Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pravoslávna cirkev v obciach Slovenska podľa sčítania v roku 2001 ( v %).
Pravoslávna katedrála v Prešove

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku (čes. Pravoslavná církev v českých zemích a na Slovensku), do roku 1993 Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku/Pravoslavná církev v Československu je jedna z autokefálnych cirkví pravoslávneho vyznania.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Cirkev vznikla v roku 1921, kedy bol Matěj Pavlík (Gorazd) vysvätený za biskupa malej pravoslávnej komunity v Česko-Slovensku, zloženej predovšetkým z konvertitov pochádzajúcich z rímskokatolíckej cirkvi alebo katolíkov byzantského obradu. Na začiatku Pravoslávna cirkev v Česko-Slovensku spadala pod Srbskú pravoslávnu cirkev, ale v roku 1923 jej konštantínopolský patriarcha udelil autonómiu. Neskôr sa časť Pavlíkových prívržencov odtrhla a založila cirkev protestantskú.

Počas druhej svetovej vojny bola cirkev prenasledovaná nacistami, a množstvo kňazov bolo popravených. Samotný Pavlík, známy ako biskup Gorazd, poskytol pomoc atentátnikom na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, na základe čoho bol popravený. Gorazd bol kanonizovaný Pravoslávnou cirkvou v Česko-Slovensku v roku 1987.

V roku 1946 sa na sovietsky tlak cirkev dostala pod Moskovský patriarchát. Ten jej udelil v roku 1950 autokefalitu, a tento štatút bol potvrdený v roku 1998 konštantínopolským patriarchom.[1]

Po rozpade Česko-Slovenska v roku 1993 sa cirkev rozdelila na dve metropolitné provincie, ktoré sú zjednotené v jednej synode. V oboch je spolu okolo 75 000 veriacich - na Slovensku okolo 50 000 a v Česku okolo 23 000.

Štruktúra[upraviť | upraviť kód]

Predstavitelia cirkvi[upraviť | upraviť kód]

Pre podrobný zoznam metropolitov cirkvi pozri Zoznam pravoslávnych metropolitov českých krajín a Slovenska

Na čele cirkvi stojí metropolita. Metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku je zároveň arcibiskupom pražskej alebo prešovskej eparchie.[2] Od roku 2014 je jej najvyšším predstaviteľom Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku.

Svätá synoda[upraviť | upraviť kód]

K januáru 2021 mala Svätá synoda cirkvi nasledujúce zloženie:[3]

  • Jeho Blaženosť Rastislav (arcibiskup), arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Michal, arcibiskup pražský a českých krajín
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Jáchym, arcibiskup berounský, tajomník cirkvi
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, arcibiskup michalovsko-košický
    • Jeho Vysokopreosvietenosť Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský
    • Jeho Preosvietenosť Izaiáš, vikárny biskup šumperský

Štatistiky[upraviť | upraviť kód]

Obce s najvyšším počtom veriacich[upraviť | upraviť kód]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

  1. Košice - 3.412 (1,45 %)
  2. Svidník - 3.209 (25,82 %)
  3. Snina - 2.899 (13,59 %)
  4. Medzilaborce - 2.701 (40,07 %)
  5. Humenné - 2.077 (5,91 %)
  6. Michalovce - 2.073 (5,19 %)
  7. Bratislava - 1.616 (0,38 %)
  8. Stakčín - 1.582 (66,33 %)
  9. Prešov - 1.563 (1,68 %)
  10. Bardejov - 1.463 (4,32 %)
  11. Slovinky - 807 (43,22 %)
  12. Vyšný Mirošov - 581 (96,19 %)
  13. Stropkov - 569 (5,23 %)
  14. Jarabina - 512 (61,39 %)
  15. Ulič - 507 (47,03 %)
  16. Kružlová - 480 (86,02 %)
  17. Trebišov - 471 (2,11 %)
  18. Ubľa - 456 (51,76 %)
  19. Poprad - 452 (0,80 %)
  20. Petrová - 436 (73,03 %)

Obce s najvyšším percentuálnym počtom veriacich[upraviť | upraviť kód]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001

  1. Runina - 100,00 % (91)
  2. Ruský Potok - 99,38 % (160)
  3. Vyšný Mirošov - 96,19 % (581)
  4. Roztoky - 95,92 % (282)
  5. Dlhoňa - 88,41 % (61)
  6. Oľšinkov - 87,80 % (36)
  7. Inovce - 87,35 % (221)
  8. Kružlová - 86,02 % (480)
  9. Varadka - 85,71 % (144)
  10. Hrabová Roztoka - 85,14 % (63)
  11. Krajná Porúbka - 84,48 % (49)
  12. Pstriná - 84,29 % (59)
  13. Nová Polianka - 83,87 % (52)
  14. Valentovce - 83,33 % (35)
  15. Krajné Čierno - 82,14 % (69)
  16. Medvedie - 80,65 % (50)
  17. Zboj - 79,51 % (388)
  18. Palota - 79,23 % (145)
  19. Vyšná Jedľová - 79,19 % (137)
  20. Klenová - 79,07 % (423)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. ↑ Patriarší a synodální tomos o požehnání autokefality svaté Pravoslavné církvi v Čechách a na Slovensku
  2. ↑ Ústava Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku
  3. ↑ Posvätná Synoda [online]. eparchiapo.sk, [cit. 2021-01-07]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Iglesia Ortodoxa Checa y Eslovaca na španielskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy na literárne diela[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pravoslávna_cirkev_v_českých_krajinách_a_na_Slovensku&oldid=7138454“