Hanušovce nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′35″S 21°30′01″V / 49,026389°S 21,500278°V / 49.026389; 21.500278
Hanušovce nad Topľou
mesto
Hanušovce nad Topľou 16Slovakia31.JPG
Kultúrne a historické centrum mesta
Pôvod názvu: Hanusfalwa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Rieky Topľa, Medziansky potok
Nadmorská výška 207 m n. m.
Súradnice 49°01′35″S 21°30′01″V / 49,026389°S 21,500278°V / 49.026389; 21.500278
Najvyšší bod Lokalita pod Stavencom na úpätí Slánskych vrchov
 - výška 455 m n. m.
Najnižší bod Sútok Tople a Voľanského potoka
 - výška 158 m n. m.
Rozloha 14,37 km² (1 437 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 768 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 262,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Primátor Štefan Straka[3] (nezávislý)
PSČ 094 31
ŠÚJ 544213
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierová 333/3
094 31 Hanušovce nad Topľou
E-mailová adresa poslať email
Telefón 057/488 38 91
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Hanušovce nad Topľou
Webová stránka: www.hanusovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hanušovce nad Topľou (nem. Hansdorf an der Töpl, maď. Tapolyhanusfalva, ukr. Ганушівці, do roku 1927 len Hanušovce) je východoslovenské mesto ležiace v Prešovskom kraji, v okrese Vranov nad Topľou a historickom regióne Šariš. Mesto má rozlohu 14,37 km² a 3 768 obyvateľov.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti - Hanušovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahujú Slanské vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta. Leží na sútoku Medzianskeho potoka a Tople. Prešov leží 22 km západne, Vranov nad Topľou 23 km juhovýchodne a Giraltovce 12 km severne. Mestom prechádza cesta I/18 a II/558, ako aj železničná trať Prešov – Humenné.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Stred mesta je nazývaný "varoš", ulica pod viaduktom Širiava, Mierová, ulica SNP a tesne popri viadukte ulica Záhradná.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Komenského, Budovaťeľská, Počekanec, Mierová, Sadová, Kukorelliho, Zámocká, Kláštorná, Záhradná, Širiava, Bukovské, SNP, Tehelná, Garbiarska, Slovenská, Pod Šibenou, Jarmočná, Štúrova, Prešovská, Dukelská.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Topľa, Hanušovský potok, Medziansky potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

12 km východne sa nachádzajú vodné nádrže Veľká Domaša a Malá Domaša.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).

Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.

V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.

V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.

Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.

V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.

Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory. Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov.

K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru gen. Por. D.V.Gordejeva.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou
  • Archeopark

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je vystavané pomerne novou zástavbou, gro ktorej tvorí tzv. výstavba v štýle socialistického realizmu v kombinácii s typickou zástavbou rodinných domov charakteristickou v medzivojnových rokoch. Niektoré nové ulice sú vystavané moderným štýlom.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastivedné múzeum po rekonštrukcii v roku 2019.
  • Ranogotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený johanitmi v druhej polovici 13. storočia. V jeho interiéri sa zachovala na území Slovenska výnimočná kamenná figurálna výzdoba ešte románskeho štýlu.
  • Dva kaštiele, renesančno-barokový z prvej polovice 18. storočia, ktorý patril rodine Dežöfiovcov (tzv. Veľký kaštieľ) a renesančný z druhej polovice 16. storočia, patriaci pôvodne rodu Šóšovcov (tzv. Malý kaštieľ). Renesančno-barokový kaštieľ je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea s cennou národopisnou a prírodovedeckou expozíciou so zameraním na územie okresu Vranov nad Topľou.
  • Unikátne technické pamiatky. Sieť železničných viaduktov. Železničný most s najväčším oblúkom v strednej Európe, sa klenie priamo nad mestom. Dosahuje výšku 40 metrov a dlĺžku vyše 400 metrov. V katastrálnom území mesta ležia ešte ďalšie dva, jeden nad údolím „Hrabovec“ a druhý ihneď za železničnou stanicou v udolí „Hlibovec“.
  • Sušiareň liečivých bylín[4]

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

Pomník obetiam SNP, pamätná tabuľa pri centrálnom pilieri viadukta na dobu SNP.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Historický park pri „Veľkom kaštieli“, s výmerou 3 ha.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový klub MsFK Hanušovce nad Topľou – účastník V. Ligy Vihorlatsko-Dukelská,
  • Karate klub DoJo,
  • Basketbalový klub Pelikán,
  • Hokejový klub Pelikán,
  • Turistický oddiel KST Krokus

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hanušovský jarmok,
  • Literárna súťaž Ihnátove Hanušovce,
  • Čorbove Hanušovce – súťaž v písaní obecných kroník.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta sa nachádzajú štyri typy škôl. Od materskej školy, cez základnú školu, špeciálnu základnú školu a základnú umeleckú školu.

Základná škola mjr. Ľudovíta Kukorelliho v Hanušovciach nad Topľou, poskytuje výchovu žiakov v stupňoch 1. – 4. a 5. – 9.

Špeciálna základná škola je zameraná na výchovu mentálne a telesne postihnutých detí a tiež aj rómskych žiakov, ktorí nie sú schopní zvládať učivo ZŠ.

Každý z týchto objektov disponuje vlastnou telocvičňou, priľahlým športovým areálom, jedálňou a pod. V základnej umeleckej škole sa vyučuje v hudobnom a výtvarnom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci učia hre na klavíri, akordeóne, husliach, gitare a dychových nástrojoch.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Čierne diery [online]. 2018-02-12, [cit. 2019-04-13]. Dostupné online.
  5. Rímskokatolícka cirkev Hanušovce nad Topľou - Kostol [online]. www.hanusovce-rimkat.sk, [cit. 2019-04-13]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]