Preskočiť na obsah

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podiel obyvateľov hlásiacich sa k pravoslávnej cirkvi v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 2011.
Pravoslávna cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 ( v %).
Pravoslávna katedrála v Prešove

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku (čes. Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku), do roku 1993 Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku/Pravoslavná církev v Československu je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví.

Kresťanstvo byzantského obradu sa na územie dnešného Slovenska dostalo príchodom Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Na začiatku Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku spadala pod Srbskú pravoslávnu cirkev, ale v roku 1923 jej konštantínopolský patriarcha udelil autonómiu.


Počas druhej svetovej vojny bola cirkev prenasledovaná nacistami, a množstvo kňazov bolo popravených. Biskup Matej Pavlík známy ako biskup Gorazd II., poskytol pomoc atentátnikom na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, na základe čoho bol popravený. Gorazd bol kanonizovaný Pravoslávnou cirkvou v Česko-Slovensku v roku 1987.

V roku 1946 sa na sovietsky tlak cirkev dostala pod Moskovský patriarchát. Ten jej udelil v roku 1950 autokefalitu, a tento štatút bol potvrdený v roku 1998 konštantínopolským patriarchom.[1]

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993 sa cirkev rozdelila na dve metropolitné provincie, ktoré sú zjednotené v jednej synode. V oboch je spolu okolo 75 000 veriacich - na Slovensku okolo 50 000 a v Česku okolo 23 000.

Štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Predstavitelia cirkvi

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre podrobný zoznam metropolitov cirkvi pozri Zoznam pravoslávnych metropolitov českých krajín a Slovenska

Na čele cirkvi stojí metropolita. Metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku je zároveň arcibiskupom pražskej alebo prešovskej eparchie.[2] Od roku 2014 je jej najvyšším predstaviteľom Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku.

Svätá synoda

[upraviť | upraviť zdroj]

K júlu 2025 mala Svätá synoda cirkvi nasledujúce zloženie:[3]

  • Jeho Blaženosť Rastislav (arcibiskup), arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Michal, arcibiskup pražský a českých krajín
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Jáchym, arcibiskup berounský, tajomník cirkvi
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický
    • Jeho Preosvietenosť Izaiáš, biskup olomoucko-brnenský

Štatistiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Počet veriacich, ktorí sa na Slovensku prihlásili k pravoslávnej cirkvi v posledných sčítaniach ľudu:[4][5]

rok počet veriacich v %
1991 34 376 0,7
2001 50 363 0,9
2011 49 133 0,9
2021 50 677 0,93

Obce s najvyšším počtom veriacich

[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021

obec počet veriacich v %
Snina 2311 12,35
Svidník 2291 22,53
Medzilaborce 2102 35,24
Trebišov 1781 7,67
Michalovce 1600 4,36
Humenné 1542 4,92
Stakčín 1450 60,59
Prešov 1305 1,54
Bardejov 1081 3,51
Markovce 719 67,96
Vrbnica 699 58,54
Petrová 695 73,7
Slovinky 625 34,84
Košice-Západ 573 1,52
Bratislava-Petržalka 526 0,46
Vyšný Mirošov 492 82,41
Bratislava-Ružinov 487 0,6
Kružlová 483 68,51
Sabinov 442 3,58
Jarabina 420 45,7

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich

[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021

Názov obce počet veriacich v %
Ruský Potok 118 91,47
Oľšinkov 18 90
Inovce 178 85,99
Krajná Porúbka 29 82,86
Vyšný Mirošov 492 82,41
Runina 63 81,82
Dlhoňa 74 81,32
Zboj 231 81,05
Medvedie 35 79,55
Ruská Volová 67 78,82
Pstriná 43 76,79
Roztoky 331 75,92
Nová Sedlica 190 75,7
Petrová 695 73,7
Hrabová Roztoka 41 71,93
Klenová 358 70,47
Nižná Jedľová 73 70,19
Kružlová 483 68,51
Markovce 719 67,96
Vyšná Jedľová 125 66,14

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iglesia Ortodoxa Checa y Eslovaca na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy na literárne diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]