Trnavská univerzita (historická)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Trnavská univerzita bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 - 1777. Bola jednou z prvých univerzít na území dnešného Slovenska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. Habsburský založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635.

Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. V čase rozvoja zaberala komplex budov vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku ako Univerzitné budovy historickej Trnavskej univerzity v roku 1990. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal Juraj Dobronoki.

Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Tie však boli deponované v meste Augsburg, ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 3 600 zlatých.[1]

Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal Tigáz Jászberényi. Spočiatku mala univerzita iba 10-12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.

V roku 1667 pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (Lippay) sumou 15 000 zlatých. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekársku fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.

Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu (hvezdárni), ktoré bolo zriadené v roku 1753 vtedajším rektorom Františkom Borgiom Kérim (1702 - 1768).[2] Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.

Trnavská univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777.[3]

Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity je súčasná Univerzita Eötvösa Loránda v Budapešti, nie novodobá slovenská Trnavská univerzita v Trnave.

Významní profesori[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HOLOŠOVÁ, Alžbeta a kol.: Trnavská univerzita vo svetle dejín. Trnava - Krakov : Trnavská univerzita - Spolok Slovákov v Poľsku, 2012. 443 s. ISBN 978-83-7490-480-3
  • HOLOŠOVÁ, Alžbeta - ŽAŽOVÁ, Henrieta: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785. Trnava : Trnavská univerzita, 2012. 118 s. ISBN 9788080825669
  • JANKOVIČ, Vendelín: Trnavská univerzita : Kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava : Pamiatkový úrad, 1995. 72 s. ISBN 8096716336

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava 1995, s. 15.
  2. HOLOŠOVÁ, A. - ŽAŽOVÁ, H.: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785. Trnava 2012, s. 25.
  3. JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava 1995, s. 68.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Acta et scripta sanctorum – dielo ilustrované profesorom, doktorom teológie a emeritným kancelárom Trnavskej univerzity Jánom Baptistom Prileszkým z roku 1766 v Digitálnej knižnici UKB
  • BOLLANDUS, J., PRILESZKY, J. / Acta Sanctorum Ungariae ... z r. 1743 - dielo, kde Prileszky (profesor, doktor teológie a emeritný kancelár Trnavskej univerzity) je spoluautorom - dostupné v Digitálnej knižnici UKB

Súradnice: 48°22′42″S 17°35′15″V / 48,378215°S 17,587395°V / 48.378215; 17.587395