Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku (čes. Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku), do roku 1993 Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku/Pravoslavná církev v Československu je jedna z autokefálnych cirkví pravoslávneho vyznania.
Obsah
Dejiny[upraviť | upraviť kód]
Cirkev vznikla v roku 1921, kedy bol Matěj Pavlík (Gorazd) vysvätený za biskupa malej pravoslávnej komunity v Česko-Slovensku, zloženej predovšetkým z konvertitov pochádzajúcich z rímskokatolíckej cirkvi alebo katolíkov byzantského obradu. Na začiatku Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku spadala pod Srbskú pravoslávnu cirkev, ale v roku 1923 jej konštantínopolský patriarcha udelil autonómiu. Neskôr sa časť Pavlíkových prívržencov odtrhla a založila cirkev protestantskú.
Počas druhej svetovej vojny bola cirkev prenasledovaná nacistami, a množstvo kňazov bolo popravených. Samotný Pavlík, známy ako biskup Gorazd, poskytol pomoc atentátnikom na Reinharda Heydricha, na základe čoho bol popravený. Gorazd bol kanonizovaný Pravoslávnou cirkvou v Česko-Slovensku v roku 1987.
V roku 1946 sa na sovietsky tlak cirkev dostala pod Moskovský patriarchát. Ten jej udelil v roku 1950 autokefalitu, a tento štatút bol potvrdený v roku 1998 konštantínopolským patriarchom.[1]
Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993 sa cirkev rozdelila na dve metropolitné provincie, ktoré sú zjednotené v jednej synode. V oboch je spolu okolo 75 000 veriacich - na Slovensku okolo 50 000 a v Česku okolo 23 000.
Štruktúra[upraviť | upraviť kód]
- Pravoslávna cirkev v českých krajinách
- Pravoslávna cirkev na Slovensku
Metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku je zároveň arcibiskupom pražskej alebo prešovskej eparchie.[2] Od roku 2014 je jej najvyšším predstaviteľom Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku.
Štatistiky[upraviť | upraviť kód]
Obce s najvyšším počtom veriacich[upraviť | upraviť kód]
Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001
- Košice - 3.412 (1,45 %)
- Svidník - 3.209 (25,82 %)
- Snina - 2.899 (13,59 %)
- Medzilaborce - 2.701 (40,07 %)
- Humenné - 2.077 (5,91 %)
- Michalovce - 2.073 (5,19 %)
- Bratislava - 1.616 (0,38 %)
- Stakčín - 1.582 (66,33 %)
- Prešov - 1.563 (1,68 %)
- Bardejov - 1.463 (4,32 %)
- Slovinky - 807 (43,22 %)
- Vyšný Mirošov - 581 (96,19 %)
- Stropkov - 569 (5,23 %)
- Jarabina - 512 (61,39 %)
- Ulič - 507 (47,03 %)
- Kružlová - 480 (86,02 %)
- Trebišov - 471 (2,11 %)
- Ubľa - 456 (51,76 %)
- Poprad - 452 (0,80 %)
- Petrová - 436 (73,03 %)
Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich[upraviť | upraviť kód]
Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001
- Runina - 100,00 % (91)
- Ruský Potok - 99,38 % (160)
- Vyšný Mirošov - 96,19 % (581)
- Roztoky - 95,92 % (282)
- Dlhoňa - 88,41 % (61)
- Oľšinkov - 87,80 % (36)
- Inovce - 87,35 % (221)
- Kružlová - 86,02 % (480)
- Varadka - 85,71 % (144)
- Hrabová Roztoka - 85,14 % (63)
- Krajná Porúbka - 84,48 % (49)
- Pstriná - 84,29 % (59)
- Nová Polianka - 83,87 % (52)
- Valentovce - 83,33 % (35)
- Krajné Čierno - 82,14 % (69)
- Medvedie - 80,65 % (50)
- Zboj - 79,51 % (388)
- Palota - 79,23 % (145)
- Vyšná Jedľová - 79,19 % (137)
- Klenová - 79,07 % (423)
Referencie[upraviť | upraviť kód]
Zdroj[upraviť | upraviť kód]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iglesia Ortodoxa Checa y Eslovaca na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy na literárne diela[upraviť | upraviť kód]
- Elektronické vydanie časopisu Ikona
- Liturhija preždeosvjaščennych svjataho Hrihorija Dvoeslóva. Vyšnij Svidnik: [s.n.], 1926 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB - dielo v cyrilike vytlačené vo Svidníku
- Poslědovanie večerni, polunoščnicy utreni i Vsenoščnago bděnija, po blagosloveniju Preosvjašč ... : Savvatija Archiepiskopa Pražskago i vsego Čecho-Slovenska. Vyšnij Svidnik: [s.n.], 1924 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB - dielo v cyrilike, obsahuje večerné modlitby, vytlačené vo Svidníku
- Posledovanije v tri dnja Paschi. Vladomirova na Slovensku: Ju. P. Lažo, 1929 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB - obsahuje o sviatku Vzkriesenia Ježiša Krista
- Posledovanije vo Svjatuju i Velikuju nedelju Paschi. Vyšnyj Svidnik Lažo, (n. Pravoslavnaja missija na Slovensku), t. J. Lažo 1925 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB - hovorí o Pasche
Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]
- Pravoslávna cirkev na Slovensku - oficiálna stránka
- Oficiální české stránky Pravoslavné církve v českých zemích- oficiálna stránka
- Pražská pravoslavná eparchie
- Michalovsko-košická pravoslávna eparchia v Michalovciach (oficiálna stránka)
- „PRAVOSLAVI.CZ“ - hlavní český pravoslavný rozcestník
- Stránka o Pravoslaví