Vranov nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O rovnomennom okrese pozri Vranov nad Topľou (okres).
Súradnice: 48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V / 48.880833; 21.673333
Vranov nad Topľou
mesto
Vranov nad Topľou.jpg
Vlajka Vranov.gif
Vlajka
Coat of Arms of Vranov nad Topľou.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Topľa
Nadmorská výška 132 m n. m.
Súradnice 48°52′51″S 21°40′24″V / 48,880833°S 21,673333°V / 48.880833; 21.673333
Najvyšší bod Šimonka 1092 m
Najnižší bod Kataster obce Nižný Hrušov 105 m
Rozloha 34,36 km² (3 436 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 955 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 609,87 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1270
Primátor Ján Ragan[3] (nezávislý)
PSČ 093 01
ŠÚJ 544051
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Dr. C. Daxnera 87
093 16 Vranov nad Topľou
E-mailová adresa mesto@vranov.sk
Telefón 057 / 442 25 51
Fax 057 / 442 29 29
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vranov nad Topľou
Webová stránka: vranov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Šimonka najvyšší vrch okolitých Slanských vrchov, zároveň najvyšší bod okresu Vranov nad Topľou

Vranov nad Topľou je okresné mesto ležiace v Prešovskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na rieke Topľa v teplej klimatickej oblasti Vranovskej pahorkatiny, na južnom okraji Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 132 m n. m. Južným okrajom mesta prechádza cesta I/18, ktorú križuje severne smerujúca I/15 na Stropkov a na juh k Trebišovu vedúca I/79. Vo Vranove sa križuje železničná trať Prešov – Humenné s traťou do Trebišova.

Je východiskom do Slanských vrchov, vypínajúcich sa v blízkom okolí, kde je možnosť pešej turistiky, cykloturistiky a v zime aj bežkovania. Turistami vyhľadávaný je najvyšší vrch pohoria Šimonka, ktorý je tiež najvyšším bodom okresu Vranov nad Topľou.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti:
    • Vranov
    • Čemerné
    • Lomnica
  • Sídliská:
    • 1.mája
    • Dubník
    • Juh
    • Lúčna
    • Okulka
    • Sídlisko I
    • Sídlisko II
  • Osady:
    • Ferovo
    • Lopaty
    • Ortáše
    • Rodinná Oblasť
    • Polovice
    • Rómska osada
    • Taňa


Čemerné[upraviť | upraviť zdroj]

Čemerné leží v údolí potoka Lomnica, ktorý je západným prítokom rieky Topľa. Nadmorská výška je približne 135 m n. m. Je západnou časťou mesta Vranov nad Topľou.

V minulosti bolo Čemerné samostatnou obcou a podľa sčítania obyvateľov v roku 1930 malo samostatné Čemerné 2 011 a mesto Vranov nad Topľou 2 856 obyvateľov. Čemerné patrilo do panstva Lipovec a prvá písomná zmienka o obci Čemerné pochádza z roku 1282. V chotári tejto obce sa našli stopy po slovanskom sídlisku. Pôvodný slovenský názov korení v slove čemer. Táto obec patrila medzi najväčšie obce v okolí a bola dôležitou križovatkou ciest. Na moste cez rieku Topľa sa vyberalo mýto. Svoj statok, pílu a hospodársky dvor tu mal aj veľkostatkár gróf Hádik-Barkóczy. V 19. storočí existovala v obci píla, garbiareň a tri pálenice. V Čemernom až do roku 1944 sídlili vojenské kasárne, kde niektoré budovy stoja dodnes v areáli novej tehelne. V tejto posádke slúžili aj významné mena ako generál Ján Ambruš, Dr. Cyril Daxner a mnoho ďalších predstaviteľov odboja a pod. V roku 1903 bola z Čemerného postavená železničná trať do Trebišova. Taktiež v Čemernom bol lesný sklad a odtiaľ jazdila uzkokoľajka do obce Zamutov. Ďalších 40 rokov bolo toto jediné možné železničné spojenie z mesta Vranov nad Topľou. Osobnú dopravu na tejto trati na škodu obyvateľov okresu ukončili v roku 2003. V dnešnej dobe sídli v Čemernom množstvo firiem a podnikov a Čemerne je vyhľadávanou lokalitou na bývanie pre svoju polohu a vybavenosť.

Lomnica[upraviť | upraviť zdroj]

Lomnica je najstaršia obývaná časť okresu Vranov nad Topľou. Od roku 2006 je samostatnou mestskou časťou mesta Vranov nad Topľou.

Leží 4 km južne od mesta pri ceste I/79, z ktorej odbočuje cesta do obce Kamenná Poruba. Nachádza sa vo Východoslovenskej pahorkatine na pravej nive rieky Topľa, pričom južným okrajom intravilánu preteká rieka Rakovec a severným okrajom potok Trnava.

V obci majú monastier pre gréckokatolícke redemptoristky, ktoré žijú kontemplatívnym spôsobom života.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom preteká rieka Topľa.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V archívoch sa uchovala medzimestská korešpondencia Vranova. Písomnosti vyhotovené mestskou kanceláriou boli opatrené mestskou pečaťou.

V 15. storočí Vranov používal pečatidlo so znakom raka. Od začiatku 16. storočia bol tento nahradený neheraldickým znakom s vyobrazením sv. Štefana, patróna farského kostola. Svoj heraldický erb s vyobrazením leva mesto začalo používať roku 1622 a tento v nezmenenej podobe používa až dodnes.

Erb mesta v dnešnej podobe zobrazuje zlatého leva ozbrojeného striebornou šabľou vyrastajúceho zo zlatej koruny v modrom štíte.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší písomný doklad o existencii je donačná listina Uhorského kráľa z roku 1270.[4]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu v roku 2011 bolo náboženské zloženie obyvateľstva nasledovné:[5]

Cirkev Počet [%]
Rímskokatolícka cirkev 53,49 %
Gréckokatolícka cirkev 18,34 %
Evanjelická cirkev a.v. 6,56 %
Bez vyznania 5,69 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícka bazilika Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z obdobia po roku 1441. Pôvodne vznikol ako kláštorný kostol františkánov, ktorí z mesta odišli počas reformácie. V rekatolizačnom období kostol prebrali pavlíni, ktorí nechali náročne upraviť jeho interiér. V roku 2008 získal titul bazilika minor. Interiér kostola je významným barokovým dielom. Nachádzajú sa tu oltáre a kazateľnica z dielne košického rezbára Jozefa Hartmana z prvej polovice 18. storočia. Steny sú pokryté freskami maliara J. L. Krackera. Na hlavnom oltári je umiestnená zázračná ikona Panny Márie, ktorá dala kostolu súčasné patrocínium. V kostole ďalej uchovávajú kolekciu liturických predmetov významného barokového zlatníka Jána Silašiho.[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a vysokými oknami ukončenými lomeným oblúkom. Veža je lemovaná šabránami a ukončená trojuholníkovými štítmi s terčíkmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Kláštor Pavlínov, trojkrídlová dvojpodlažná dvojtraktová baroková stavba z roku 1672. Kláštor vznikol na pozvanie grófky Márie Esterházy. Úpravami prešiel v rokoch 1718-1735 po ničivom požiari. V tejto etape vznikol vstupný portál lemovaný párom predstupujúcich stĺpov s rozeklaným štítom. Na schodisku kláštora je freska Nanebovzatie proroka Eliáša od J. L. Krackera. Priečeliu kláštora, ktoré je členené vysokým pilastrovým rádom, dominuje trojosový rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. [7]
  • Reforovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým záverom, z roku 1931. Zariadenie pochádza z doby jeho výstavby. Fasády sú členené opornými piliermi z lomového kameňa a oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šabránami. Veži dominuje trojité združené okno ukončené lomeným oblúkom a slnečné hodiny, ukončená je ihlancovou helmicou.[8]
  • Súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, kamenné barokové súsošie z roku 1770. Súsošie je umiestnené na podstavci obkolesenom balustrádou. Skladá sa zo sochy Panny Márie s Ježišom na iluzívnych mračnách, pod ktorými kľačí Ján Nepomucký s palmovým listom. Reštaurovaním súsošie prešlo v roku 2001. Na Námestí Slobody je dnes umiestnená jeho kópia.[9]
  • Náhrobok Almássy Ferenczné (1783-1848), neogotický náhrobok z roku 1848. Nachádza sa v blízkosti pavlínskeho kláštora.[10]
  • Budova okresného súdu, dvojpodlažná trojtraktová secesná stavba na pôdoryse písmena U z roku 1911.[11] Fasády budovy sú členené rizalitmi s vysokými trojuholníkovými štítmi. Sú dekorované režným tehlovým murivom, ktoré tvorí dekoratívnu korunnú rímsu a šambrány okien.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sídli významný drevospracujúci podnik na Slovensku.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Vranov nad Topľou funguje sústava všetkých škôl od materských až po existujúce detašované pracovisko Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Nachádza sa tu aj Akadémia vzdelávania, Centrum voľného času a kluby pre deti aj dospelých.

Materské školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola Ulica 1. mája 1227
  • Materská škola Juh 1051
  • Materská škola Sídlisko 1. mája
  • Materská škola Okulka
  • Materská škola Dlhá ulica
  • Materská škola Domašská ulica 604
  • Materská škola Kukučínova
  • Materská škola Vajanského
  • Cirkevná materská škola sv. Kláry

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZŠ Sídlisko II.
  • ZŠ Bernolákova
  • ZŠ Juh
  • ZŠ Lúčna
  • ZŠ Kukučínova
  • ZŠ Lomnická ulica
  • ZŠ pre telesne postihnutých
  • Cirkevná ZŠ sv. Dominika Savia

Osemročné gymnáziá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Osemročné súkromné gymnázium Bernolákova
  • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium C. Daxnera
  • Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assisi
  • Združená stredná škola, Ulica A. Dubčeka
  • Stredná odborná škola drevárska
  • Obchodná akadémia
  • Zváračská škola

Umelecké školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZUŠ výtvarná, hudobná, tanečná a literárno-dramatická
  • SZUŠ výtvarná
  • SZUŠ hudobná
  • SZUŠ tanečná

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

MŠK Vranov nad Topľou[upraviť | upraviť zdroj]

Združuje tieto športy:

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Čestné občianstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Figeľ (* 1960), politik, bývalý predseda KDH a bývalý minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jakub Jakobeus (* 1591 – † 1645), básnik, učiteľ, evanjelický farár, pôsobil v Kučíne a Soli. Venoval sa literárnej činnosti, v ktorej reaguje i komentuje duchovné, politické a spoločenské problémy doby. Napísal Slzy, vzdychy a prosby národa Slovenského.
  • Hartmann Jozef (* 1700 – † 1764), sochár, rezbár, pracoval vo Vranove pre paulínsku rehoľu, v Kostole narodenia Panny Márie vytvoril hlavný a bočné oltáre, kazateľnicu a vstupný portál.
  • František Barkóci (* 1710 – † 1765), bol uhorský cirkevný hodnostár, prímas, arcibiskup, náboženský spisovateľ, mecén umenia a vedy, biskup jágerský (1746 – 1761) a arcibiskup ostrihomský (1761 – 1765).
  • Ján Lukáš Kracker (* 1717 – † 1779), maliar, predstaviteľ stredoeurópskeho neskorobarokového maliarstva. Uskutočnil pre Vranov rozsiahly súbor prác - výzdobu portálu, priečelia a schodiska, domácej kaplnky a reprezentačným miestností konventu, výzdobu klenby a chóru kostola. Ďalším jeho autentickým dielom je výjav sv. Pavla Pustovníka na voze ťahanom levmi na klenbe kláštorného schodiska kláštora pavlínov.
  • Andrej Čorba (* 1770 – † 1845), farár a učiteľ, pôsobil v Hanušovciach v polovici 19. storočia. Udalosti východoslovenského roľníckeho povstania zachytil vo veršovanej kronike, vydanej v roku 1839 pod názvom Summowni opis hrozného rozbroju. Tento zachovaný rukopis patrí medzi prvé historické dokumenty napísané v zemplínčine.
  • Adam Hlovík (* 1793 – † 1851), evanjelický farár, pôsobil v Kladzanoch v rokoch 1826 – 1831. Záujem o prostredie, v ktorom pôsobil, vyjadril aj tak, že zanietene zbieral východoslovenský piesňový folklór a zasielal ho Jánovi Kollárovi. Ním sústredený zemplínsky a šarišský piesňový materiál zaradil Ján Kollár do Národných spievaniek. Skladal duchovné piesne a venoval sa otázkam pedagogického, didaktického a národnobuditeľského charakteru. Za svojho pobytu v Giraltovciach vypracoval dielo Porádek školských dúležitostí. Je hlavnou postavou poviedky J. Záborského Hlovík medzi vzbúreným ľudom. Záborský tu podáva literárny obraz východoslovenského roľníckeho povstania a o prenasledovaní ľudu naklonenej časti kléru (Adam Hlovík) počas cholerovej epidémie práve nevďačným roľníctvom.
  • Jozef Bencúr (* 1806 – † 1886), zakladateľ a majiteľ prvej cementárne na výrobu roménskeho cementu v Uhorsku v Skrabskom. Cementáreň pracovala od roku 1856 do roku 1910. Tu vyrobený cement v roku 1868 na krajinskej výstave v Budapešti bol vyznamenaný zlatou medailou, v roku 1905 na svetovej výstave v Paríži vyznamenali cementáreň za výbornú kvalitu cementu.
  • Anna Lesnaiová (* 1885 – † 1966), spisovateľka, insitná maliarka. Žila v kaštieli svojich rodičov v Nižnom Hrušove. Namaľovala obraz Slovenké lurdy (Mystérium), ktorý zobrazuje udalosť z roku 1929, kedy sa v Dlhom Klčove Márii Šaffovej zjavila Panna Mária. Je autorkou knihy Na začiatku bola záhrada, v ktorej opisuje miestne zvyky, piesne a folklórne zaujímavosti z prelomu storočia.
  • Cyril Daxner (* 1904 – † 1945), právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, radí sa medzi hrdinov v Malej vojne (1939), organizátor SNP na východnom Slovensku.
  • Juraj Šaffa (* 1907 – † 1990), ľudový tanečník, rozprávač, veršovník, kronikár a spevák, žil v Dlhom Klčove.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. e-obce.sk: Vranov nad Topľou - História
  5. ZÁKLADNÉ ÚDAJE zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. OBYVATEĽSTVO PODĽA NÁBOŽENSKÉHO VYZNANIA, s. 156-157. Dostupné online.
  6. Bazilika Narodenia Panny Márie [online]. Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou. Dostupné online.
  7. Bývalý kláštor pavlínov [online]. Oficiálne stránky mesta Vranov nad Topľou. Dostupné online.
  8. Vranov nad Topľou - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Vranov nad Topľou - súsošie Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]