Hanušovce nad Topľou
| Hanušovce nad Topľou | ||
| mesto | ||
 Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Veľký kaštieľ
| ||
|
||
| Pôvod názvu: Hanus, meno prvého rychtára | ||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Vranov nad Topľou | |
| Región | Šariš | |
| Vodné toky | Topľa, Medziansky potok | |
| Nadmorská výška | 207 m n. m. | |
| Súradnice | 49°01′35″S 21°30′01″V / 49,026389°S 21,500278°V | |
| Najvyšší bod | Lokalita pod Stavencom na úpätí Slánskych vrchov | |
| - výška | 455 m n. m. | |
| Najnižší bod | Sútok Tople a Voľanského potoka | |
| - výška | 158 m n. m. | |
| Rozloha | 14,37 km² (1 437 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 752 (31. 12. 2021) [2] | |
| Hustota | 261,1 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1332 | |
| Primátor | Štefan Straka[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 094 31 | |
| ŠÚJ | 544213 | |
| EČV | VT | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Mierová 333/3 094 31 Hanušovce nad Topľou | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 057/488 38 91 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Hanušovce nad Topľou | ||
| Webová stránka: hanusovce.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Hanušovce nad Topľou (nem. Hansdorf an der Töpl, maď. Tapolyhanusfalva, ukr. Ганушівці, do roku 1927 len Hanušovce) je východoslovenské mesto ležiace v Prešovskom kraji, v okrese Vranov nad Topľou a historickom regióne Šariš. Mesto má rozlohu 14,37 km² a 3 768 obyvateľov.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti - Hanušovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahujú Slanské vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta. Leží na sútoku Medzianskeho potoka a Tople. Prešov leží 22 km západne, Vranov nad Topľou 23 km juhovýchodne a Giraltovce 12 km severne. Mestom prechádza cesta I/18 a II/558, ako aj železničná trať Prešov – Humenné.
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Stred mesta je nazývaný "varoš", ulica pod viaduktom Širiava, Mierová, ulica SNP a tesne popri viadukte ulica Záhradná.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Komenského, Budovaťeľská, Počekanec, Mierová, Sadová, Kukorelliho, Zámocká, Kláštorná, Záhradná, Širiava, Bukovské, SNP, Tehelná, Garbiarska, Slovenská, Pod Šibenou, Jarmočná, Štúrova, Prešovská, Dukelská.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Topľa, Hanušovský potok, Medziansky potok
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
12 km východne sa nachádzajú vodné nádrže Veľká Domaša a Malá Domaša.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).
Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.
V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.
V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.
Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.
V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.
Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory. Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov.
K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru gen. Por. D.V.Gordejeva.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Centrum mesta sa vyznačuje pomerne novou zástavbou, gro ktorej tvorí radová zástavba panelových domov z obdobia socializmu, ktoré nahradili pôvodnú zástavbu prízemných domov. Dominantou mesta je centrálna vyvýšená plocha s objektmi Veľkého kaštieľa, rímskokatolíckeho kostola, zvonice a Malého kaštieľa.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z druhej polovice 13. storočia. Staviteľmi kostola boli rytieri Božieho hrobu z Chmeľova, teda Templári, vtedajší vlastníci Hanušoviec. V tomto období vznikla celá súčasná hmota kostola aj s vežou. Od reformácie bol kostol evanjelický, rekatolizáciou prešiel v roku 1717. Baroková úprava sa uskutočnila v roku 1742. Obnovou prešiel v rokoch 1908, 1949 a 1980-1984. Presbytérium je zaklenué gotickou rebrovou klenbou s klenákmi s motívom ružíc. V presbytériu a na veži sa nachádza súbor hodnotných neskororománskych kamenárskych detailov – reliéfov tvárí, ktoré sú osadené do konzol rebier klenby. Jedninečným prvkom kostola sú dochované trámové konštrukcie podopierajúce pôvodne lešenie pri stavbe kostola. Nachádzajú sa dnes v krove nad klenbami a dendrochronologicky boli datované do obdobia po roku 1295. V interiéri boli pri výskume objavené stredoveké nástenné maľby, ktoré nie sú zatiaľ prezentované. Súčasťou interiéru je neskorogotická krstiteľnica z 15. storočia s tordovanou pätkou. [4] Nachádzajú sa tu dve kamenné pastofóriá, staršie s reliéfom tváre, mladšie je dekorované motívom oslieho chrbta a fiálami. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Pri kostole sa nachádza baroková murovaná zvonica s ihlancovou helmicou s laternou, z roku 1742.[5]
Kostol nanebovzatia Panny Márie
Zvonica
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1783. V roku 1820 bol empírovo upravený, bola doplnená veža. V roku 1937 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu murované a drevené empory a barokovoklasicistická kazateľnica. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s lizénovými rámami a bifóriami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.[6]
Evanjelický kostol
Príkostolný cintorín
Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Šoóšovský (Malý) kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnou vežou, z roku 1564. Staviteľom kaštieľa bol zemepán Ján Šóoš. Tomuto rodu patril kaštieľ asi do polovice 17. storočia. Kruhová veža na južnom nároží kaštieľa pochádza zo začiatku 17. storočia. Úpravami prešiel v druhej polovici 17. storočia, keď bola realizovaná štuková výzdoba klenieb. V nasledujúcom období sa vlastníkmi kaštieľa stali Dežőfiovci. V 19. storočí prešiel funkčnými úpravami, stratil tak renesančný reprezentatívny charakter. V 20. storočí tu sídlila žandárska stanica, škola a knižnica.[7] Obnovený bol v roku 2015, dovtedy chátral. V interiéri sa dodnes nachádzajú renesančné hrebienkové klenby. Fasády kaštieľa sú hladké.
Šoóšovský (Malý) kaštieľ
- Dom správcu šóošovského kaštieľa, trojtraktová dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1564. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu.[8]
Dom správcu kaštieľa
- Dežőfiovský (Veľký) kaštieľ, dvojtraktová dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika so štyrmi nárožnými vežami, asi zo 17. storočia. V prvej polovici 18. storočia bol výrazne barokovo prestavaný. Obnovou prešiel v 70. rokoch 20. storočia a naposledy od roku 2003. V objekte dnes sídli Vlastivedné múzeum. Pôdorysu dominuje centrálny vestibul, na ktorý sú napojené jednotlivé miestnosti. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami a pruské klenby. Vo vežiach sú české placky a krížové klenby. Fasády kaštieľa sú lemované nárožnými vežami členenými pilastrami, ukončenými zvonovitými helmicami. Okná majú barokové profilované ostenia, segmentové frontóny a bohatú štukovú výzdobu v parapetoch.[9] Strecha kaštieľa je manzardová, pokrytá šindľom. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.[10]
Dežöfiovský kaštieľ
Portál kaštieľa
Park pri kaštieli
- Židovský cintorín z prelomu 19. a 20. storočia. Nachádza sa východne od evanjelického kostola a obsahuje asi 200 náhrobníkov.[11]
Židovský cintorín
- Sušiareň liečivých rastlín, technická pamiatka, štvorpodlažná jednopriestorová stavba ľudového staviteľstva na pôdoryse obdĺžnika z 30. rokov 20. storočia.[12]
Sušiareň liečivých rastlín
- Súbor štyroch železničných mostov, technické pamiatky z rokov 1941-1943. Ide o Pavlovský viadukt, Hrabovecký viadukt, Hanušovský viadukt a viadukt Hlibovec (Bystriansky).[13] Hanušovský viadukt, klenúci sa priamo nad mestom dosahuje výšku 40 metrov a dĺžku vyše 400 metrov.
Hanušovský viadukt
Hlibovecký viadukt
Hrabovecký viadukt
Pavlovský viadukt
Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]
- Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou - sídli v objekte Veľkého kaštieľa
- Archeopark
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
- Pomník obetiam SNP, pamätná tabuľa pri centrálnom pilieri viadukta na dobu SNP.
Pohľad na hanušovský viadukt.
Hanušovský archeopark
Parky[upraviť | upraviť zdroj]
- Historický park pri „Veľkom kaštieli“, s výmerou 3 ha.
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
- Hanušovský jarmok,
- Literárna súťaž Ihnátove Hanušovce,
- Čorbove Hanušovce – súťaž v písaní obecných kroník.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Na území mesta sa nachádzajú štyri typy škôl. Od materskej školy, cez základnú školu, špeciálnu základnú školu a základnú umeleckú školu.
Základná škola mjr. Ľudovíta Kukorelliho v Hanušovciach nad Topľou, poskytuje výchovu žiakov v stupňoch 1. – 4. a 5. – 9.
Špeciálna základná škola je zameraná na výchovu mentálne a telesne postihnutých detí a tiež aj rómskych žiakov, ktorí nie sú schopní zvládať učivo ZŠ.
Každý z týchto objektov disponuje vlastnou telocvičňou, priľahlým športovým areálom, jedálňou a pod. V základnej umeleckej škole sa vyučuje v hudobnom a výtvarnom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci učia hre na klavíri, akordeóne, husliach, gitare a dychových nástrojoch.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
- Futbalový klub MsFK Hanušovce nad Topľou – účastník V. Ligy Vihorlatsko-Dukelská,
- Karate klub DoJo,
- Basketbalový klub Pelikán,
- Hokejový klub Pelikán,
- Turistický oddiel KST Krokus
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Hanušovce nad Topľou [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hanušovce nad Topľou - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hanušovce nad Topľou – Malý kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hanušovce nad Topľou – Veľký kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hanušovce nad Topľou
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Oficiálna stránka mesta
- Apsida.sk- profil ranogotického kostola