Zlatníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zlatníky sú aj časť mesta Opava v Česku.
Súradnice: 48°42′44″S 18°07′19″V / 48,7123°S 18,1219°V / 48.7123; 18.1219
Zlatníky
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Bánovce nad Bebravou
Rieka Livina
Nadmorská výška 270 m n. m.
Súradnice 48°42′44″S 18°07′19″V / 48,7123°S 18,1219°V / 48.7123; 18.1219
Rozloha 50,44 km² (5 044 ha) [1]
Obyvateľstvo 681 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 13,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1199[1]/1390[2]
Starosta Milan Gešnábel[3] (SNS)
PSČ 956 37
ŠÚJ 505790
EČV BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
Zlatníky 42
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Zlatníky (Bánovce nad Bebravou District)
Webová stránka: zlatniky.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zlatníkyobec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na východných svahoch Považského Inovca, na rozhraní s Bánovskou pahorkatinou. Západne od obce sa nachádza význačný vrchol Panskej javoriny. Obcou preteká potok Livina. Na juhovýchode hraničí s územím obce Malé Hoste. Západne od Zlatník sa nachádza osada Kulháň, na severovýchod leží obec Cimenná. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné rezervácie Čepúšky, Kulháň a chránený areál Okšovské duby.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na východnom konci hrádocko-zlatníckej strižnej zóny. V okolí obce sa nachádza veľa starších dobývacích priestorov, píng a starých háld, ktoré sú pozostatkom po ryžovaní zlata. Zlato sa akumulovalo v náplavoch. Zdroj zlata zrejme pochádzal z inoveckého kryštalinika, resp. súviselo s hrádocko-zlatníckou strižnou zónou. Predpokladá sa však, že dnes je jeho primárny zdroj už celkom odstránený eróziou. Zlato je dnes dlhodobou ťažbou dokonale vyťažené.[4] Na základe obrovského množstva starých pozostatkov ťažby s kubatúrou 4 – 5 miliónov m3 a prítomnosti zlata v koncentrácii približne 0,89 až 1,12 g/t[5] v starých haldách možno usudzovať, že z lokality bolo vyťažených 400 až 2 000 kg zlata.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V katastrálnom území obce sa nachádzajú jedny z najstarších indícií o ťažbe zlata na Slovenskom území. Podľa arecheologických dôkazov ho tu ťažili už Kelti. Prvá písomná pamiatka o obci so slovanským názvom pochádza z roku 1156.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c Pristaš, J. (Editor) 2000: Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny - Nitrianskej pahorkatiny. 1 : 50 000. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, s. 204
  5. Žitňan, P., Chovan, M., 2006, Mineralogická charakteristika aluviálneho zlata z okolia Zlatník v Považskom Inovci. Mineralia Slovaca, 38, s. 253-260