Súľovské skaly

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Súľovské skaly
geomorfologický podcelok
Súľovských vrchov
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Trenčiansky, Žilinský
Okresy Žilina, Bytča, Považská Bystrica
Nadradená
jednotka
Súľovské vrchy
Susedné
jednotky
Podmanínska pahorkatina
Zliechovská hornatina
Domanižská kotlina
Rajecká kotlina
Skalky
Žilinská pahorkatina
Manínska vrchovina
Podradené
jednotky
Súľovská kotlina
Súradnice 49°10′0″S 18°35′0″V / 49,16667°S 18,58333°V / 49.16667; 18.58333
Najvyšší bod Žibrid
 - výška 867 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Súľovské skaly
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Súľovské skaly sú geomorfologický podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Nachádzajú sa približne 10 km smerom na juh od mesta Bytča. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly[1]. Najvyšším vrchom je Žibrid s výškou 867 m n. m.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádzajú sa v západnej časti Súľovských vrchov. Zo severu a severozápadu ich ohraničuje Manínska vrchovina, zo západu Podmanínska pahorkatina, z juhu Zliechovská hornatina a Domanižská kotlina a z východu Rajecká kotlina, Skalky a Žilinská pahorkatina.[2][3]. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Horninovým základom Súľovských skál je zväčša charakteristický treťohorný (konkrétne eocénny[4]) karbonátový zlepenec (s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov) tvoriaci súčasť borovského súvrstvia centrálnehokarpatského paleogénu. Zlepence sú nedokonale vrstevnaté[4], čo naznačuje, že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. S časom sa potom prejavil jav označovaný ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály[4]. Osou vrcholu bývalej antiklinály teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov-Hradná.

Ide o relatívne malú plochu územia s vysokou koncentráciou geomorfologických tvarov ako poskladané skalné veže, strmé bralá, ihly, okná, homole a pod., s často bizarným tvarom.

Jedným z najznámejších útvarov je Gotická brána. V Súľovských skalách sa nachádzajú aj dve jaskyne (jednou z nich je Prírodná pamiatka Šarkania diera) a zrúcanina Súľovského hradu.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1971 bola v oblasti vyhlásená štátna prírodná rezervácia na ploche 543 ha[3]. Dnes je oblasť súčasťou národnej prírodnej rezervácie Súľovské skaly.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Po celom území vedie značený náučný chodník vystavaný roku 1975 a rekonštruovaný a upravený v rokoch 1994, 1997 a 1998. Je dlhý 7,5 km a má 16 zastávok, ktoré sú doplnené 17 informačnými tabuľami[5]. Prechádzky nie sú fyzicky veľmi náročné.

Horolezecká činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Lezecké cesty majú dĺžku 15 – 40 m a náročnosť 4 – 10 stupňov UIAA[6].

  • Celoročne povolené veže: Tabuľa, Školská veža, Veža nad ohniskom
  • Sezónne povolené: Veterná, Sokolíky, Kozie diery, Podsvetie, Tisícročná (medzi 1. 7 až 31. 12.)
platí pre členov SHS James / členov organizácii UIAA, výnimka platná do 31. 8. 2008

Fotografie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Súľovské skaly. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-23]. Dostupné online.
  3. a b Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R- Š. Veda, Bratislava, 790 s.
  4. a b c Mišík, M., 1979; Geologické exkurzie po Slovensku, SPN, Bratislava, 359 s.
  5. Náučný chodník Súľovské skaly prístup 9.8.2008
  6. http://www.portal.gov.sk prístup 8. 9. 2008

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]