Ostrý (geomorfologická časť)
| Ostrý | |
| geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny | |
 Juhozápadná časť
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Trenčín |
| Časť | Trenčianskej vrchoviny |
| Hranice | Teplická vrchovina, Bánovská pahorkatina, Vysoký Inovec, Trenčianska kotlina |
| Rieky | Váh, Machnáč |
| Súradnice | 48°50′42″S 18°08′13″V / 48,845°S 18,137°V |
| Najvyšší bod | Ostrý vrch |
| - výška | 767,5 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - poloha | Mníchova Lehota |
| - výška | cca 300 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ostrý je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá juhozápadnú časť podcelku juhovýchodne od Trenčína a najvyšší Ostrý vrch dosahuje 767,5 m n. m.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie zaberá okrajovú juhozápadnú časť podcelku Trenčianska vrchovina i celých Strážovských vrchov. Severným a východným smerom pokračuje pohorie časťou Teplická vrchovina, juhovýchodným smerom krajina prechádza do zvlnenej Bánovskej pahorkatiny (časť Podunajskej pahorkatiny). Juhozápadná hranica, oddeľujúca Vysoký Inovec (podcelok Považského Inovca) vedie Jastrabským sedlom a západným smerom susedí Trenčianska kotlina, patriaca do Považského podolia.[1]
Západné svahy odvádzajú vody prítokmi do rieky Váh, z východnej a južnej časti tečie prebytková voda prítokmi do Bebravy, patriacej do povodia Nitry. Rozvodie medzi povodím Váhu a povodím Nitry vedie Jastrabským sedlom, ktorým zároveň vedú komunikácie nadregionálneho významu. Ide najmä o cestu E 572 v trase cesty I/9 (Drietoma – Nováky), železničnú dopravu zabezpečuje trať Trenčín – Chynorany.[2]
Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť Strážovských vrchov leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti, no na jej území sa nachádzajú osobitne chránené prírodné rezervácie Bindárka, Trubárka a Ostrý vrch, okrajovo aj prírodná pamiatka Potok Machnáč.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Okrajová časť Strážovských vrchov patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti najmä z dôvodu blízkosti k mestu Trenčín. Aj pre pomerne ľahkú dostupnosť a sieť turistických chodníkov je obľúbeným cieľom turistov.
Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]
- Ostrý vrch (767,5 m n. m.)
- Svitava (700 m n. m.)
- Čiernachov (694 m n. m.)
- Macková (681 m n. m.)
- Veľké Kačky (650 m n. m.)[2]
Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej značke zo Soblahova do Jastrabského sedla - po
modrej značke od chaty pod Ostrým vrchom do Trenčianskych Teplíc, s odbočkou na Ostrý vrch (767,5 m n. m.) - po
žltej značke z Kubrej cez sedlo Lúčky do Horných Motešíc[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.