Hanušovce nad Topľou
| Hanušovce nad Topľou | ||
| mesto | ||
 Katolícky kostol a múzeum
| ||
|
||
| Pôvod názvu: Hanusfalwa | ||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Vranov nad Topľou | |
| Región | Šariš | |
| Vodné toky | Topľa, Medziansky potok | |
| Nadmorská výška | 207 m n. m. | |
| Súradnice | 49°01′35″S 21°30′01″V / 49,026389°S 21,500278°V | |
| Najvyšší bod | Lokalita pod Stavencom na úpätí Slánskych vrchov | |
| - výška | 455 m n. m. | |
| Najnižší bod | Sútok Tople a Voľanského potoka | |
| - výška | 158 m n. m. | |
| Rozloha | 14,37 km² (1 437 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 780 (31. 12. 2020) [2] | |
| Hustota | 263,05 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1332 | |
| Primátor | Štefan Straka[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 094 31 | |
| ŠÚJ | 544213 | |
| EČV | VT | |
| Tel. predvoľba | +421-57 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Mierová 333/3 094 31 Hanušovce nad Topľou | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 057/488 38 91 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Poloha mesta v rámci Prešovského kraja
| ||
| Wikimedia Commons: Hanušovce nad Topľou | ||
| Webová stránka: hanusovce.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Hanušovce nad Topľou (nem. Hansdorf an der Töpl, maď. Tapolyhanusfalva, ukr. Ганушівці, do roku 1927 len Hanušovce) je východoslovenské mesto ležiace v Prešovskom kraji, v okrese Vranov nad Topľou a historickom regióne Šariš. Mesto má rozlohu 14,37 km² a 3 768 obyvateľov.
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti - Hanušovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahujú Slanské vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta. Leží na sútoku Medzianskeho potoka a Tople. Prešov leží 22 km západne, Vranov nad Topľou 23 km juhovýchodne a Giraltovce 12 km severne. Mestom prechádza cesta I/18 a II/558, ako aj železničná trať Prešov – Humenné.
Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]
Stred mesta je nazývaný "varoš", ulica pod viaduktom Širiava, Mierová, ulica SNP a tesne popri viadukte ulica Záhradná.
Ulice[upraviť | upraviť zdroj]
Komenského, Budovaťeľská, Počekanec, Mierová, Sadová, Kukorelliho, Zámocká, Kláštorná, Záhradná, Širiava, Bukovské, SNP, Tehelná, Garbiarska, Slovenská, Pod Šibenou, Jarmočná, Štúrova, Prešovská, Dukelská.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Topľa, Hanušovský potok, Medziansky potok
Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]
12 km východne sa nachádzajú vodné nádrže Veľká Domaša a Malá Domaša.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).
Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.
V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.
V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.
Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.
V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.
Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory. Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov.
K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru gen. Por. D.V.Gordejeva.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]
- Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou
- Archeopark
Stavby[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto je vystavané pomerne novou zástavbou, gro ktorej tvorí tzv. výstavba v štýle socialistického realizmu v kombinácii s typickou zástavbou rodinných domov charakteristickou v medzivojnových rokoch. Niektoré nové ulice sú vystavané moderným štýlom.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Ranogotický Kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený johanitmi v druhej polovici 13. storočia. V jeho interiéri sa zachovala na území Slovenska výnimočná kamenná figurálna výzdoba ešte románskeho štýlu.
- Dva kaštiele, renesančno-barokový z prvej polovice 18. storočia, ktorý patril rodine Dežöfiovcov (tzv. Veľký kaštieľ) a renesančný z druhej polovice 16. storočia, patriaci pôvodne rodu Šóšovcov (tzv. Malý kaštieľ). Renesančno-barokový kaštieľ je v súčasnosti sídlom Vlastivedného múzea s cennou národopisnou a prírodovedeckou expozíciou so zameraním na územie okresu Vranov nad Topľou.
- Unikátne technické pamiatky. Sieť železničných viaduktov. Železničný most s najväčším oblúkom v strednej Európe, sa klenie priamo nad mestom. Dosahuje výšku 40 metrov a dlĺžku vyše 400 metrov. V katastrálnom území mesta ležia ešte ďalšie dva, jeden nad údolím „Hrabovec“ a druhý ihneď za železničnou stanicou v udolí „Hlibovec“.
- Sušiareň liečivých bylín[4]
Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]
Pomník obetiam SNP, pamätná tabuľa pri centrálnom pilieri viadukta na dobu SNP.
Rímsko-katolícky kostol nanebovzatia Panny Márie z roku 1332.[5]
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach.
Malý kaštieľ rodiny Šóšovcov pred rekonštrukciou.
Pohľad na hanušovský viadukt.
Hanušovský archeopark
Parky[upraviť | upraviť zdroj]
Historický park pri „Veľkom kaštieli“, s výmerou 3 ha.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
- Futbalový klub MsFK Hanušovce nad Topľou – účastník V. Ligy Vihorlatsko-Dukelská,
- Karate klub DoJo,
- Basketbalový klub Pelikán,
- Hokejový klub Pelikán,
- Turistický oddiel KST Krokus
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
- Hanušovský jarmok,
- Literárna súťaž Ihnátove Hanušovce,
- Čorbove Hanušovce – súťaž v písaní obecných kroník.
Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Na území mesta sa nachádzajú štyri typy škôl. Od materskej školy, cez základnú školu, špeciálnu základnú školu a základnú umeleckú školu.
Základná škola mjr. Ľudovíta Kukorelliho v Hanušovciach nad Topľou, poskytuje výchovu žiakov v stupňoch 1. – 4. a 5. – 9.
Špeciálna základná škola je zameraná na výchovu mentálne a telesne postihnutých detí a tiež aj rómskych žiakov, ktorí nie sú schopní zvládať učivo ZŠ.
Každý z týchto objektov disponuje vlastnou telocvičňou, priľahlým športovým areálom, jedálňou a pod. V základnej umeleckej škole sa vyučuje v hudobnom a výtvarnom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci učia hre na klavíri, akordeóne, husliach, gitare a dychových nástrojoch.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Čierne diery [online]. 2018-02-12, [cit. 2019-04-13]. Dostupné online.
- ↑ Rímskokatolícka cirkev Hanušovce nad Topľou - Kostol [online]. www.hanusovce-rimkat.sk, [cit. 2019-04-13]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hanušovce nad Topľou
Commons ponúka multimediálne súbory na tému