Ďurďoš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďurďoš
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Šariš
Nadmorská výška 175 m n. m.
Súradnice 49°02′54″S 21°31′34″V / 49,0482°S 21,5260°V / 49.0482; 21.5260
Rozloha 6,14 km² (614 ha) [1]
Obyvateľstvo 253 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 41,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1363[3]
Starosta Miroslav Mikeľ[4] (SRK)
PSČ 094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou)
ŠÚJ 544183
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obec Ďurďoš

Ďurďoš 36, 094 31 Ďurďoš

Telefón 445 23 20
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: durdos.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Ďurďoš je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ďurďoš
  • Grodzín
  • Kolónia
  • Viduma

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ďurďoš leží vo východnej časti doliny strednej Tople. Nadmorská výška v strede obce je 175 m. n. m. a v chotári 160 - 490 m. n. m. Mierne členitý povrch chotára tvoria horniny bradlového pásma, treťohorný flyš a štvrtohorné náplavy Tople. Stredná časť obce je odlesnená, v ostatných častiach sa nachádza les.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1363 (obec však jestvovala už skôr) a názov obce uvedený ako Gurgus, neskôr ako Gyvrges (1410), Djurďaš (1808), Dzurdzoš (1920), Ďurďoš (1927) po maďarsky Gyöfgyös. Jej variant je totožný s nárečovým variantom mena Juraj, mužo s takým menom bol pravdepodobne prvý miestny šoltýs.[3] Sídlisko pravdepodobne založil šoltýs s poddanými podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia.[3] V Ďurďoši v roku 1493 hospodárilo šesť sedliackych domácností. Polia pre ďalších šesť usadlostí ležali opustené, ich bývalí obyvatelia sa vysťahovali alebo pomreli. V roku 1550 tam bývalo vo vlastných domoch osem sedliackych domácností. V roku 1567 bývala iba jedna rodina miestneho slobodníka (ostatné domácnosti sa buď odsťahovali alebo vymreli). Do roku 1570 sídlisko úplne spustlo, dedinu však zakrátko oživili noví usadlíci.[3] V roku 1582 boli nové sedliacke usadlosti zdanené daňou kráľovi od 2,25 porty. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných osem poddaných domov a možno aj dom šoltýsa. Na prelome 16. a 17. storočia bol Ďurďoš malou dedinou s poddaným obyvateľstvom. V roku 1610 žilo v Ďurďoši len málo sedliackych a železiarskych domácností, lebo v tomto roku ich spolu zdanili iba od 0,5 porty. V období rokov 1630-1635 tam poddanskí obyvatelia nežili. Neskôr Ďurďoš opäť obnovili prisťahovalci.[3] Ich zásluhou bol Ďurďoš začiatkom 18. storočia malou dedinou. V roku 1715 tam žilo osem (šesť opustených), v roku 1720 len päť poddanských domácností, v roku 1787 mala obec 28 domov a 179 obyvateľov, v roku 1828 mala obec 20 domov a 155 obyvateľov. Zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. V 19. storočí patrila rodine Blašovcov. Za 1. ČSR pracovali v lesnom hospodárstve a v poľnohospodárstve. V čase SNP v chotári pôsobili partizánske skupiny - Čapajev. Dňa 7. 9. 1944 fašisti zastrelili troch obyvateľov obce. JRD bolo založené v roku 1958. Časť obyvateľov v čase socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Prešove a Košiciach. Pod správu obce a jej katastra dnes patrí aj blízka osada Grodzin.[5]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1363Gurgus
  • 1410Gyvrges
  • 1808Djurďaš
  • 1920Dzurdzoš
  • 1927Ďurďoš[5], po maďarsky: Gyöfgyös

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam starostov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1973 - 1986 Štefan Belaj
  • 1986 - 1991 Andrej Sabo
  • 1991 - 1995 Štefan Straka
  • 1995 - 1999 Juraj Labanc
  • 1999 - 2006 Emília Marcinková
  • 2006 - 2010 Marta Jurčová
  • 2010 - 2018 Emília Marcinková
  • 2018 - Miroslav Mikeľ

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. a b c d e ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 132.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. a b c Úvod | Ďurďoš | Oficiálne stránky obce [online]. Ďurďoš, [cit. 2020-08-17]. Dostupné online.
  6. Grécko-katolícke kostoly v okrese Vranov nad Topľou [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]