Zliechovská hornatina
| Zliechovská hornatina | |
| pohorie | |
 Masív Strážova | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Prievidza, Žilina, Ilava, Bánovce nad Bebravou |
| Nadradená jednotka |
Strážovské vrchy |
| Susedné jednotky |
Podmanínska pahorkatina Trenčianska vrchovina Nitrianska pahorkatina Nitrické vrchy Rudnianska kotlina Malá Magura Prievidzská kotlina Lúčanská Fatra Rajecká kotlina Domanižská kotlina Súľovské skaly |
| Podradené jednotky |
Basky Belianska kotlina Belianska vrchovina Čičmianska kotlina Javorinka Kňaží stôl Slatinská brázda Strážov Temešská vrchovina Zliechovská kotlina |
| Súradnice | 48°57′20″S 18°28′0″V / 48,95556°S 18,46667°V |
| Najvyšší bod | Strážov[1] |
| - výška | 1 213 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Zliechovská hornatina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zliechovská hornatina je geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Budovaný je horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria a obklopujú ju tieto podcelky: na severe Podmanínska pahorkatina (podcelok Považského podolia), Súľovské skaly (podcelok Súľovských vrchov), Domanižská a Rajecká kotlina (podcelky Žilinskej kotliny) a Lúčanská Fatra (podcelok Malej Fatry), na východe Prievidzská kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny) a Malá Magura. Na juhu nadväzuje Rudnianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), Nitrické vrchy a Nitrianska pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny) a na západe Strážovské vrchy pokračujú Trenčianskou vrchovinou.[2]
Geomorfologické členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok sa delí na 10 častí:[2]
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Územie je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy a Chráneného vtáčieho územia. Z viacerých chránených území možno spomenúť NPR Strážov a Vápeč, prírodnú rezerváciu Žihľavník a Žrebíky a prírodnú pamiatku Prielom Nitrice a Stará Bebrava.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálna časť Strážovských vrchov s bralnatými lokalitami a sieťou turistických trás je obľúbeným cieľom stredne náročných túr. Oblasť Zliechovskej hornatiny je vyhľadávaná najmä kvôli prírodným krásam viacerých chránených území, historickým i kultúrnym pamiatkám a folklóru. Územím prechádza 
červeno značená Cesta hrdinov SNP[4] (Trenčianske Teplice – Strážov – Fačkovské sedlo), v trase ktorej vedie Medzinárodná diaľková turistická trasa E8 i Medzinárodná Mariánska turistická trasa.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-08-02]. Dostupné online.
- 1 2 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-23]. Dostupné online.
- ↑ TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zliechovská hornatina
