Trnavská univerzita (historická)

Trnavská univerzita
Budova Teologickej a Filozofickej fakulty
Základné informácie
Rok založenia	1635
Rok zatvorenia	1777
Kontaktné údaje
Miesto	Trnava, Habsburská monarchia

Trnavská univerzita (lat. Universitas Tyrnaviensis) bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 – 1777. Bola jednou z prvých univerzít na území dnešného Slovenska.

Dejiny

Kardinál Peter Pázmaň

Trnavská univerzita (Collegium Tyrnaviense, 1635 – 1777)

Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. Habsburský založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635.

Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. V čase rozvoja zaberala komplex budov vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku ako Univerzitné budovy historickej Trnavskej univerzity v roku 1990. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal Juraj Dobronoki.

Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Tie však boli deponované v meste Augsburg, ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 3 600 zlatých.

Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal Tigáz Jászberényi. Spočiatku mala univerzita iba 10 – 12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.

V roku 1667 pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (Lippay) sumou 15 000 zlatých. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekársku fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.

Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu (hvezdárni), ktoré bolo zriadené v roku 1753 vtedajším rektorom Františkom Borgiom Kérim (* 1702 – † 1768). Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.

Presťahovanie do Budína

Trnavská univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777.

Právne nástupníctvo po historickej Trnavskej univerzite

Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity nie je v pravom zmysle slova žiadna zo slovenských ani maďarských univerzít. Napríklad Univerzita Loránda Eötvösa (Eötvös Loránd Tudományegyetem; ELTE) sa vyvinula ako nástupkyňa po presťahovaní Trnavskej univerzity do Budína. Pôvodná univerzita totiž zakrátko v Budíne ukončila svoju činnosť a v roku 1784 bola na druhej strane Dunaja vo vtedajšej Pešti vytvorená nová Uhorská kráľovská univerzita, a tak právne až vtedy vznikla samotná ELTE. Neskôr sa z ELTE v roku 1950 osamostatnila teologická a v roku 1951 aj lekárska fakulta. Z osamostatnenej teologickej fakulty sa vyvinula dnešná Katolícka univerzita Petra Pázmaňa, ktorá si na svojom webe uvádza, že je právnou nástupkyňou teologickej fakulty historickej Universitas Tyrnaviensis.

Významní profesori

• Maximilián Hell (* 1720 – † 1792), astronóm
• István Katona (* 1732 – † 1811), historik
• Martin Sentiváni (* 1633 – † 1705), polyhistor, teológ, univerzitný rektor
• Samuel Timon (* 1675 – † 1736), historik

Literatúra

• HOLOŠOVÁ, Alžbeta a kol.: Trnavská univerzita vo svetle dejín. Trnava; Kraków : Ústav dejín Trnavskej univerzity; Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 443 s. ISBN 978-83-7490-480-3.
• HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 – 1785. Trnava : Trnavská univerzita, 2012. 118 s. ISBN 978-80-8082-566-9.
• ŠIMONČIČ, Jozef – HOLOŠOVÁ, Alžbeta (eds.): Dejiny Trnavskej univerzity 1635 – 1777, 1992 – 2010. Trnava : Typi Universitas Tyrnaviensis, 2010. 370 s. ISBN 978-80-8082-353-5. Prvá kapitola obsahuje v úplnosti publikáciu: JANKOVIČ, Vendelín: Trnavská univerzita : Kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava : Pamiatkový úrad, 1995. 72 s. ISBN 80-967163-3-6.
• séria zborníkov Fons Tyrnaviensis vydávaná od roku 2006
• ŠIMONČIČ, Jozef – ŠKOVIERA, Daniel: Trnavská univerzita v dokumentoch (1635 – 1998). Bratislava : Veda, 2002. 79 s. ISBN 80-224-0730-5.
• ŠIMONČIČ, Jozef (zost.): Trnavská univerzita 1635 – 1777. Trnava : Trnavská univerzita, 1996. 403 s. ISBN 80-88774-15-2.
• ČIČAJ, Viliam (zost.): Trnavská univerzita v slovenských dejinách. Bratislava : Veda, 1987. 308 s.
• NOVACKÁ, Mária (zost.): Trnavská univerzita v dejinách školstva a vzdelanosti : Zborník referátov vedeckej konferencie konanej v Bratislave dňa 26. 11. 1985. Bratislava : Slovenská pedagogická knižnica, 1986. 303 s.
• BANÍK, Anton Augustín (red.): Pamiatke Trnavskej Univerzity : 1635 – 1777. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1935. 306 s.

Pozri aj

• Trnavská univerzita v Trnave
• Univerzitné budovy (Trnava)
• Univerzita Loránda Eötvösa

Externé odkazy

• Acta et scripta sanctorum – dielo ilustrované profesorom, doktorom teológie a emeritným kancelárom Trnavskej univerzity Jánom Baptistom Prileszkým z roku 1766 v Digitálnej knižnici UKB
• BOLLANDUS, J., PRILESZKY, J. / Acta Sanctorum Ungariae ... z r. 1743 - dielo, kde Prileszky (profesor, doktor teológie a emeritný kancelár Trnavskej univerzity) je spoluautorom - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
• 13 faktov o historickej Trnavskej univerzite, ktoré ste ešte nevedeli
• Universitas Tyrnaviensis: jedinečný architektonický komplex vzdelávacieho charakteru
• 385. výročie: Osobnosti historickej Trnavskej univerzity známe mimo hraníc Uhorska^{[nefunkčný odkaz]}