Hanušovce nad Topľou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°01′35″S 21°30′01″V / 49,026389°S 21,500278°V / 49.026389; 21.500278
Hanušovce nad Topľou
mesto
Hanusovce-pano.jpg
Kostol Nanebovzatia Panny Márie a Veľký kaštieľ
Coat of arms of Hanušovce nad Topľou.png
Znak
Pôvod názvu: Hanus, meno prvého rychtára
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Vodné toky Topľa, Medziansky potok
Nadmorská výška 207 m n. m.
Súradnice 49°01′35″S 21°30′01″V / 49,026389°S 21,500278°V / 49.026389; 21.500278
Najvyšší bod Lokalita pod Stavencom na úpätí Slánskych vrchov
 - výška 455 m n. m.
Najnižší bod Sútok Tople a Voľanského potoka
 - výška 158 m n. m.
Rozloha 14,37 km² (1 437 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 752 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 261,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Primátor Štefan Straka[3] (nezávislý)
PSČ 094 31
ŠÚJ 544213
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierová 333/3
094 31 Hanušovce nad Topľou
E-mailová adresa poslať email
Telefón 057/488 38 91
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hanušovce nad Topľou
Webová stránka: hanusovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Hanušovce nad Topľou (nem. Hansdorf an der Töpl, maď. Tapolyhanusfalva, ukr. Ганушівці, do roku 1927 len Hanušovce) je východoslovenské mesto ležiace v Prešovskom kraji, v okrese Vranov nad Topľou a historickom regióne Šariš. Mesto má rozlohu 14,37 km² a 3 768 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti - Hanušovskej pahorkatiny. Okrajovo sem zasahujú Slanské vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta. Leží na sútoku Medzianskeho potoka a Tople. Prešov leží 22 km západne, Vranov nad Topľou 23 km juhovýchodne a Giraltovce 12 km severne. Mestom prechádza cesta I/18 a II/558, ako aj železničná trať Prešov – Humenné.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Stred mesta je nazývaný "varoš", ulica pod viaduktom Širiava, Mierová, ulica SNP a tesne popri viadukte ulica Záhradná.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Komenského, Budovaťeľská, Počekanec, Mierová, Sadová, Kukorelliho, Zámocká, Kláštorná, Záhradná, Širiava, Bukovské, SNP, Tehelná, Garbiarska, Slovenská, Pod Šibenou, Jarmočná, Štúrova, Prešovská, Dukelská.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Topľa, Hanušovský potok, Medziansky potok

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

12 km východne sa nachádzajú vodné nádrže Veľká Domaša a Malá Domaša.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne a historické centrum mesta

Najstaršou listinou o majetkoprávnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce. Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333. Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta. Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).

Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám. Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.

V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 - 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.

V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia, tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.

Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.

V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.

Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť, pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory. Počas druhej svetovej, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov.

K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru gen. Por. D.V.Gordejeva.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum mesta sa vyznačuje pomerne novou zástavbou, gro ktorej tvorí radová zástavba panelových domov z obdobia socializmu, ktoré nahradili pôvodnú zástavbu prízemných domov. Dominantou mesta je centrálna vyvýšená plocha s objektmi Veľkého kaštieľa, rímskokatolíckeho kostola, zvonice a Malého kaštieľa.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Sakrálne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová románsko-gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanuou vežou, z druhej polovice 13. storočia. Staviteľmi kostola boli rytieri Božieho hrobu z Chmeľova, teda Templári, vtedajší vlastníci Hanušoviec. V tomto období vznikla celá súčasná hmota kostola aj s vežou. Od reformácie bol kostol evanjelický, rekatolizáciou prešiel v roku 1717. Baroková úprava sa uskutočnila v roku 1742. Obnovou prešiel v rokoch 1908, 1949 a 1980-1984. Presbytérium je zaklenué gotickou rebrovou klenbou s klenákmi s motívom ružíc. V presbytériu a na veži sa nachádza súbor hodnotných neskororománskych kamenárskych detailov – reliéfov tvárí, ktoré sú osadené do konzol rebier klenby. Jedninečným prvkom kostola sú dochované trámové konštrukcie podopierajúce pôvodne lešenie pri stavbe kostola. Nachádzajú sa dnes v krove nad klenbami a dendrochronologicky boli datované do obdobia po roku 1295. V interiéri boli pri výskume objavené stredoveké nástenné maľby, ktoré nie sú zatiaľ prezentované. Súčasťou interiéru je neskorogotická krstiteľnica z 15. storočia s tordovanou pätkou. [4] Nachádzajú sa tu dve kamenné pastofóriá, staršie s reliéfom tváre, mladšie je dekorované motívom oslieho chrbta a fiálami. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Pri kostole sa nachádza baroková murovaná zvonica s ihlancovou helmicou s laternou, z roku 1742.[5]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1783. V roku 1820 bol empírovo upravený, bola doplnená veža. V roku 1937 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzajú sa tu murované a drevené empory a barokovoklasicistická kazateľnica. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s lizénovými rámami a bifóriami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.[6]

Ostatné pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šoóšovský (Malý) kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnou vežou, z roku 1564. Staviteľom kaštieľa bol zemepán Ján Šóoš. Tomuto rodu patril kaštieľ asi do polovice 17. storočia. Kruhová veža na južnom nároží kaštieľa pochádza zo začiatku 17. storočia. Úpravami prešiel v druhej polovici 17. storočia, keď bola realizovaná štuková výzdoba klenieb. V nasledujúcom období sa vlastníkmi kaštieľa stali Dežőfiovci. V 19. storočí prešiel funkčnými úpravami, stratil tak renesančný reprezentatívny charakter. V 20. storočí tu sídlila žandárska stanica, škola a knižnica.[7] Obnovený bol v roku 2015, dovtedy chátral. V interiéri sa dodnes nachádzajú renesančné hrebienkové klenby. Fasády kaštieľa sú hladké.
  • Dom správcu šóošovského kaštieľa, trojtraktová dvojpodlažná renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1564. Objekt má hladké fasády a valbovú strechu.[8]
  • Dežőfiovský (Veľký) kaštieľ, dvojtraktová dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika so štyrmi nárožnými vežami, asi zo 17. storočia. V prvej polovici 18. storočia bol výrazne barokovo prestavaný. Obnovou prešiel v 70. rokoch 20. storočia a naposledy od roku 2003. V objekte dnes sídli Vlastivedné múzeum. Pôdorysu dominuje centrálny vestibul, na ktorý sú napojené jednotlivé miestnosti. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami a pruské klenby. Vo vežiach sú české placky a krížové klenby. Fasády kaštieľa sú lemované nárožnými vežami členenými pilastrami, ukončenými zvonovitými helmicami. Okná majú barokové profilované ostenia, segmentové frontóny a bohatú štukovú výzdobu v parapetoch.[9] Strecha kaštieľa je manzardová, pokrytá šindľom. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park.[10]
  • Židovský cintorín z prelomu 19. a 20. storočia. Nachádza sa východne od evanjelického kostola a obsahuje asi 200 náhrobníkov.[11]
  • Sušiareň liečivých rastlín, technická pamiatka, štvorpodlažná jednopriestorová stavba ľudového staviteľstva na pôdoryse obdĺžnika z 30. rokov 20. storočia.[12]
  • Súbor štyroch železničných mostov, technické pamiatky z rokov 1941-1943. Ide o Pavlovský viadukt, Hrabovecký viadukt, Hanušovský viadukt a viadukt Hlibovec (Bystriansky).[13] Hanušovský viadukt, klenúci sa priamo nad mestom dosahuje výšku 40 metrov a dĺžku vyše 400 metrov.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vlastivedné múzeum Hanušovce nad Topľou - sídli v objekte Veľkého kaštieľa
  • Archeopark

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomník obetiam SNP, pamätná tabuľa pri centrálnom pilieri viadukta na dobu SNP.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Historický park pri „Veľkom kaštieli“, s výmerou 3 ha.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hanušovský jarmok,
  • Literárna súťaž Ihnátove Hanušovce,
  • Čorbove Hanušovce – súťaž v písaní obecných kroník.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na území mesta sa nachádzajú štyri typy škôl. Od materskej školy, cez základnú školu, špeciálnu základnú školu a základnú umeleckú školu.

Základná škola mjr. Ľudovíta Kukorelliho v Hanušovciach nad Topľou, poskytuje výchovu žiakov v stupňoch 1. – 4. a 5. – 9.

Špeciálna základná škola je zameraná na výchovu mentálne a telesne postihnutých detí a tiež aj rómskych žiakov, ktorí nie sú schopní zvládať učivo ZŠ.

Každý z týchto objektov disponuje vlastnou telocvičňou, priľahlým športovým areálom, jedálňou a pod. V základnej umeleckej škole sa vyučuje v hudobnom a výtvarnom odbore. V hudobnom odbore sa žiaci učia hre na klavíri, akordeóne, husliach, gitare a dychových nástrojoch.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • Futbalový klub MsFK Hanušovce nad Topľou – účastník V. Ligy Vihorlatsko-Dukelská,
  • Karate klub DoJo,
  • Basketbalový klub Pelikán,
  • Hokejový klub Pelikán,
  • Turistický oddiel KST Krokus

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Hanušovce nad Topľou [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Hanušovce nad Topľou - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Hanušovce nad Topľou – Malý kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. Hanušovce nad Topľou – Veľký kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]