Preskočiť na obsah

Slatinská brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slatinská brázda
geomorfologická časť
Zliechovskej hornatiny
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Bánovce nad Bebravou
Časť Zliechovskej hornatiny
Hranice Teplická vrchovina, Basky, Zliechovská hornatina, Suchý, Kňaží stôl, Bánovská pahorkatina
Mestá Slatina nad Bebravou, Slatinka nad Bebravou
Rieka Bebrava
Súradnice 48°50′10″S 18°16′23″V / 48,836°S 18,273°V / 48.836; 18.273
Najnižší bod západný okraj územia
 - výška cca 270 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slatinská brázda je geomorfologickou časťou Zliechovskej hornatiny.[1] Leží v jej južnej časti, na hornom toku Bebravy a v blízkom okolí obce Slatina nad Bebravou v Bánovskom okrese.[2]

Nachádza sa na severe západného Slovenska, v juhozápadnej časti Zliechovskej hornatiny, podcelku Strážovských vrchov. Má podlhovastý tvar v smere západ-severovýchod a obopína severne ležiacu časť Basky. Na východe susedí centrálna časť Zliechovskej hornatiny a malou časťou aj Suchý (podcelok Nitrické vrchy). Na juhu nadväzuje Kňaží stôl a juhozápadným okrajom v blízkosti rieky Bebravy nadväzuje Bánovská pahorkatina, patriaca Podunajskej pahorkatine. Západným smerom susedí Teplická vrchovina, rozsiahla časť podcelku Trenčianska vrchovina.[1]

Osou brázdy je vodný tok Bebravy, ktorá neďaleko severovýchodného okraja pramení. Na tomto území priberá množstvo prítokov, z ktorých najväčší je Trebichavský potok. Vodné toky kopírujú aj cesty, spájajúce sídla. V Slatinskej brázde sa proti toku rieky nachádzajú obce Slatinka nad Bebravou, Slatina nad Bebravou, Šípkov a Čierna Lehota, v údolí Trebichavského potoka aj obec Trebichava.[2]

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť pohoria nie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Jediným osobitne chráneným územím je severným okrajom susediaca prírodná pamiatka Stará Bebrava.[2]

Kotlina na hornom toku Bebravy je východiskom pre horské túry do okolitých častí Strážovských vrchov. Z obcí vedú značené chodníky:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-05]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-06]. Dostupné online.