Preskočiť na obsah

Súľov (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrad Súľov
Súľovský hrad
Hradná zrúcanina
Ruiny Súľovského hradu, september 2006
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Bytča
Obec Súľov-Hradná
Nadmorská výška 660 m n. m.
Súradnice 49°10′28″S 18°35′00″V / 49,174444°S 18,583333°V / 49.174444; 18.583333
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Súľov-Hradná
Poloha Súľovského hradu na Slovensku
Poloha Súľovského hradu na Slovensku
Poloha Súľovského hradu v Žilinskom kraji
Poloha Súľovského hradu v Žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Súľovský hrad
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Súľov (normovaný názov[1]; iné názvy: Súľovský hrad, pôvodne asi hrádok, tvrdza Roháč, chvíľu aj Katarínin hrad) bol strážny hrad nachádzajúci sa nad obcou Súľov-Hradná v Súľovských skalách v CHKO Strážovské vrchy.

Vznikol v 13. storočí s cieľom ochrany neďalekej cesty. Spomína sa v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. Prvá prestavba sa dokončila práve v spomínanom roku 1470 a mohli ju ovplyvňovať talianskí stavitelia.

V roku 1550 bol zničený požiarom, dočkal sa však opravy v pôvodnom rozsahu, pretože terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby. Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 vyjadruje Žigmund Sirmiensis-Súľovský rozhorčenie nad stavom budov hradu.

Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu. Nutná oprava hradu sa kvôli nezhodám členov rodu Sirmiensis nekonala, snáď aj preto, že obývali pohodlné kaštiele v obci. V roku 1739 sa ešte jednému z členov rodu určuje bývanie a kuchyňa na hrade a v areáli má bývať aj strážnik a hájnik v jednej osobe. Neskôr (1752-1759) si členovia rodu odniesli svoje podiely majetku - ostalo len najnutnejšie zariadenie a na hrade tak odvtedy nikto nebýval. Hrad prestal byť strážený v roku 1780 a viac sa oň nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 (súpis pamiatok uvádza nesprávne 1763) objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.

Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma časťami hradu možno odhadnúť na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je približne 18 metrov.

Dolný hrad tvorila obranná vstupná bašta s rozmermi 5 x 10 metrov s viacerými podlažiami. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami, ktoré sú jasne viditeľné, mala asi osem strieľní. Hrúbka múrov 80 – 120 cm. Do horného hradu sa dalo vstúpiť cez veľmi úzky otvor v skale, široký sotva pre jednu osobu a navyše bol chránený ešte padacím mostíkom. Pravdepodobne 18 miestností horného hradu malo klenby, múry hrubé 80 – 100 cm. Výškový rozdiel spájalo strmo stúpajúce schodište, vysekané v skalnom podloží.

V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu, s rozmermi 80 x 150 cm, dnes zasypaná odpadom a kamennými sutinami. Na najvyššom bode horného hradu stála pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie.

Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách.

V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu.

V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodišti, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčU

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • KEREŠOVÁ, Michaela – HOREČNÝ, Jaromír: Súľov a jeho nemí svedkovia dávnych čias... Žilina : EDIS – vydavateľské centrum Žilinskej univerzity, 2015 (2. doplnené vydanie). 195 s. ISBN 978-80-554-1107-1

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]