Trenčín a Bánovce nad Bebravou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarišie archeologicky doložené osídlenie je z neolitu. Patrí volútovej kultúre.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1269, 12811331. Obec patrila trenčianskemu panstvu. Od roku 1406 bola v obci kaplnka a už pred rokom 1588 aj kostol. V roku 1598 tu bolo 59 domov[4].

V katastrálnom území obce sa 3. augusta 1708 odohrala bitka medzi habsburskými vojskami generála Heistera a kuruckou armádou Františka II. Rákociho.

V roku 1784 mala 73 domov, 110 rodín a 587 obyvateľov. Väčšina obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom, najmä chovom dobytka. V roku 1910 tu žilo 169 obyvateľov. V medzivojnovom období sa tu rozvíjalo hospodárstvo trnavského cukrovaru[4].

Súčasná Trenčianska Turná vznikla spojením s blízkou obcou Hámry v roku 1976. K 31. decembru 2013 mala obec 3 144 obyvateľov.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 13. decembra roku 1971 sa bez stopy stratila mladá 17 ročná obyvateľka obce Anička Mikušová. 24. mája bola v Leviciach zadržaná slečna O.V. z Liptovského Mikuláša, ktorá sa vydávala za nezvestnú A. Mikušovú. Nezvestná, napriek obrovskému úsiliu rodičov a intenzívnemu celoštátnemu pátraniu, nebola dodnes nájdená.[5]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b Hudák, J. a kolektív, 1977, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku zv. III. Veda, Bratislava, s. 177
  5. DUBNAR, Z.: Ze spisů Federální kriminální ústředny: Pokračujte v pátraní, Magnet n.p., edícia Signál, Praha, strana 46, riadok 1, ďalej ; strana 48, r. 29, ďalej

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]