Rokoš (geomorfologická časť)
| Rokoš | |
| geomorfologická časť Nitrických vrchov | |
 Pohľad od východu | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Prievidza, Bánovce nad Bebravou |
| Časť | Nitrických vrchov |
| Hranice | Suchý, Rokošské predhorie, Vestenická brána, Rudnianska kotlina |
| Rieky | Bebrava, Nitrica |
| Súradnice | 48°46′05″S 18°25′55″V / 48,768°S 18,432°V |
| Najvyšší bod | Rokoš |
| - výška | 1 010 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 230 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rokoš je geomorfologickou časťou Nitrických vrchov.[1] Zaberá centrálnu časť tohto podcelku Strážovských vrchov a najvyšším vrchom je rovnomenný vrch Rokoš (1 010 m n. m.).[2]
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá východnú polovicu centrálnej časti Nitrických vrchov, tvoriacich podcelok na juhu Strážovských vrchov. Severným okrajom Rokoš susedí s časťou Suchý, západný okraj nadväzuje na Rokošské predhorie a v južnej časti leží Vestenická brána, všetko časti Nitrických vrchov. Východným smerom susedí Rudnianska kotlina, patriaca Hornonitrianskej kotline.[1]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť pohoria leží mimo veľkoplošnej Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Osobitne chránenými lokalitami sú národná prírodná rezervácia Rokoš, prírodná rezervácia Jedlie, prírodná pamiatka Čerešňová jaskyňa, Hradná jaskyňa, Žernovská jaskyňa a Košútova jaskyňa.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Rokoš patrí v rámci regiónu medzi atraktívne oblasti, vyhľadávané v zimnej i letnej sezóne. Z Uhrovca cez Jankov vŕšok vedie hlavným hrebeňom Nitrických vrchov 
červeno značená trasa, ktorá prechádza vrcholom Rokoša (1 010 m n. m.) a Košútova (840 m n. m.) a severným smerom pokračuje na Suchý vrch (1 028 m n. m.).[3] Na túto magistrálu sa pripájajú značené trasy z okolitých obcí, čím vzniká hustá sieť, umožňujúca množstvo alternatív pre turistiku. Viaceré lokality ponúkajú vďaka značnej nadmorskej výške zaujímavé výhľady na okolité kotliny i pohoria.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-16]. Dostupné online.
- 1 2 3 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-31]. Dostupné online.
- ↑ TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.