Alexander Duchnovič
| Alexander Duchnovič | |
| gréckokatolícky kňaz, národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg | |
 portrét rusínskeho národného buditeľa Alexandra Duchnoviča | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 24. apríl 1803 Topoľa |
| Úmrtie | 30. marec 1865 (61 rokov) Prešov |
| Svätenia | |
| Cirkev | gréckokatolícka |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 1827 Užhorod |
| Odkazy | |
 Alexander Duchnovič | |
Alexander Duchnovič (* 24. apríl 1803, Topoľa – † 30. marec 1865, Prešov) bol rusínsky národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg, gréckokatolícky kňaz. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove.
Zo života[upraviť | upraviť kód]
Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Gymnázium vyštudoval v Užhorode. Filozofiu študoval v Košiciach a teológiu v Užhorode. V rokoch 1830-1834 bol učiteľom v Užhorode, farárom v obciach Komlóš (dnes Chmeľová), Chmeľov, Beloveža.[1] V Beloveži žil štyri roky, od apríla 1834 do apríla 1838. Vyslal ho sem biskup Gregor Tarkovič. Duchnovič sa práve v tomto období rozhodol viac sa angažovať za dôstojný život Rusínov. Začal písať rodným jazykom (dovtedy používal maďarčinu a ruštinu). V Beloveži napísal, resp. zostavil svoju rukopisnú zbierku „Privitatae cogitationes“, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje celkový obraz jeho umeleckej tvorby v tomto období. V Beloveži vykonával predovšetkým cirkevné povinnosti (farár - svjaščenyk). Popritom učil deti i dospelých. Deti učil v rodnom jazyku a aj v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva.
V rokoch 1838- 1844 bol biskupským notárom v Užhorode. Od roku 1844 bol kanonikom v Prešove; robil tiež školského inšpektora. Na prešovskom na gréckokatolíckom gymnáziu učil ruský a latinský jazyk. V roku 1847 bol ako zástupca prešovského biskupstva na poslednom uhorskom stavovskom sneme. V tom istom roku vydal šlabikár s názvom Knyžycja čytaľnaja dla načynajuščych.[1] V roku 1854 vydal Liturgičeskij Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov.[2]
V roku 1862 založil (spolu s ďalšími predstaviteľmi rusínskeho národného hnutia) Obščestvo svjatoho Ioanna Krestitelja i Predteči (Spolok sv. Jána Krstiteľa) 1862-1874). Spolok pôsobil v rokoch 1862-1874; bol obnovený v roku 2003. Spolok pôvodne podporoval v štúdiu chudobných rusínskych študentov. Programom obnoveného spolku je náboženský, národný a kultúrny rozvoj Rusínov.[1][3]
Dielo[upraviť | upraviť kód]
- Privitatae cogitationes
- Chronologičeskaja istorija prjaševskoj eparchii
- Chljebi duši ili nabožnj molitbi i pjesni
- 1848 O narodach krajňanskych ili Karpatorosach uhorskych pod Beskydom v Zemplinskoj, Ungskoj i Šariskoj stolyci žyvuščych
- 1851 Kratkij zemljepis dlja molodych Rusinov
- 1853 Sokraščennaja grammatika pismennogo russkogo jazyka
- 1853 Instinnaja Istarija Karpato-Rusov ili Uhorskych Rusinov
- 1854 Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov
- 1854 Molitvenik dlja russkich detej
- 1857 Narodnaja pedagogija v poľzu učilišč i učitelej seľskich
Dvadelné hry[upraviť | upraviť kód]
- Dobroditeľ prevyšajet bahatstvo, 1850
- Holovnyj tarabanščik
Fotogaléria[upraviť | upraviť kód]
Busta v jeho rodnej obci Topoľa
Iné projekty[upraviť | upraviť kód]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Duchnovič
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Referencie[upraviť | upraviť kód]
- ↑ a b c DREZZIO. Alexandra Duchnoviča nazývajú Komenským Podkarpatska [online]. www.skolske.sk, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.
- ↑ Cyril VASIĽ: Alexander Duchnovič a jeho liturgický katechizmus. In: Slovo, 1996, č. 2. Dostupné online.
- ↑ Artos | Obščestvo sv. Joana Krestiteľa [online]. artos.wbl.sk, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Životopis, knihydominikani.sk
- Záznam o úmrtí – záznam číslo 16; farnosť Prešov; uvedený aj záznam o uložení do krypty katedrálneho chrámu dňa 2. apríla 1865 za prítomnosti biskupa Jozefa Gaganca