Havrania skala (Súľovské vrchy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Havrania skala
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Obce Vrchteplá, Plevník-Drienové
Pohorie Súľovské vrchy
Podcelok Súľovské skaly
Povodie Váh
Nadmorská výška 835,4 m n. m.
Súradnice 49°08′29″S 18°33′01″V / 49,1415°S 18,5503°V / 49.1415; 18.5503
Najľahší výstup neznačeným chodníkom z Vrchteplej
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Havrania skala (835,4 m n. m.[1][2]) je vrch v Súľovských vrchoch. Leží nad obcou Kostolec, približne 8 km severovýchodne od Považskej Bystrice.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Súľovské skaly.[4] Vrch leží v Trenčianskom kraji, v okrese Považská Bystrica a zasahuje na katastrálne územie obcí Vrchteplá a Plevník-Drienové,[5] v juhozápadnej časti aj Kostolec.[6] Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy. Najbližšími sídlami sú južne situované obce Kostolec a Vrchteplá a severozápadne ležiaci Plevník-Drienové.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Havrania skala je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od prielomu Hradnianky pri Jablonovom južným smerom k masívu vrchu Hoľazne (794 m n. m.). Južne susedí vrch Ostrenec (724 m n. m.), východne Vlčia hora, severne vrch Stupovec (806 m n. m.) a západne Malý (813 m n. m.) a Veľký Manín (891 m n. m.). Juhovýchodné a juhozápadné svahy odvodňuje Manínsky potok, severozápadné Drienovka, oba smerujúce do Váhu.[3] Na vrchol nevedie značená trasa, no východným úpätím vedie značený chodník z Vrchteplej do Súľova.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Havrania skala je pokrytá lesom a tak neposkytuje súvislejšie výhľady. Tie sú možné len z menších lokalít, poskytujúcich výhľad najmä na okolité vrchy Súľovských vrchov. Pri dobrých podmienkach možno z vhodných miest zhliadnuť najmä Javorníky a Biele Karpaty, no tiež Lúčanskú Fatru, Strážovské vrchy, časť Kysuckej vrchoviny, Krivánskej Fatry a nezriedka sa ukáže aj Lysá hora či Veľká Rača.[7]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značkovaná trasa, preto prístup je možný chodníkmi z okolitých obcí. Východným úpätím vedie TouristicMarkingStripe-RAL red.svg značka z Manínskej tiesňavy cez Vrchteplú do Súľova.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Javorníky - Púchov, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 1999
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 33.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]