Bánovská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°43′08″S 18°14′25″V / 48,719°S 18,2403°V / 48.719; 18.2403
Bánovská pahorkatina
pahorkatina
geomorfologická časť
Podluzany.jpg
Pahorkatina v okolí Podlužian
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Bánovce nad Bebravou, Trenčín, Partizánske
Nadradená
jednotka
Nitrianska pahorkatina
Susedné
jednotky
Vysoký Inovec
Bojnianska pahorkatina
Bebravská niva
Ostrý
Slatinská brázda
Kšinianska kotlina
Kňaží stôl
Rokošské predhorie
Vestenická brána
Stredonitrianska niva
Mesto Bánovce nad Bebravou
Súradnice 48°43′08″S 18°14′25″V / 48,719°S 18,2403°V / 48.719; 18.2403
Najnižší bod koryto Bebravy pri Rybanoch
 - výška 180 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bánovská pahorkatina je geomorfologická časť Nitrianskej pahorkatiny na západnom Slovensku. Nachádza sa v povodí riečky Bebrava v okrese Bánovce nad Bebravou a vo východnej časti okresu Trenčín.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Pahorkatinu obklopujú zo severozápadu, severu a východu Strážovské vrchy (podcelok Trenčianska vrchovina, Zliechovská hornatina a Nitrické vrchy), zo západu Považský Inovec a na juhu pokračuje Nitrianska pahorkatina (Bojnianska pahorkatina a Drieňovské podhorie). Od juhu do centrálnej časti pahorkatiny zasahuje úzky pás Bebravskej nivy.[1]

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Geologicky je Bánovská pahorkatina označovaná ako Bánovská kotlina. Je považovaná za jeden zo severných výbežkov Panónskeho panvového systému. Od rišňovskej priehlbiny ju oddeľuje závadsko-bielická elevácia podložia.[2] Podľa geofyzikálneho výskumu a vrtov v jej najhlbšej časti dosahuje výplň miocénnych sedimentov hrúbku 1000 - 2000, lokálne až 2400 m. Vrtný prieskum preukázal veľké rozdiely vo obsahu jej výplne. Najhlbšie vrty boli realizované pri Horňanoch (DB-15, 1138 m), pri Svinnej (DB-12, 1199 m) a pri Bánovciach nad Bebravou (vrt BNB-1, 2025 m)[3]. Panva je podobne ako ostatné severné výbežky panónskej panvy typická prítomnosťou sedimentov egenburskéhobádenského veku. Zastupujú ich hlavne zlepence, pieskovce a ílovce. Mladšie sedimenty zastupujú napríklad sarmatské vulkanoklastiká pôvodom z pohoria Vtáčnik a pliocénne a kvartérne kontinentálne uloženiny.

Sídla v Bánovskej pahorkatine[upraviť | upraviť kód]

Bánovská pahorkatine patrí medzi stredne husto zaľudnené územia a ležia tu prevažne menšie obce bánovského, partizánskeho a čiastočne aj trenčianského okresu. Najväčším sídlom sú Bánovce nad Bebravou, vytvárajúce hospodárske zázemie územia.

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Centrálnou časťou kotliny vedie dôležitá dopravná spojnica Hornej Nitry a Považia, v ktorej trase v súčasnosti vedie medzinárodná cesta E 572, vedúca po ceste I/9 a čiastočne R2. Spája Trenčín a Prievidzu a v okresnom meste na ňu nadväzuje cesta II. triedy 592 na Topoľčany a II/516 na Trenčianske Teplice.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  2. Vass, D., Elečko, M., Fordinál, K., 2002, Závada-Bielice Rise - a buried elevation between Bánovce and Rišňovce Depressions in the Danube Basin. Slovak Geological Magazine, 8, 1, 13 -20
  3. Fordinál, K., Šimon, L., Elečko, M., 2001, Regionálny geologický výskum neogénnej výplne a podložia Bánovskej kotliny. Geologické práce, Správy, 105, s. 29 - 37