Bánovce nad Bebravou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°43′07″S 18°15′29″V / 48,718611°S 18,258056°V / 48.718611; 18.258056
Bánovce nad Bebravou
mesto
Banovce kostol.jpg
Coa Slovakia Town Bán.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Horná Nitra
Rieky Bebrava, Radiša
Nadmorská výška 209 m n. m.
Súradnice 48°43′07″S 18°15′29″V / 48,718611°S 18,258056°V / 48.718611; 18.258056
Rozloha 26,55 km² (2 655 ha) [1]
Obyvateľstvo 18 606 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 700,79 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1232
Primátor Marián Chovanec[3] (nezávislý)
PSČ 957 01, 957 03, 957 04
ŠÚJ 542652
EČV BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Námestie Ľudovíta Štúra 1/1
957 01  Bánovce nad Bebravou 1
E-mailová adresa info@Banovce.sk
Telefón 760 30 84, 760 20 31, 762 91 03
Fax 760 30 84
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Bánovce nad Bebravou
Webová stránka: banovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Bánovce nad Bebravou sú slovenské okresné mesto v Trenčianskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza v Bánovskej pahorkatine v severnej časti Podunajskej pahorkatiny. Severne od mesta sa krajina mení a nad rovinu vystupujú Strážovské vrchy, západne sa dvíha Považský Inovec. Na území mesta rieka Bebrava priberá Radišu a Dubničku.

Širším centrom vedie cesta I/9 (Trenčín – Nováky), pre tranzit je južne od mesta vybudovaný obchvat, ktorý bude súčasťou rýchlostnej cesty R2. Juhovýchodným okrajom vedie železničná trať Trenčín – Chynorany. Mesto leží 28 km juhovýchodne od Trenčína, 35 km západne od Prievidze a 23 km severne od Topoľčian.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. História mesta je spojená s veľkou husitskou výpravou v rokoch 1431 – 1433 a pustošením Turkami v roku 1633.

V stredoveku boli významným centrom remeselnej výroby ako je obuvníctvo, stolárstvo, súkenníctvo, kováčstvo, mäsiarstvo, tkáčstvo, krajčírstvo. Začiatkom 17. storočia tu bola založená škola pre poskytovanie základného vzdelania.

Aj v ďalších rokoch sa mesto rozvíjalo, budovalo a dosiahlo prostredníctvom svojich obyvateľov úspechy v rôznych oblastiach výrobných odvetví, v kultúre, v školstve a vzdelávaní, v športe a v cirkevnom živote.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva (2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosť Percent
Slováci 88,59 %
Česi 0,44 %
Rómovia 0,3 %
Maďari 0,09 %
Iní 0,13 %
Náboženstvo Percent
Rímskokatolícka cirkev 63,62 %
Bez vyznania 11,6 %
Evanjelická cirkev a.v. 9,83 %
Apoštolská cirkev 0,22 %
Iní 0,24 %

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave.

Sú to:

  • socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici
  • socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne
  • meštiansky dom (budova MsÚ)
  • pomník Ľudovíta Štúra
  • pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka)
  • náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne,
  • kostol sv. Mikuláša
  • kríž pri SOU odevnom
  • kaštieľ Horné Ozorovce
  • pamätný dom J. Jesenského
  • Mariánsky stĺp
  • Kostol Najsvätejšej Trojice
  • socha sv. Floriána
  • kostol sv. Michala
  • synagóga (v súčasnosti kostol ev. cirkvi a. v.)

Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo. Najvzácnejšou pamiatkou je kostol sv. Mikuláša z 15. storočia.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Bánovce nad Bebravou sídlia viaceré firmy ako napríklad potravinárska spoločnosť zameraná na mliečne výrobky Milsy alebo nemecká obuvnícka výrobná spoločnosť Gabor[4], ďalej textilné závody Eterna a Zornica.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. http://www.gabor.sk/index.php?id=11 Webová stránka Gabor, prístup 1. september 2013
  5. KUBANOVIČ, Zlatko. Tóny, ktoré povzbudzujú - Hudobný skladateľ Jozef Rosinský. Kultúra, 2015, roč. XVIII, čís. 21, s. 11. Dostupné online [cit. 2017-11-13]. ISSN 1336-2992.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]