Manínska tiesňava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°08′25″S 18°30′23″V / 49,1402°S 18,5065°V / 49.1402; 18.5065
Manínska tiesňava
národná prírodná rezervácia
Maninska tiesnava.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okres Považská Bystrica
Obec Považská Bystrica
Pohorie Súľovské vrchy
Súradnice 49°08′25″S 18°30′23″V / 49,1402°S 18,5065°V / 49.1402; 18.5065
Rozloha 1,1763 km² (118 ha)
Vznik 1967
Správa ŠOP - S-CHKO Strážovské vrchy
Kód 346
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Wikimedia Commons: Manínska tiesňava
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Manínska tiesňava je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy.

Nachádza sa neďaleko Považskej Teplej, ktorá je dnes súčasťou mesta Považská Bystrica. Bola vyhlásená v roku 1967 s rozlohou 117,63 ha a ochranným pásmom 70,49 ha v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany.

Predmetom ochrany je: Úzky vápencový epigenetický kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických foriem a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou. Rezervácia je využitá ako vedecko-výskumný a turisticko-rekreačný objekt.[1]

Epigenetický prielom bol vytvorený zarezaním sa Manínskeho potoka a rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien a bralných útvarov umožňuje výskyt horských druhov a rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné vápnomilné druhy. V mieste sú horolezecké cvičné terény. Smerom nahor proti prúdu Manínskeho potoka sa o niečo ďalej nachádza Kostolecká tiesňava.

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Náučný chodník Manínska tiesňava[upraviť | upraviť kód]

V roku 1988 bol na priblíženie prírodných krás a zaujímavostí Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava s okolím vybudovaný náučný chodník. Jeho trasa vychádza z Považskej Teplej (miestna časť Považskej Bystrice), prechádza obcou Záskalie, PR Kostolecká tiesňava k PR Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého Manína (891 m.n.m.) a zostupuje serpentínami po jeho svahu okolo minerálnych železitých prameňov k východziemu bodu. Dvanásť zastávok s informačnými tabuľami podáva geologickú, floristickú a zoologickú charakteristiku tejto vysoko atraktívnej oblasti. Prechod celého okruhu trvá cca 3-4 hodiny.[2]

Jilemnického jarná 25-ka[upraviť | upraviť kód]

V bývalej škole, v údolí pod obcou Kostolec, učil v rokoch 1932 - 1936 spisovateľ Peter Jilemnický. Na pamiatku pobytu P. Jilemnického v Kostolci poriadajú turisti z Považskej Teplej každoročne v apríli turistický pochod "Jilemnického jarná 25 - ka". Tento pochod je zapísaný aj v medzinárodnom turistickom kalendári IVV.  Jilemnického jarná 25-ka patrí medzi najobľúbenejšie a najväčšie turistické podujatia na Slovensku. Už tradične ponúka tri pešie trasy (dĺžky cca 10, 15 a 25 km) a cyklo trasu (cca 60 km). V roku 2018 sa konal jej 42. ročník, vtedy padol účastnícky rekord - 4 537 registrovaných účastníkov.[3]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Manínska tiesňava. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  2. Zaujímavé lokality [online]. www.povazska-bystrica.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.
  3. KST Manín | Jilemnického jarná 25-ka [online]. www.manin.sk, [cit. 2020-06-19]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]