Stupovec
| Stupovec | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky, Žilinský |
| Okresy | Považská Bystrica, Bytča |
| Obce | Plevník-Drienové, Súľov-Hradná |
| Pohorie | Súľovské vrchy |
| Podcelok | Súľovské skaly |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 806 m n. m. |
| Súradnice | 49°08′56″S 18°33′10″V / 49,1489°S 18,5527°V |
| Najľahší výstup | neznačeným chodníkom z Vrchteplej |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stupovec[1] (806 m n. m.[2]) je vrch v Súľovských vrchoch. Leží nad obcou Plevník-Drienové, približne 7 km južne od Bytče.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Súľovské skaly.[4] Vrch leží na pomedzí Trenčianskeho a Žilinského kraja, na hranici okresov Považská Bystrica a Bytča a zasahuje na katastrálne územie obcí Plevník-Drienové a Súľov-Hradná.[1] Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy a najbližšími sídlami sú západne situovaný Plevník-Drienové, juhozápadne leží Záskalie, južne Kostolec a Vrchteplá a východne Súľov-Hradná.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Stupovec je súčasťou hrebeňa, označovaného Hoľazne[5], ktorý vedie od prielomu Hradnianky pri Jablonovom južným smerom k prielomu Manínskeho potoka. Severne sa nachádza Hradište (600 m n. m.), Pleš (569 m n. m.) a Brada (816 m n. m.), východne Kečka (822 m n. m.), Dubovec (619 m n. m.) a Žibrid (867 m n. m.), južne Okrúhle (692 m n. m.), Havrania skala (835 m n. m.), Ostrenec (724 m n. m.) a Hoľazne (794 m n. m.) a západne Veľký (891 m n. m.) a Malý Manín (813 m n. m.) a Zábrežie (516 m n. m.).[5] Oblasť je súčasťou povodia rieky Váh, kde vodu zo západných svahov odvádza potok Drienovka a voda z východných odteká Čiernym potokom do Hradnianky.[3] Na vrchol nevedie značená trasa.
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol i hrebeň je pokrytý lesom[6] a tak neposkytuje výhľady. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrchy Súľovských vrchov, pri dobrých podmienkach tiež Javorníky, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Malú Fatru, časť Kysuckej vrchoviny a Kysuckých Beskýd a nezriedka aj Lysú horu či Smrk.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značkovaná trasa, preto prístup je možný chodníkmi z okolitých obcí. Východným úpätím vedie 
značka z Manínskej tiesňavy cez Vrchteplú do Súľova.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Javorníky - Púchov, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 1999
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-02-25]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.