Stropkov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°12′18″S 21°39′05″V / 49,205000°S 21,651389°V / 49.205000; 21.651389
Stropkov
mesto
Stropkov.jpg
Panoráma mesta
Erb stropkov.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stropkov
Región Zemplín
Rieka Ondava
Nadmorská výška 202 m n. m.
Súradnice 49°12′18″S 21°39′05″V / 49,205000°S 21,651389°V / 49.205000; 21.651389
Rozloha 24,67 km² (2 467 ha) [1]
Obyvateľstvo 10 669 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 432,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 12.3.1404
Primátor JUDr. Ondrej Brendza[3] (nezávislý)
PSČ 091 01
ŠÚJ 527840
EČV SP
Tel. predvoľba +421-54
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Hlavná 38/2
091 01 Stropkov
E-mailová adresa mesto@stropkov.sk
Telefón 054 / 486 88 00
Fax 054 / 486 88 05
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Stropkov
Webová stránka: www.stropkov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Stropkov [nem. Stroppkau, maď. Sztropkó, lat. Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410; Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)] je okresným mestom v Prešovskom kraji a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. mieste (140) , rozlohou je na 121. mieste (179). Pod okres Stropkov spadá 42 obcí, pričom mesto má 2 mestské časti, Bokšu a Sitník.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd - Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v Zemplínskej župe a tesne susedí so župou Šarišskou. Hranicou týchto žúp je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy. Leží 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondava. Mestom prechádza cesta I/15, ktorú v severnej časti križuje II/575. Svidník leží 13 km severozápadne, Bardejov 40 km západne, Prešov 50 km juhozápadne a Vranov nad Topľou 47 km južne.

Stropkov leží na ľavom brehu rieky Ondava, do ktorej sa v severnej časti mesta vlieva Chotčianka, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Zemplínom na ľavom brehu a Šarišom na pravom brehu. Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 15 km.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Bokša[4][5]

Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z 30. augusta 1390. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec  o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „Baxavagasa“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako Baxa, Baksa, Boxa. Na základe týchto skutočností vieme konštatovať, že obec vznikla v prvej polovici 14. storočia, prípadne v druhej polovici 13. storočia. Cez Bokšu prechádza aj hranica medzi šarišskou a zemplínskou župou. Bokša leží v prvej spomínanej.

Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1.9.1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v 19. storočí existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov. Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1774 a začal ju viesť Ignác Žarkovič. Je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.

Počas 1. svetovej vojny Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla 2. svetová vojna. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v júni 1964. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.

Sitník

Ján Pete dal 17.8.1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia Štefan, Gašpar a František v roku 1592 rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to 5. septembra 1708. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala františkánskemu kláštoru a kostolu Anna Marušinská okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.

Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov Máriou Teréziou z dôvodu, že v priebehu 18. storočia sa vyskytol v celej Európe mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti sa museli zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice 18. storočia prichádzali Židia z oblasti Haliče.

V prvej polovici 20. storočia sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku 1968 si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili Panne Márii Vesmírnej. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom sa našla keramika z doby bronzovej.

Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.           

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasným primátorom mesta je JUDr. Ondrej Brendza (nezávislý). Mestské zastupiteľstvo má 18 členov, ktorí sa schádzajú pravidelne na zastupiteľstvách v reprezentačnej sále historického kaštieľa.

Richtári [upraviť | upraviť zdroj]

1. Jakub (1466)

2. Michal (1520)

3. Juraj Bandas (1541)

4. Andrej Nosnák (1548)

5. Pavol Mohnach (1554)

6. Jakub Černenský (1569)

7. Joannes Potras (1601)

8. Tomáš Bodnár (1604)

9. Fedor Lizaičik (1637)

10. Ján Pálio (1690)

11. Ján Kiseľ (1702)

12. Ondrej Turanský (1720)

13. Juraj Cyprián (1767)

14. Štefan Kiseľ (1767)

15. František Geci (1772)

16. Andrej Kasarda (1778)

17. František Geci (1779)

18. Michal Cichý (1781)

19. Andrej Kiseľ (1782)

20. Michal Čižmár (1784)

21. Anton Čobej (1785)

22. František Geci (1791)

23. Ján Žila (1794)

24. Jozef Staško (1816)

25. Michal Gombár (1828)

26. Michal Gombár (1848)

27. Štefan Melioris (1864)

28. Anton Križanovský (1879)

29. Jozef Žanony (1879 – 1911)

30. Anton Hefter (1911 – 1912)

31. Jozef Žanony ml. (1912 – 1916)

32. Michal Staško (1919 – 1919)

33. Juraj Sooš (1919 – 1923)

34. Daniel Hlavaj (1924 – 1928)

Správni a vládni komisári[upraviť | upraviť zdroj]

35. Štefan Vankovič (1928 – 1928)

36. Samuel Amsel (1929 – 1938)

37. Ján Ciulis (1938 – 1939)

38. Štefan Ducko (1940 – 1943)

39. Jozef Burák (1943 – 1944)

Predsedovia[upraviť | upraviť zdroj]

40. Michal Vidiščák (I.1945 – II.1945)

41. Jozef Lehocký (1945 – 1950)

42. Ján Široký (1950 – 1951)

43. Imrich Jecuško (1952 – 1957)

44. Štefan Žanony (1957 – 1958)

45. Jozef Kuruc (1959 – 1960; 1961 – 1968)

46. Michal Rusnák (1960 – 1961)

47. Ladislav Paňko (1968 – 1970)

48. Pavol Korady (VII.1970 – IX.1970)

49. František Marcinčin (1970 – 1971)

50. Jozef Kohút (1972 – 1981)

51. Ján Obšajsník (II.1981 – X.1981)

52. Andrej Prusák (XI.1981 – VI.1982)

53. Juraj Červeňák (1982 – 1986)

54. Ján Horváth (1986 – 1990)

Primátori[upraviť | upraviť zdroj]

55. Ing. Michal Polák (1991 – 1998)

56.Ing.  Ladislav Paňko (1999 – 2002)

57. Ing. Imrich Hamarčák (2003 – 2006)

58. MUDr. Peter Obrimčák (2007 – 2014)

59. JUDr. Ondrej Brendza (2014 - 

Obyvateľstvo[6][upraviť | upraviť zdroj]

  • 10 874 obyvateľov (2001)
  • 10 905 obyvateľov (2011); muži 5482, ženy 5423
  • 10 866 obyvateľov (2012); muži 5449, ženy 5417
  • 10 837 obyvateľov (2013); muži 5445, ženy 5392

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1773: slovenské mestečko[7]
  • 1796: slovenské mestečko[8]
  • 1851: slovenské mestečko[9]
Percentuálny podiel jazykov (1880-1910) a národností (1930-2011)[10]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 2308 49,09% - 27,04% 7,58% 9,40% 0,00% - 3,68%
1890 2433 42,29% - 3,33% 39,13% 4,48% 0,00% - 10,77%
1900 2276 41,61% - 17,75% 38,80% 0,13% 0,00% - 1,71%
1910 2828 40,70% - 15,70% 32,74% 0,46% 0,00% - 10,40%
1930 3044 72,86% 0,13% 0,10% 5,26% - - 21,65%
1991 9719 93,16% 0,40% 0,05% 0,02% 2,26% - 3,95% 0,15%
2001 10874 92,16% 0,35% 0,06% 0,01% 2,60% 0,00% 3,48% 1,35%
2011 10940 78,65% 0,21% 0,06% 0,03% 3,25% 0,03% 9,00% 8,77%

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2011)[10]
Rok Spolu Rímskokatolíci Gréckokatolíci Pravoslávni Luteráni Kalvíni Židia iní ateisti nezistení
1880 2308 49,61% 10,88% 0,00% 0,52% 0,22% 38,78% 0,00%
1910 2828 48,55% 9,30% 0,04% 0,35% 1,17% 40,59% 0,00%
1930 3044 55,35% 10,28% - 0,30% 0,10% 33,87% 0,10%
1991 9719 61,16% 21,29% 3,78% 0,37% 0,01% 0,01% 0,23% 2,16% 11,00%
2001 10874 61,93% 26,95% 5,23% 0,43% 0,08% 0,00% 0,42% 2,80% 2,15%
2011 10940 55,85% 26,43% 4,33% 0,48% 0,13% 0,00% 0,37% 2,54% 9,87%

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Stropkove fungujú dva divadelné súbory: ochotnícky divadelný súbor Ondavan a divadlo mladých NO-tak.
  • Pri ZUŠ a SZUŠ pôsobia rôzne hudobné, tanečné a spevácke telesá – detský spevácky zbor Maľovaný svet.
  • Amatérsky klub fotografov Stropkovský Fotoklub.
  • Folklórny súbor Stropkovčan.
  • Stropkovský jarmok v prvý augustový víkend.
  • Stropkovské hradné slávnosti.

Noviny a časopisy[upraviť | upraviť zdroj]

Spektrum[11][upraviť | upraviť zdroj]

Týždenník Stropkovské Spektrum vychádza v okresoch Stropkov a Svidník od roku 1991. Úvodné číslo sa do predaja dostalo 21. júna 1991 ako občasník vydávaný Mestským úradom v Stropkove. Od januára 1994 už Spektrum vychádza každý týždeň. Po dvanástich rokoch od vzniku novín dochádza k zmene vydavateľa, ktorým sa v septembri 2003 stala spoločnosť Spektrum Stropkov. Tlačená forma vychádza každý pondelok a od roku 2017 vychádza v Spektre pravidelná týždenná rubrika s názvom Historia magistra vitae est, zameraná na dejiny Stropkova, jeho okolia a Slovenska.

Stropkovské Zvesti[upraviť | upraviť zdroj]

Stropkovské zvesti sú nezávislé regionálne noviny, ktoré vychádzajú každý druhý piatok a zameriavajú sa na Stropkov a jeho okolie. Pôvodne vychádzali ako občasník, distribuovaný zadarmo do schránok. V súčasnosti nájdete v Stropkovských zvestiach správy zo samosprávy, rozhovory s úspešnými rodákmi, športové spravodajstvo, rubriky Občania sa pýtajú, Tip na výlet, ako aj články o histórii. Stropkovské zvesti vychádzajú vo farebnej verzii v rozsahu šestnástich strán.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Národné kultúrne pamiatky (NKP)[12][upraviť | upraviť zdroj]

Reliéfna tabuľa
  • Sanktuárium Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej (rímskokatolícky kostol) - Reliéfna renesančná tabuľa z roku 1661 (originál sa nachádza v Múzeu v Stropkove; kópia je osadená na južnej strane kostolnej veže)
  • Goticko - renesančný kaštieľ
  • Kostol a kláštor františkánov
    Plán stropkovského hradu z roku 1767
  • Slúžnovský dom/prícestný hostinec
  • Božia muka z 19. storočia
  • Zaniknutý hrad
  • Sochy Sv. Jána Nepomuckého, Sv. Floriána a Panny Márie Karmelskej z rokov 1760
  • Drevená kaplnka/Pieta z 18. storočia

Ďalšie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda z roku 1948
  • Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla z roku 1774 – v časti Bokša
  • Pravoslávny chrám Uloženia úctyhodného rúcha presvätej Bohorodičky

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším športom v meste je futbal. Klub MŠK Tesla Stropkov v súčasnosti pôsobí v III. lige sk. východ. Nad mestom, v časti Bankovská hora, je špičková motokrosová trať na Európskej úrovni, kde je takmer každoročne v letných mesiacoch usporadúvaný jeden pretek Cassovia Cup, juniorský (dievčenský) volejbal dosahuje v posledných rokoch vynikajúce výsledky v celoslovenskom meradle (1.liga), futbalový klub „MŠK Tesla Stropkov“(3.liga sk.V) plus mládežnícke kategórie, dva lyžiarske juniorské kluby, šach, letecko-modelársky klub. V meste sa nachádzajú tenisové kurty, tenisoví nadšenci každoročne usporadúvajú turnaj Stropkov Open aj s účasťou tenistov -amatérov z iných okresov, letné kúpalisko, krytá plaváreň, skate park, niekoľko posilňovní, rybníky na rybárčenie, zimná umelá ľadová plocha využívaná širokou verejnosťou i skupinami hokejových nadšencov z mesta a širokého okolia. Klub bežcov taktiež s pravidelnou periodicitou poriada rôzne bežecké preteky na mestskej i okresnej úrovni. Vrcholom bežeckého diania v meste je Stropkovská dvadsiatka

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stropkovská 20-ka, beh Stropkov - Bukovce - Stropkov (máj)
  • Stropkovský jarmok (začiatok augusta)
  • Stropkovská zlatá podkova – medzinárodné jazdecké preteky v parkúrovom skákaní (koncom augusta)
  • Najstaršie pútnické miesto na Slovensku k úcte Panny Márie Karmelskej/Škapuliarskej – Bratstvo svätého Škapuliara pri Rímskokatolíckom kostole Najsvätejšieho Tela a Krvi Kristovej v Stropkove schválil 11. mája 1669 osobitnou bulou pápež Klement IX. Zakladateľmi boli Žigmund Pető a generál Kongregácie najsvätejšej Trojice rádu Karmelitánov páter Filip. Odpustová slávnosť sa koná každý rok ku dňu 16. 7.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • V meste pôsobí Tesla Stropkov, ktorá v súčasnosti produkuje súčasti pre automobilový priemysel a elektrotechnické výrobky (napr. vypínače, zásuvky, telefóny a bytové telefóny).
  • mnoho súkromných priemyselných firiem aj so zahraničnou spoluprácou
  • poľnohospodárske družstvo

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vysunuté pracovisko Dubnického technologického inštitútu

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • I., II. a III. základná škola
  • Cirkevná základná škola sv. Petra a Pavla v Stropkove

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. KNEŽOVÁ, Anna. Mgr.. Bokša v zrkadle času. vyd. Stropkov : Gréckokatolícka cirkev Stropkov, 2010.
  5. BEŇKO, Ján. Doc.. Stropkov. vyd. Martin : Gradus, 1994. ISBN 80-901392-5-6. S. 320.
  6. Štatistický úrad SR
  7. Lexicon universorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Budapešť: E Typographia V. Hornyánszky, 1920. http://mtdaportal.extra.hu/ADATBANK/Lexicon_lcorum.PDF
  8. VÁLYI, András. Magyar Országnak leírása. Budín, 1796. http://www.fszek.hu/digitdoc/valyi/
  9. FENYÉS, Elek. Magyarország geográfiai szótára. Pešť, 1851. http://www.fszek.hu/digitdoc/fenyes/
  10. a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk
  11. http://www.espektrum.sk/index.php?clanek=2
  12. https://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=7&Okres=66&Obec=2319&KatastralneUzemie=2903&Ulica=&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H%C4%BEada%C5%A5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]