Plevník-Drienové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′12″S 18°29′37″V / 49,170000°S 18,493611°V / 49.170000; 18.493611
Plevník-Drienové
obec
Plevnikmanin.jpg
Pohľad na obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Horné Považie
Nadmorská výška 304 m n. m.
Súradnice 49°10′12″S 18°29′37″V / 49,170000°S 18,493611°V / 49.170000; 18.493611
Rozloha 13,02 km² (1 302 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 592 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 122,27 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1354
Starosta Miroslav Kremeň[3] (SMER-SD, KDH, SNS)
PSČ 018 26
ŠÚJ 513474
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Plevník-Drienové
Webová stránka: www.plevnik-drienove.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Plevník-Drienové je obec na severozápade Slovenska v okrese Považská Bystrica. Nachádza sa medzi mestami Považská Bystrica a Bytča.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci Plevník-Drienové sa datuje od roku 1354 v spojitosti s Považskobystrickým panstvom, ktoré podľa písomných údajov jestvovalo od 14. storočia. Centrom panstva bol počas celého stredoveku až do konca 18. storočia Považský hrad. Obec sa začala tvoriť na vŕšku pod vrcholom Dúbravky, ako bolo zvykom v tejto dobe. Považská Bystrica mala v 2. polovici 14. storočia približne 40 domov, Plevník asi päť a 40 obyvateľov. V tomto storočí sa rozšíril žľazový a pľúcny mor „čierna smrť“, ktorá vyľudnila celé osady a obce. Cesta pozdĺž toku Váhu bola známa ako obchodná aj vojenská – so smermi na Moravu, Poľska, Uhorska. Poloha bola teda veľmi výhodná. Obec bola evidovaná ako poddanská – žili tu len poddaní. Obyvatelia boli väčšinou pastieri, poľnohospodári a ovocinári. Plevník-Drienové vznikol zlúčením obcí Plevník a Drienové v roku 1952.

Udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1354 – 1. historický údaj Plevnuk anno domini 1354
  • 1432 – nájazdy husitov, vypálený Považský hrad a okolité dediny
  • 1529 – Plevník vyplienení, boje rodu Podmanických
  • 1852 – sceľovanie majetkov, väčšina zemianských majetkov prešlo do rúk boháča Poppera
  • 1889 – požiar, podľahlo 90 domov
  • 1890 – vybudvaná železničná zastávka
  • 1918 – koniec 1. svetovej vojny
  • 1927 – zriadená trojtriedna škola
  • 1936 – elektrifikácia obce
  • 1938 – vyhlásená všeobecná mobilizácia
  • 1944 – začala činnosť partizánskej skupiny
  • 1945 – oslobodenie obce
  • 1950 – zavedený rozhlas
  • 1960 – otvorenie futbalového ihriska
  • 1988 – vybudovaná pristávacia plocha pre malé lietadlá
  • 1991 – návšteva prezidenta ČSFR Vacláva Havla
  • 1998 – otvorenie lyžiarskeho vleku
  • 2004 – 650.výročie prvej písomnej zmienky
  • 2004 – výstavba diaľnice D1
Zmeny úradných názvov

Počas histórie obcí došlo niekoľkokrát k ich premenovaniu, koncom 19. storočia sa nevyhli pomaďarčeniu.

  • Plevník
    • Plevnuk – od 1354
    • Plewnyk – od 1439
    • Plewnik – od 1598
    • Pelyvás – koncom 19. storočia
  • Drienové
    • Drenow – od 1458
    • Drienowe – od 1479
    • Drjenowe – od 1784
    • Somfalu – koncom 19. storočia
Pohľad od Váhu

Počet obyvateľov :

  • Plevník
    • 1 869 – 375 obyvateľov
    • 1 880 – 301 obyvateľov
    • 1 890 – 353 obyvateľov
  • Drienové
    • 1 869 – 193 obyvateľov
    • 1 880 – 218 obyvateľov
    • 1 890 – 260 obyvateľov
  • Plevník-Drienové
    • 1 950 – 1 279 obyvateľov
    • 1 980 – 1 643 obyvateľov
    • 1 992 – 1 564 obyvateľov
    • 2 004 – 1 599 obyvateľov

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Plevník-Drienové sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v južnej časti Bytčianskeho podolia v doline Drienovky. Západnú časť chotára tvoria náplavy Váhu a Drienovky, strednú – pahorkatinnú časť v Manínskych vrchoch tvoria druhohorné horniny s výraznými bradlovými tvrdošmi. Pohorie, ktoré sa tiahne v katastrálnom území obce po jeho ľavej strane patrí do Súľovských vrchov,ktoré sú súčasťou Chránenej krajinej oblasti Strážovské vrchy. Chotár ma značné výškové rozdiely. Stred obce ma nadmorskú výšku 305 m, pro brehu Váhu je to 290 m a na Malom Maníne 812 metrov nad morom. Najvyšší bod je ale na hrebeni Hoľazní v nadmorskej výške 835 m s názvom Havrania skala.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obec Plevník-Drienové, 2004
  • Plevník 1354-1994, 1994

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]