Rusíni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rusíni
CarpathianRutheniaCoA.svg
Znak Rusínov a zároveň Podkarpatskej oblasti na Ukrajine
Krajina s významnou populáciou
Európa
Krajiny s najväčším počtom Rusínov .
Slovensko Slovensko 24201
Srbsko Srbsko 15626
Ukrajina Ukrajina ca. 10 100
Rumunsko Rumunsko ca. 7000
Poľsko Poľsko ca. 5800
Chorvátsko Chorvátsko 2337
Jazyk(y)

Rusínčina, Slovenčina, Ukrajinčina

Náboženstvo

Pravoslávie, Grékokatolicizmus

Príbuzné národy

Slováci, Poliaci, Ukrajinci

Rusíni na Slovensku v roku 2001

Rusíni (zriedkavo Rusnaci [singulár Rusnak], Rusňáci [singulár Rusňák], Rusnáci [singulár Rusnák]; najmä v historických kontextoch aj Rut (h) éni; do druhej svetovej vojny vo význame a) aj Karpatorusi, Uhrorusi, (uhorskí a haličskí) Rusi, Karpatskí Rusi, Podkarpatskí Rusi, (uhorskí a haličskí) Malorusi, Karpatskí Rusíni, lat. Rutheni, môžu byť:

  • a) najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade.
  • b) Slovania (t. j. aj napr. Slováci) – resp. v dávnejšej minulosti akékoľvek osoby – gréckokatolíckeho alebo pravoslávneho vyznania[1][2]
  • c) v cirkevnej administratíve Vatikánu v rokoch 1944 (?) až 1961: všetci slovanskí gréckokatolíci bývalého Poľsko-litovského kráľovstva a Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto oblastí v Západnej Európe, USA a Kanade)[2]
  • d) v dávnejšej minulosti (spravidla v latinskej podobe Rutheni)[2][3]:
    • pôvodne (doložené od konca 11. storočia): východní Slovania, obyvatelia Kyjevskej Rusi
    • od 12. storočia do cca 15. storočia: predovšetkým obyvatelia Haliče a Volyne (západná Ukrajina)
    • cca od 16. storočia do 18. storočia: obyvatelia východnej časti Poľsko-litovského kráľovstva a Podkarpatskej Rusi v Uhorsku (t. j. predkovia dnešných Rusínov, Bielorusov a Ukrajincov)
    • v 19. stor. a na zač. 20. storočia: Východní Slovania žijúci na území Rakúskej monarchie resp. (neskôr) Rakúsko-Uhorska (a emigranti z týchto území v zahraničí)
    • od 12. – 17. storočia: členovia pohraničnej hliadky v Uhorsku
    • v 16. a 17. storočí: kolonizátori nových území v hornatých oblastiach východného a stredného Slovenska na valašskom práve

Nasledujúci text článku je primárne o význame a.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (= Hajnali).

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie pre podkarpatských Slovanov Rusíni (Rutheni) podľa historika, profesora Ivana Popa vzniklo ako definícia konfesionálnej orientácie slovanského obyvateľstva v podhorí Karpát, ktoré prijalo kresťanstvo východnej, byzantskej orientácie v dobe Veľkej Moravy. Podľa niektorých filológov etnonymum Rusín mohlo vzniknúť v dobe prvých kontaktov maďarských kmeňov s karpatskými Slovanmi. Maďari totiž pred príchodom do Dunajskej nížiny žili dlhú dobu v kontakte so Slovanmi východnej Európy a identifikovali ich ako „úrusz“, „orosz“, odvodené od „Rusi“. Tieto pojmy existujú dodnes v jazykoch národov východnej Európy a Strednej Ázie ugrijskej a turskej jazykovej skupiny. Po prechode Karpát sa Maďari stretli s miestnymi Slovanmi a zaznamenali ich jazykovú príbuznosť so Slovanmi východnej Európy. Následné preniesli na nich už známy pojem „orosz“.[4]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé informácie o Rusínoch sú aj z obdobia vzniku Uhorského kráľovstva. Kráľ Štefan vykonal administratívnu reformu a rozdelil svoju doménu na jednotlivé oblasti komitáty. Niektoré pohraničné oblasti, ktorým hrozilo vonkajšie nebezpečenstvo, boli spravované ako marky. V Potisí bola zriadená tzv. Ruská/Rusínska marka (marchia Ruthenorum), spravovaná synom kráľa Štefana a následníkom trónu, princom Emerichom. Podľa historika Ivana Popa toto územie bolo vyčlenené pre rusínskych vojakov a ich rodiny, ktoré boli v službách prvých uhorských panovníkov.[4]

Nezávislý štát sa im podarilo získať len na necelý deň, kedy bola 15. marca 1939 vyhlásená Karpatskoukrajinská republika, ktorej prezidentom bol Augustin Vološin.[5] Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu aj v Česko-Slovensku) existenciu Rusínov neuznávali a považovali ich za Ukrajincov. 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín.

Chronológia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 6. – 7. storočie – Karpatská Rus riedko osídlená slovanskými kmeňmi známymi ako Bieli Chorváti.
  • 862 – 863 – Predpokladá sa, že solúnski bratia Cyril a Metod cestou na Veľkú Moravu priniesli kresťanstvo Rusínom osídleným na juh od Karpát
  • 898 – 903 – Maďarské kmene prekročili Karpaty a porazili slovanské knieža Laborca pri Užhorode (Hungvar)
  • 899 – Vznik Przemyśl|Przemyšlského eparchiátu založeného pravdepodobne žiakmi Cyrila a Metoda, ktorí priniesli kresťanstvo do lemkovského regiónu
  • 992 – Haličské kniežatstvo rozširuje svoj vplyv na východnú časť lemkovského regiónu
  • pribl. 1030 – 1060 – Uhorské kráľovstvo stanovuje moc nad Rusínmi obývanou oblasťou južne od Karpát
  • pribl. 1340 – Halič a východný lemkovský región sa stávajú súčasťou Poľského kráľovstva
  • 1396 – Knieža Fedor Koriatovič z Podolia sa usádza v Mukačeve a neskôr zakladá kláštor sv. Mikuláša na Černečej hore
  • pribl. 1440 – Prví pravoslavní biskupi pre karpatských Rusínov začínajú vládnuť z Mukačeva
  • 1596 – Následkom Brestskej únie vzniká úniatska cirkev v Poľsku zahŕňajúca aj lemkovský región
  • 1646 – Následkom Užhorodskej únie vzniká úniatska cirkev v Uhorsku zahrňujúca aj Podkarpatskú Rus a Prešovský región
  • 1692 – Pravoslavný Przemyšlský eparchiát sa pripája k cirkevnej únii s Rímom
  • 1698 – 1699 – Vydanie prvých tlačených kníh pre karpatských Rusínov: šlabikára (Bukvar) a katechizmu (Katechysys) pod záštitou biskupa Jozefa de Camillisa
  • 1703 – 1711 – Karpatskí Rusíni sa po boku uhorského kniežaťa transylvánskeho a pána Mukačevského zámku Ferenca Rákocziho II. pripájajú k neúspešnej vzbure proti habsburskej moci
  • 1733 – Zomiera posledný pravoslávny biskup Maramorošskej župy a zostávajúce pravoslávne farnosti na Podkapatskej Rusi sa pripájajú k cirkevnej únii s Rímom
  • 1745 – Prví karpatskí Rusíni odchádzajú do oblasti Bačky (Vojvodina) a usádzajú sa v Ruskom Keresture
  • 1771 – Vznik nezávislého gréckokatolíckeho Mukačevského eprchiátu, sídlo ktorého sa v roku 1780 presťahovalo do Užhorodu
  • 1772 – Habsburksá monarchia anektuje od Poľska Halič (vrátane lemkovského regiónu)
  • 1777 – Vznik gréckokatolíckeho Križevackého eparchiátu
  • 1778 – Založenie gréckokatolíckeho kňažského seminára v Užhorode počas "zlatej éry" biskupa Andrija Bačinského
  • 1818 – Vznik gréckokatolíckeho Prešovského eparchiátu
  • 1830 – Vydanie prvej gramatiky karpatsko-rusínskeho jazyka, autorom ktorej bol Michal Lučkaj
  • 1847 – Vydanie prvého šlabikára karpatskorusínskeho jazyka, ktorý napísal Alexander Duchnovič
  • 1848 – Zrušenie nevoľníctva karpatských Rusínov a iných národov v rámci habsburskej monarchie
  • 1849 – 1850 – Vznik užhorodského vojenského okruhu, v ktorého správe boli prevažne karpatskí Rusíni
  • 1850 – Vznik Prešovského literárneho spolku – prvej kultúrnej organizácie karpatských Rusínov, na čele ktorej stál Alexander Duchnovič
  • 1867 – Začína vychádzať Svit (Užhorod) – prvé karpatskorusínske noviny vydávané v karpatskej domovine
  • 1872 – Prvé železničné trate prechádzajú karpatskorusínskym územím: Užhorod je spojený s ostatnou časťou Uhorska a trať Ľvov-Budapešť prechádza Lupkovským priesmykom
  • pribl. 1880 – 1890 – Začiatok masového vysťahovalectva do USA, ktoré pokračuje až do prvej svetovej vojny
  • 1891 – Kňaz Alexis Toth z Minneapolisu pripája svoju gréckokatolícku farnosť k Ruskej pravoslávnej cirkvi, čo je začiatkom hnutia "návrat k pravosláviu" v USA. V roku 1994 bol A. Toth Pravoslávnou cirkvou Ameriky vysvätený na sv. Alexisa
  • 1892 – Vznik najstaršej rusínskej organizácie v USA – gréckokatolíckej únie Sojedinenije grekokatolíčeskích bratstv a jej tlačového orgánu pod názvom Amerikansky russky viestnik
  • 1987 – V Nowom Saczi je otvorená prvá inštitúcia pre potreby Lemkov – Russka bursa
  • 1904 – Vydanie zbierky poézie Gabora Kosteľníka – prvej knihy napísanej vojvodinskorusínskym jazykom
  • 1911 – V Nowom Saczi začínajú vychádzať prvé lemkovskorusínske noviny Lemko
  • 1914 – V auguste vypukla I. svetová vojna; v októbri je lemkovský región okupovaný ruskými cárskymi vojskami
  • 1916 – Vatikán zakladá v USA osobitnú správu pre gréckokatolíkov z Uhorského kráľovstva
  • máj 1917 – V New Yorku vzniká liga za oslobodenie Karpatskej Rusi
  • 23. 7. 1918 – Vznik Americkej národnej rady Uhrorusov v Homesteade (Pensylvánia)
  • 31. 10. 1918 – Rozpad Rakúsko-Uhorska; vznik republík
  • november 1918 – V priebehu troch mesiacov vzniká na území Karpatskej Rusi niekoľko národných rád, ktoré žiadajú pripojenie územia k Maďarsku, Rusku, Československu alebo Ukrajine
  • 12. 11. 1918 – Americká národna rada Uhrorusov požaduje pripojenie Karpatskej Rusi k Československu
  • 24. 11. 1918 – Rusíni Bačky (Vojvodina) sa pripájajú k Srbom ovládanému národnému zjazdu v Novom Sade a vyhlasujú jednotu s Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia)
  • 5. 12. 1918 – Vyhlásenie Lemkovskej rusínskej republiky vo Florynke na čele s Jaroslavom Kačmarčykom; existovala do marca 1920
  • 21. 12. 1918 – Maďarská republika vytvára autonómnu oblasť Rus´ku krajinu so sídlom v Mukačeve s Oresztom Szabóom na čele
  • 8. 5. 1919 – Centrálna rusínska národná rada v Užhorode hlasuje za pripojenie karpatskorusínského územia k Československu
  • 2. 7. 1919 – Vznik Rusínskej národnej vzdelávacej spoločnosti – prvej kultúrnej organizácie Rusínov Vojvodiny
  • 10. 9. 1919 – St. Germainská dohoda uznáva pripojenie Rusínov žijúcich na juh od Karpát k Československu so zárukou "najširšej autonómie zlučiteľnej s jednotnosťou štátu československého"
  • október 1919 – Založenie prvého univerzitného oddelenia rusinistiky – Katedry rusínskeho jazyka a literatúry na Univerzite v Budapešti
  • 1920 – Američan rusínskeho pôvodu Gregor Žatkovič je vymenovaný za prvého guvernéra Podkarpatskej Rusi
  • 1923 – Vydanie prvej gramatiky napísanej bačvanským (vojvodinským) rusínskym jazykom, autorom ktorej bol Gabor Kosteľnik
  • 1924 – Vznik Ruténskeho gréckokatolíckeho exarchátu v Pittsburghu (USA)
  • 1924 – Začínajú vychádzať prvé vojvodinskorusínske noviny Ruski novini (Novi Sad)
  • január 1929 – Založenie Združenia Lemkov Spojených štátov a Kanady vo Winnipegu
  • február 1929 – Vatikánsky dektré Cum Data Fuerit o celibáte a cirkevnom majetku spôsobuje vnútornú revoltu medzi grécko-katolíkmi v USA
  • 1931 – V Československu vzniká pravoslávny Mukačevsko-prešovský eparchiát patriaci pod jurisdikciu Srbskej pravoslávnej cirkvi
  • 1933 – Založenie prvej občianskej organizácie Lemkov v Poľsku Sojuzu Lemkov
  • 1934 – Pre potreby gréckokatolíkov lemkovského regiónu je zriadená Apoštolská administratíva Lemkovščiny; vydanie prvých lemkovskorusínskych učebníc pre základné školy, ktoré napísal Metodij Trochanovskij
  • 19. 9. 1938 – Vznik Americkej karpatsko-ruskej pravoslávnej gréckokatolíckej cirkvi (Johnstownská diecéza)
  • 11. 10. 1938 – Ustanovenie prvej autonómnej vlády Podkarpatskej Rusi na čele s Andrejom Brodijom
  • 26. 10. 1938 – Ustanovenie druhej podkarpatskej autonómnej vlády na čele s Avgustínom Vološinom;, v novembri je Podkarpatská Rus premenovaná na Karpatsku Ukrajinu
  • 15. 3. 1939 – Karpatská Ukrajina vyhlasuje nezávislosť; okamžite je napadnutá a pripojená k Maďarsku
  • 1941 – Vznik prvej vedeckej organizácie karpatských Rusínov – Podkarpatskej vedeckej spoločnosti v Užhorode
  • apríl – máj 1944 – Viac ako 100 000 židov je z Podkarpatskej Rusi deportovaných do nemeckých nacistických táborov smrti
  • sept. – októb. 1944 – Sovietska armáda vyháňa Nemcov a Maďarov z Podkarpatskej Rusi
  • 26. 11. 1944 V Mukačeve zasadá Národná rada a požaduje pripojenie Podkarpatskej Rusi (Zakarpatskej Ukrajiny) k Sovietskemu zväzu
  • december 1944 – Pravoslávny Mukačevský eparchiát je prijatý pod jurisdikciu Ruskej pravoslávnej cirkvi (Moskovský patriarchát)
  • marec 1945 – Vznik Ukrajinskej národnej rady v Prešove; jej úlohou je zastupovanie politických záujmov karpatských Rusínov Prešovskej oblasti
  • 29. 6. 1945 – Československo odstupuje Podkarpatskú Rus Sovietskemu zväzu
  • 1945 – 1946 – Takmer 150 000 lemkovských Rusínov a 12 000 Rusínov z Prešovskej oblasti násilím alebo dobrovoľne emigruje na sovietsku Ukrajinu
  • 1947 – V apríli a máji je v rámci operácie Visla takmer 35 000 lemkovských Rusínov násilím deportovaných do západného Poľska (Sliezsko) a severného Poľska
  • 28. 8. 1949 – Sovietska moc ruší na Zakarpatsku gréckokatolícku cirkev
  • 28. 4. 1950 – Prešovský cirkevný sobor (zhromaždenie) ruší Gréckokatolícku cirkev v Česko-Slovensku
  • 1952 – Dekrétom Komunistickej strany Slovenska je do Prešovskej oblasti zavedená ukrajinská národnostná politika; vznik Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich
  • 1956 – Vznik Ukrajinskej spoločensko-kultúrnej organizácie (USKT) v Poľsku – ide o jedinú legálnu organizáciu, v ktorej môžu lemkovskí Rusíni oficiálne rozvíjať svoje dedičstvo
  • 1968 – V júni obnovená gréckokatolícka cirkev v Československu; pokusy o obnovenie ďalších rusínskych inštitúcií zlyhali následkom Sovietmi vedenej invázie 21. augusta
  • 1974 – Vojvodinský región získava širokú autonómiu v rámci Juhoslávie; Rusíni sa stávajú jednou z piatich oficiálnych národností oblasti
  • 1978 – V USA vzniká Karpatskorusínske výskumné centrum
  • 1983 – V Czarnej (Poľsko) sa koná prvý lemkovskorusínky kultúrny festival Vatra; V Minesote (USA) je založená Rusínska asociácia
  • apríl 1989 – V Poľsku vzniká pre potreby lemkovských Rusínov združenie Stowarzyszenia Lemków
  • september 1989 – V sovietskom Zakarpatsku je obnovený štatút gréckokatolíckej cirkvi 17.11.1989 Koniec komunistickej vlády v Československu; o týždeň neskôr Rusíni prešovskej oblasti zakladajú Iniciatívnu skupinu za prestavbu
  • február 1990 – Na Podkarpatskej Rusi vzniká Spoločnosť karpatských Rusínov
  • 25. 3. 1990 – Na Slovensku vzniká Rusínska obroda
  • október 1990 – V Čechách vzniká Spoločnosť priateľov Podkarpatskej Rusi
  • december 1990 – V Juhoslávii je pre potreby Rusínov založená spoločnosť Ruská matka
  • 22. – 23. 3. 1991 – V Medzilaborciach sa koná I. svetový kongres Rusínov
  • 1. 12. 1991 – Potvrdenie nezávislosti Ukrajiny; viac než 78 % obyvateľov Zakarpatska hlasuje v prospech autonómie ich regiónu
  • máj 1992 – V Maďarsku vzniká Organizácia Rusínov
  • 6. – 7. 11. 1992 – V Bardejovských Kúpeľoch sa koná vedecký seminár K otázkam kodifikácie rusínskeho jazyka
  • január 1993 – V prešove je založený Ústav rusínskeho jazyka a kultúry
  • 22. – 23. 5. 1993 – V Krynici (Poľsko) sa koná Druhý svetový kongres Rusínov
  • máj 1993 – V Užhorode je zostavená dočasná vláda autonómnej republiky Podkarpatská Rus
  • 27. 1. 1995 – V Bratislave je pred zástupcami vlády, štátu a akademickými funkcionármi uzákonený rusínsky spisovný jazyk pre Slovensko
  • 1995 – V Ruskom Keresture (Juhoslávia) sa koná III. svetový kongres Rusínov
  • 27. 11. 1995 – Vzniká v Bratislave Združenie inteligencie Rusínov Slovenska
  • 1997 – Koná sa IV. svetový kongres Rusínov v Budapešti
  • september 1997 – Na niekoľkých základných školách v SR sa začína vyučovanie rusínskeho jazyka

[6]

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Existuje niekoľko štúdií o genetike Rusínov, ktoré sa snažia nájsť spoločný pôvod s modernými európskymi národmi.[7] Analýza materských línií DNA zistila, že Rusíni majú najvyšší výskyt Haplogroup I (mtDNA) nájdený k tomuto dátumu vo svete.[8] Analýza mtDNA ukázala štatisticky významnú odlišnosť medzi Rusínmi a inými slovanskými národmi.[9] Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 36-41.
  2. a b c VASIĽ, Cyril. Vysielanie pre gréckokatolíkov [online]. Vatikánsky rozhlas, 2009-08-23, [cit. 2013-08-30]. Dostupné online.
  3. http://www.encyclopediaofukraine.com/display.asp?AddButton=pages\R\U\Ruthenians.htm
  4. a b POP, Ivan. Malé dejiny Rusínov. Bratislava : Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2011. 139 s. ISBN 978-80-970354-4-0. S. 14 – 15.
  5. [1] Internet encyclopedia of Ukraine
  6. Paul Robert Magocsi, Preklad: Ľubica Babotová, Vydavateľ: Karpatskorusínske výskumné centrum, 1995
  7. Willis, Catherine (2006). "Study of the Human Mitochondrial DNA Polymorphism". McNair Scholars Journal 10 (1). z 2009-06-21.
  8. Nikitin, Alexey (2008). "Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands". Human Biology 81 (1). DOI:10.3378/027.081.0104.. PMID 19589018. z 2009-06-21.
  9. Nikitin, AG, Kochkin IT, June CM, Willis CM, McBain I, Videiko MY (2008). "Mitochondrial DNA sequence variation in Boyko, Hutsul and Lemko populations of Carpathian highlands.". Human Biology 81 (1): 43–58. DOI:10.3378/027.081.0104. PMID 19589018.
  10. Matthias Bel: Notitia Hungariae novae historico geographica… Comitatuum ineditorum tomus primus, in quo continentur… Comitatus Arvensis et Trentsiniensis. Edd. Gregorius Tóth, Ladislaus Glück, Zoltanus Gőzsy. Budapestini, 2011.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]