Strážov (geomorfologická časť)
| Strážov | |
| geomorfologická časť Zliechovskej hornatiny | |
Masív Strážova | |
| Štát | |
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Žilina, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza |
| Časť | Zliechovskej hornatiny |
| Hranice | Rajecká kotlina, Domanižská kotlina, Súľovské skaly, Podmanínska pahorkatina, Trenčianska vrchovina, Nitrické vrchy, Lúčanská Fatra |
| Rieky | Nitrica, Váh, Rajčanka |
| Súradnice | 48°58′55″S 18°27′54″V / 48,982°S 18,465°V |
| Najvyšší bod | Strážov |
| - výška | 1 213,3 m n. m. |
| Najnižší bod | severozápadný okraj územia |
| - poloha | údolie Pružinky pri Tŕstí |
| - výška | cca 340 m n. m. |
|
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
|
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strážov je rozsiahlou geomorfologickou časťou Zliechovskej hornatiny.[1] Najvyšším vrchom je 1 213,3 m n. m. vysoký rovnomenný vrch[2], ktorý je dominantou celých Strážovských vrchov.[3]
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá severnú časť podcelku Zliechovská hornatina, no zároveň celých Strážovských vrchov. Zo severu je Strážov ohraničený Rajeckou a Domanižskou kotlinou, ktoré patria do Žilinskej kotliny, nasledujú Súľovské skaly (podcelok Súľovských vrchov) a Podmanínska pahorkatina (podcelok Považského podolia). Západným smerom nadväzuje Trenčianska vrchovina (podcelok Strážovských vrchov) s časťami Butkovská brázda, Teplická vrchovina a Porubská brázda. Južným smerom pokračujú časti Zliechovskej hornatiny, Belianska vrchovina, Zliechovská kotlina, Čičmianska kotlina a Javorinka. Údolie Rajčanky na východe oddeľuje geomorfologickú časť Lúčanskej Malej Fatry, Kľak.[1]
Ochrana územia
[upraviť | upraviť zdroj]Veľká časť územia Strážova je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Osobitne chránenou oblasťou je národná prírodná rezervácia Strážov.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Strážovských vrchov je turisticky atraktívna, čo platí najmä pre okolie vrchu Strážov. Oblasť je vybavená sieťou značených turistických chodníkov, spájajúcich atraktívne lokality regiónu.[3]
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej značke (E8 a Cesta hrdinov SNP) z obce Horná Poruba cez Strážov a Čičmany do Fačkovského sedla - po
modrej značke z Fačkova do Domaniže - po
modrej značke zo Zliechova do Tŕstia - po
zelenej značke z Tŕstia do Zliechova - po
zelenej značke z Pružiny cez Hrubú Kečku do rázcestia pod Strážovom
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-02]. Dostupné online.
- ↑ TM 119 Strážovské vrchy – Trenčianske Teplice (7. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-10-01]. Dostupné online.
- 1 2 3 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-04]. Dostupné online.
