Ostrý (geomorfologická časť)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°50′42″S 18°08′13″V / 48,845°S 18,137°V / 48.845; 18.137
Ostrý
geomorfologická časť
Trenčianskej vrchoviny
Ostry vrch pano.jpg
Juhozápadná časť
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Trenčín
Časť Trenčianskej vrchoviny
Hranice Teplická vrchovina, Bánovská pahorkatina, Vysoký Inovec, Trenčianska kotlina
Rieky Váh, Machnáč
Súradnice 48°50′42″S 18°08′13″V / 48,845°S 18,137°V / 48.845; 18.137
Najvyšší bod Ostrý vrch
 - výška 767,5 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - poloha Mníchova Lehota
 - výška cca 300 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ostrý je geomorfologická časť Trenčianskej vrchoviny.[1] Zaberá juhozápadnú časť podcelku juhovýchodne od Trenčína a najvyšší Ostrý vrch dosahuje 767,5 m n. m.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie zaberá okrajovú juhozápadnú časť podcelku Trenčianska vrchovina i celých Strážovských vrchov. Severným a východným smerom pokračuje pohorie časťou Teplická vrchovina, juhovýchodným smerom krajina prechádza do zvlnenej Bánovskej pahorkatiny (časť Podunajskej pahorkatiny). Juhozápadná hranica, oddeľujúca Vysoký Inovec (podcelok Považského Inovca) vedie Jastrabským sedlom a západným smerom susedí Trenčianska kotlina, patriaca do Považského podolia.[1]

Západné svahy odvádzajú vody prítokmi do rieky Váh, z východnej a južnej časti tečie prebytková voda prítokmi do Bebravy, patriacej do povodia Nitry. Rozvodie medzi povodím Váhu a povodím Nitry vedie Jastrabským sedlom, ktorým zároveň vedú komunikácie nadregionálneho významu. Ide najmä o cestu E 572 v trase cesty I/9 (DrietomaNováky), železničnú dopravu zabezpečuje trať Trenčín – Chynorany.[2]

Ochrana územia[upraviť | upraviť zdroj]

Táto časť Strážovských vrchov leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti, no na jej území sa nachádzajú osobitne chránené prírodné rezervácie Bindárka, Trubárka a Ostrý vrch, okrajovo aj prírodná pamiatka Potok Machnáč.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Okrajová časť Strážovských vrchov patrí medzi obľúbené a vyhľadávané oblasti najmä z dôvodu blízkosti k mestu Trenčín. Aj pre pomerne ľahkú dostupnosť a sieť turistických chodníkov je obľúbeným cieľom turistov.

Vybrané vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ostrý vrch (767,5 m n. m.)
  • Svitava (700 m n. m.)
  • Čiernachov (694 m n. m.)
  • Macková (681 m n. m.)
  • Veľké Kačky (650 m n. m.)[2]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]