Martin Sentiváni (filozof)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Martin Sentiváni
slovenský encyklopedista, filozof, redaktor, polyhistor a profesor
Narodenie20. október 1633
Liptovský Ján, Habsburská monarchia
Úmrtie29. marec 1705 (71 rokov)
Trnava, Habsburská monarchia
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Sentiváni
Rodový erb

Martin Sentiváni alebo Martin Svätojánsky (staršie resp. po maďarsky Szentivány(i) alebo Szent-Ivány; lat. Szentivanius; * 20. október 1633, Liptovský Ján – † 29. marec 1705, Trnava) bol slovenský filozof a polyhistor, profesor Trnavskej univerzity, encyklopedista, redaktor, zástanca novoscholastickej filozofie.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v rodine zemana a liptovského podžupana Michala Svätojánskeho (Sentivániho) a jeho manželky Kataríny Kubíniovej a ako príslušník starého slovenského šľachtického rodu sa celý život hlásil k svojmu slovenskému pôvodu.
V roku 1653 vstúpil do jezuitskej rehole a pokračoval vo vyššom vzdelávaní na univerzite vo Viedni, kde študoval filozofiu, v rokoch 1661 – 1664 v Trnave a v rokoch 1664 – 1665 opäť vo Viedni, tentokrát ako študent teológie. V roku 1665 bol vysvätený za kňaza a tiež dosiahol titul magistra filozofie.

V rokoch 1656 – 1657 pôsobil ako profesor a pomocník referenta pre divadelné hry, v rokoch 1658 – 1659 bol profesorom v triede gramatistov, v rokoch 1659 – 1661 profesorom syntaxe a prefektom mariánskej kongregácie v Trnave. Po vysvätení učil v na viacerých miestach Slovenska (Košice, Trnava) i v zahraničí (Graz, Viedeň, Mníchov). Spočiatku prednášal hebrejčinu, logiku a matematiku, neskôr bol profesorom kazuistiky a kontroverzie. V roku 1674 sa okrem prednášania stal i správcom kníhtlačiarne, v rokoch 1679 – 1705 bol okrem iného i prefektom univerzitnejtlačiarne a knižnice v Trnave. Patril k vedúcim osobnostiam univerzity v Trnave, bol výborným pedagógom, organizátorom a vedcom a tiež sa zaslúžil o postavenie kostola v Bielom Kostole pri Trnave.

Prefekt tlačiarne[upraviť | upraviť kód]

Počas svojho pôsobenia na poste prefekta tlačiarne za 22 rokov svojej činnosti nielen vylepšil technické vybavenie tlačiarne, ale tiež sa pričinil o rozvoj papiernictva na Liptove, vybudoval pre kníhtlačiareň nové priestory v novej budove kolégia a od roku 1688 zaviedol aj vydavateľský program tlačiarne, podľa ktorého mala tlačiť knihy pre všetky spoločenské vrstvy. Okrem toho usporiadal univerzitnú knižnicu a v roku 1690 vydal jej katalóg.

Vydavateľ[upraviť | upraviť kód]

V rokoch 1675 – 1703 pripravoval, redigoval a vydával kalendáre, vedeckú ročenku Ephemerides, pripravil nové vydanie uhorského práva (Corpus iuris hungarici), ktoré vyšlo v roku 1696, pre Rusínov a Srbov vydával katechizmy tlačené slovníkovým písmom (tzv. „glagolské katechizmy“) a v roku 1699 vydal tiež Bukvar jazyka slavenského od J. Kornického.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Napísal a tlačou vydal 56 diel, uverejnil desiatky príspevkov vo svojich kalendároch a v odborných ročenkách. Venoval sa písaniu teologických prác, prác z exaktných vied. Je autorom prvej zachovanej všeobecnej encyklopédie na Slovensku a v Uhorsku Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea I-III. Napísaná je scholastickou formou otázok a odpovedí a je zhrnutím súdobých poznatkov z histórie, prírodných vied, medicíny, techniky, astronómie a hospodárstva. Tretí zväzok tejto encyklopédie, ktorý sa zaoberá biológiou bol rozdelený do šiestich kapitol a zostavený podľa vtedy uznávaného Aristotelovho systému. Nachádzajú sa tu rozpravy o rastlinstve, šelmách, vtákoch a rybách. Ďalšia rozprava mala poľnohospodársky charakter a autor sa v nej zameral na škodcov poľnohospodárskych plodín, predovšetkým na škodlivý hmyz. Do skupiny chrobákov však zaradil aj hady, pavúky, červy a muchy. Neodborne pripustil a potvrdil scestný ľudový názor, že vši a blchy sa rodia zo špiny. Uviedol tiež niektoré, v tej dobe používané, sposoby ničenia hmyzu a možnosti využitia hmyzom produkovaných látok pre liečebné účely, ako napr. uvedený včelí a hadí jed. Toto Szentiványiho dielo, ako jedna z prvých súborných prác v oblasti prírodných vied znamenalo v druhej polovici sedemnásteho storočia veľký prínos pre biologickú literatúru na Slovensku. Taktiež spísal chronologické tabuľky osobností a udalostí aj s udaním prameňa, ktoré boli zhrnutím poznatkov o svetových a Uhorských dejinách od najstarších čias až po 17. storočie. Vo svojich historických dielach podával obraz udalostí z pohľadu Slovenska, pričom vylučoval nadradenosť jedného národa nad druhým, obhajoval autonómiu Slovanov a Slovenska.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1689 / 1709Curiosiora et selectiora variarum scientiarum miscellanea (Vzácnejšie rozmanitosti vybrané zrôznych vedných odborov), zv. I. – III.
  • 1689Dissertationes septem ex parte prima decadis tertiae curiosiorum miscellaneorum excerptae et seorsim editae
  • 1696Rectus modus interpretandi scripturam sacram
  • 1697 – Summarium chronologiae Hungaricae
  • 1699Ratio status futurae vitae
  • 1699Dissertatio paralipomenica rerum memorabilium Hungariae
  • 1699Quindecim dilemmata omnibus dominis acatholicis pro xenio novi anni 1699 oblata
  • 1700Continuatio dissertationis paralipomenicae rerum memorabilium Hungariae
  • 1700Viginti quatour dubia pro xwnio novi anni 1700 pastribus Augustanae et helveticae confessionis fiducialiter oblata
  • 1700Čtýri a dvatcet pochybovaní na dar Nového leta tisiciho sedmi stého pastírum augustánského a helvetského vyznání doufánlive obetovaná
  • 1700Responsa non resopnsa ad uindecim dilemmata
  • 1701Hungaria in immaculatam conceptionem B. Mariae Virginis Magnae Dominae suae credens
  • 1701Dissertatio haeresiologico-polemica, de haeresiarchis, haeresibus et erronies in fide domatibus hoc saeculo nostro exortis
  • 1701Solutiones catholicae sex praecipuorum fidei dubiorom acatholicorum contra veritatem fidei rom. catholicae
  • 1701Katholische Zweifls-Auflösungen sexhs Vornehmen Glaubens Zweifl deren Unkatholischen
  • 1702Lutheranicum nunquam et nusquam
  • 1702Quinquaginta rationes et motiva, cur in tanta varietate religionum sola religio romano-catholica sit eligenda
  • 1703Strittige Abhandlungen der Kezerey-Lehren
  • 1703Solutiones non solutiones cuiusdam pastoris augustani viginti quatour dubiorum catholicorum refutatae
  • 1703Analysis seu resoluto duodecim praecipuorum erroneorum domatum in fide modernorum acatholicorum
  • 1703Lutheranicum nihil ad rem, nihil ad proopositum
  • 1703Dissertatio chronologico-polemica, de ortu progressu ac dominutione schismatis Graeci
  • 1703Négy rövid első könyvecskék, mellyeket a htben támadott versengésekröl írt...
  • 1704Castigatio illusoriae concionis infamis apostatae Meinolfi Wiarts Wartburgensis
  • 1704Colnultatio saluberrima, de reducenda stabili ac constanti tranquillitate et pace in Hungaria
  • 1704Magnum chaos inter confessionem Augustanam et Augustinianam
  • 1704Privata et amica disceptatio unius zelozi catholici, cum quibusdam d. acatholicis, de Societate Jesu in regno Hungariae retinenda
  • 1707Forum scrutarium antiquarum haeresium
  • 1707Turrin Babel, scu confusio doctrinae fidei inter modernos acatholicos
  • 1708Doctrina fidei Christianae primarum quinque saeculorum
  • 1709Cavillationes modernorum acatholicorum contra romano-catholicae ecclesiae unitatem
  • 1722Viator dubius...
  • 1730Dissertatio theologico-polemica, qua acatholicorum nova dogmata cum orthodoxa primitivae ecclesiae doctrina comparantur...
  • 1744Analecta singularia ex variis libris depromta
  • 1746Oeconomia philosophica...

Dielo v elektronickej podobe[upraviť | upraviť kód]


Externé zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Bokesová-Uherová, M.: 1966, Biologická problematika v prácach Martina Szentiványiho (1633 – 1705), profesora na Trnavskej univerzite. Biológia, 21: p. 553 – 557.
  • Tibenský, J. a kol.: 1976, Bibliografia prírodných, lekárskych a technických vied na Slovensku do roku 1850. I. Autorská časť: (Szentiványi, M.: p. 628 – 630), Matica Slovenská, Martin.
  • Encyklopédia Slovenska, V. zväzok R-Š, 1981, (Szentiványi, M.: p. 674 – 675), Veda, Vyd. SAV, Bratislava.
  • Koleška, Z.: 1993, Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) – 14. pokračovaní, Klapalekiana, 29 (Supplementum): p. 558.
  • životopis na stránkach Matice slovenskej
  • FILIT