Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′39″S 21°14′34″V / 48,99408°S 21,24286°V / 48.99408; 21.24286
Chrám svätého Jána Krstiteľa
Katedrála
Presov Slovakia 2034.JPG
Patrocínium: svätý Ján Krstiteľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Mesto Prešov
Náboženstvo kresťanstvo
 - cirkev gréckokatolícka
 - archieparchia prešovská
 - protopresbyteriát Prešov
 - farnosť Prešov
Súradnice 48°59′39″S 21°14′34″V / 48,99408°S 21,24286°V / 48.99408; 21.24286
Štýl Barok
Výstavba 14. storočie
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 707-3172/2
 - dátum zápisu 17. 4. 1963
Poloha kostola na Slovensku
Legenda kosciol.svg
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Legenda kosciol.svg
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Cathedral of St John the Baptist, Prešov
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je gréckokatolíckou metropolitnou katedrálou.

Už v 14. storočí stála v Prešove kaplnka, slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na chrám zasvätený Panne Márii. V r. 1603 sa chrám stal majetkom minoritov. Z ich pôsobenia bol v rokoch 1753 – 1754 prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.[2] Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku 1865 bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská).

Po vytvorení Prešovskej eparchie v roku 1818 sa chrám stal katedrálou. Biskup Jozef Gaganec v r. 1846-1848 chrám prispôsobil východnému obradu.[3]

V chráme sa nachádzajú relikvie blažených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, verná kópia Turínskeho plátna a relikvia svätého Kríža. Kópia Turínskeho plátna je v katedrále od roku 2003, prešovská katedrála ju dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v Taliansku. Dar sprostredkovala spoločnosť AMCOR - Priatelia východných cirkví. Okrem spomenutých sa v katedrále nachádzajú aj ostatky týchto svätých: Sv. Ján Krstiteľ, sv. prvomučník Štefan, sv. Anastázia, sv. Filip Neri, sv. Anton Padovský, sv. Filoména.

Pri povýšení Prešovskej eparchie na arcibiskupstvo v roku 2008 sa katedrála stala metropolitnou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-09]. Dostupné online.
  2. Judák 2010, s. 59
  3. Judák 2010, s. 60

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 59-60: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove")
  • Sprievodca po historickom Prešove, Universum, 2006

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]