Malé Lednice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°04′07″S 18°34′20″V / 49,068611°S 18,572222°V / 49.068611; 18.572222
Malé Lednice
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Považská Bystrica
Región Horné Považie
Nadmorská výška 430 m n. m.
Súradnice 49°04′07″S 18°34′20″V / 49,068611°S 18,572222°V / 49.068611; 18.572222
Rozloha 15,11 km² (1 511 ha) [1]
Obyvateľstvo 488 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 32,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1339
Starosta Ján Hamar[3] (SNS)
PSČ 018 16 (pošta Domaniža)
ŠÚJ 557579
EČV PB
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Malé Lednice 101
018 16 Domaniža
E-mailová adresa poslať email
Telefón 042/439 45 45
Fax 042/439 45 45
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja
Webová stránka: malelednice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Malé Ledniceobec na Slovensku v okrese Považská Bystrica. V roku 1711 sa tu narodil slovenský jezuitský filozof a teológ, profesor Trnavskej univerzity Štefan Gažo.

Malé Lednice sú známe tým, že v nich vzniklo a pôsobí občianske združenie Kiapeška

Prvá písomná zmienka o Malých Ledniciach je v liste č. 10917 (Orságos Levétár - Štátny spisovaný archív v Budapešti) z roku 1339. Píše sa v ňom "podľa majiteľov Považskobystrického hradu a svedectiev poddaných z obce Sádočné, Lenice a Domaniža uvádza, že šoltésovo celej oblasti ešte Matúš Čák daroval občanovi z Ledníc Poznannovi a jeho synovi Čelkovi.

Malé Lednice boli výnimočné počtom zemianskeho obyvateľstva. V rámci sčítania obyvateľstva z roku 1785 sa uvádza: V stolici bolo 3108 Šľachticov, čo je 2,86 percenta obyvateľov mužského pohlavia. Boli rozptýlení v 201 sídlach. Najviac ich žilo v Dežeroviach (128), Malých Ledniciach ( 97), Rajci (93), Mikušovciach (92), Trenčíne (82)

Zaujímavosťou obce je rozšírenie priezviska Lednický, ktoré je v obci majoritné. Ďalej sa rody Lednických delia na Mušovcov, Solárovcov, Čmelovcov, Majkárov, Gašperovcov, Navosádovcov, Zadkovcovm Kapčiarovcov, Z nižova atď. 29.apríla 1655 cisár Ferdinand III. dal na "Prešporskom zámku" povýšiť do stavu zemianskeho troch bratov Lednických - Jána, Adama a Gregora. Menovaní aj s deťmi a manželkami boli prijatí za zemanov Trenčianskej župy jej veľkožupanom Anrejom Rudňanským vo štvrtok po veľkej noci v roku 1656 na Trenčianskom hrade. Pôvodný rodový erb rodiny Lednických pozostáva z modrého pozadia na zelenej zemi dominuje sediaci biely pelikán. Vo svojom hniezde kŕmi svojou vlastnou krvou svojich synov. Na pelikánom sú dve šesťcípe zlaté hviezdy, medzi ktorými je v strede strieborný polmesiac. V roku 1661 cisár Leopold I. Habsuburský udeľuje Danielovi, Michalovi a Jurajovi Lednickým šľachtickú listinu a erb. Prvá písomná zmienka o rode Lednických je už z roku 1389. V tom roku dostal prvý známy príslušník rodu Lednických Ištván od cisára Žigmunda I. ako dar časť obce "Kislednic", teda Malých Lednic. Podľa tejto darovanej časti zeme si rod privlastňuje aj rodinné meno Lednitzky. Na novom rodovom erbe rodiny Lednických z roku 1661 dominuje vzpriamený dvojchvostý zlatý lev. Za ním je modré pozadie a lev stojí na zelenej zemi. Natočený je vpravo a v pravici drží zakrivený meč. Na vyobrazení erbu v publikácii Magyar Nemes Csalók, zväzok VI. od Bélu Kempelena z roku 1913 má lev otvorenú papuľu, vyplazený jazyk a ozdobu nad erbom je rytierska helmica aj kráľovská koruna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.