Pinga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Schéma ťažobnej pingy s odvalom.

Pinga je jama v tvare lievika alebo klinu, ktorá vzniká pri banskej činnosti (ťažobné pingy) alebo v dôsledku kolapsu nadložia plytko uložených banských diel (závalové pingy). Pingy sú spravidla plošne neveľké jamy kruhového alebo eliptického tvaru s priemerom len zriedka presahujúcim 25 m (najčastejšie 6 až 12 m). Hĺbka píng sa pohybuje obyčajne okolo 3 a 5 m.

Názov pinga pochádza zrejme z nemeckého banského termínu die Pinge.

Na rozdiel od prirodzených geomorfologických útvarov podobného tvaru (napr. závrty) sú pingy antropogénne diela. Pingy sú väčšinou hĺbené pri prieskume ložiska alebo pri ťažbe povrchových východov žíl, teda vybraním úžitkovej zložky suroviny do rôznej hĺbky.

Rôzne typy píng bez znalosti charakteru banskej činnosti v danej oblasti niekedy len ťažko rozlíšiť. Ťažobné pingy však na rozdiel od závalových majú v blízkosti pozostatky po odvaloch, špecifických typoch háld, ktoré sa môžu nachádzať ako val po obvode pingy, alebo sú lokalizované v blízkosti pingy, často v smere sklonu svahu, na ktorom bola hĺbená.

Pingovanie je bolo v minulosti bežným spôsobom povrchovej ťažby oxidických zón rudných ložísk. Kopanie píng a kutacích rýh patrilo od prvopočiatkov banskej činnosti k najčastejším spôsobom prieskumu ložísk. Pingy zoskupené v líniách, ktorými boli hľadané povrchové ložiská sa nazývajú pingový ťah. V prípade, že sú pingy hĺbené nepravidelne označujú sa ako pingové pole.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Weis, K., 2012, Pingy. Montanrevue, 5, 4, s. 22-23