Davidov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°49′34″S 21°37′56″V / 48,826111°S 21,632222°V / 48.826111; 21.632222
Davidov
obec
Village Davidov.jpg
Pohľad na obec Davidov zo Slánskych vrchov
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Nadmorská výška 197 m n. m.
Súradnice 48°49′34″S 21°37′56″V / 48,826111°S 21,632222°V / 48.826111; 21.632222
Rozloha 16,79 km² (1 679 ha) [1]
Obyvateľstvo 784 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 46,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1361
Starosta Jozef Vaľko[3] (SMER-SD)
PSČ 093 03 (pošta Vranov nad Topľou 3)
ŠÚJ 544159
EČV VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad 09303 Davidov
E-mailová adresa ocudavidov@stonline.sk
Telefón 057/4497160
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Davidov
Webová stránka: www.davidov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Davidov je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Davidov je obec, ktorá leží na severozápade Východoslovenskej nížiny v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom Olšava. Západnú časť chotára tvoria strmé zalesnené východné svahy Slanských vrchov, východná časť je odlesnená. Nadmorská výška je 197 m.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vystupovala pod rôznymi názvami: Dauihaza, Dauidwagasa, Dewith, Dawidow, Dávidowce a Davidov.

V maďarských prameňoch sa vyskytuje pod názvom Dauiduagasa alebo Dávidvágása, v preklade do slovenského jazyka znamená Davidova Poruba.

Tento maďarský názov jednoznačne svedčí, že dedinu založili usadlíci so šoltýsom Dávidom podľa zákupného práva.

Vlastníci obce[upraviť | upraviť zdroj]

Kráľ Žigmund listinou zo dňa 29. mája 1410 potvrdil vlastníctvo Ladislava Rozgoniho, ktorý od roku 1327 viedol spor o majetok v Davidove s Nekcheyovcami. Z obsahu mandátu výplýva, že obec existovala už pred rokom 1327. Na žiadosť Ladislava kráľ potvrdil vlastníctvo, t. j. panstvo Čičva ako aj donačnú listinu kráľa Štefana. Za preukázané verné služby svojim panovníkom – kráľovi Ľudovítovi, kráľovnej Alžbete a kráľovnej Márii – kráľ Žigmund daroval šľachticom Rozgoniovcom 52 obcí aj s príslušenstvom v Zemplínskej stolici, medzi nimi aj polovicu Davidova.

Soóšovci[upraviť | upraviť zdroj]

Soóšovci používali prídomok „Sóvári“ a mali tu majetky už v roku 1438. Sóvári Soóšovci pravdepodobne mali spoločného predka s Čapiovcami zo Sečovskej Polianky, boli potomkami slávneho Šimona Mic-bána. Neskôr sa dostali do nemilosti svojich panovníkov a ich majetky boli pridelené rodinám Czudar a Rozgoni.V súpise patrila obec pod vranovské panstvo, ako majiteľ bol uvedený podžupan Šarišskej stolice Štefan Soóš. V súpise šľachticov bol medzi vlastníkov zaevidovaný Imrich a Pavol Soóš.

Tárczayovci[upraviť | upraviť zdroj]

Bol to pradávny rod v Šarišskej župe, jeho zakladateľom bol Comes Rudiger. Rudigerova manželka bola dvornou dámou kráľovnej Gertrúdy a jej brat Adolf bol spišským prepoštom. Pred rokom 1490 sa ako jeden z majiteľov Davidova spomínal hlavný župan Zemplínskej stolice Ján Tárczay. V roku 1505 získal od kráľa Matiáša grófsky titul, kedy bol veliteľom jeho hradu v Brucku.

Čireovci[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1493 boli spolu s Tarczayovcami aj Kapiovci a Čireovci zemepánmi obce. O rode Čireovcov len toľko, že bol to starý rod, ktorého mužská vetva vymrela Barnabášom. Jeho dcéra Alžbeta sa vydala za Ákoša Čapiho. Za zakladateľa rodu bol považovaný Cyril, ktorý používal prídomok „Álmosdi“. Pri vpáde Tatárov sa zničila donačná listina o ich majetku. Vlastníctvo pre Cyrila potvrdil kráľ Štefan V. novou donačnou listinou. Čireovci pochádzali z rodu Marout.

Almášiovci[upraviť | upraviť zdroj]

Davidov patril v roku 1715 pod panstvo Szerencs. Jedna štvrtina panstva patrila Juliane Rákócziovej, sestre Františka II. Rákociho. Neskôr vlastníctvo prešlo na plukovníka Tomáša Sirmaia, ktorý dal celý majetok previesť na rodinu Almášiovú, ktorá získala aj obec Davidov. Grófsky titul pre rod získal Ignác Almáši od panovníčky Márie Terézie. V roku 1760-1772 mal okrem iných vlastníkov tu majetky Michal Almáši, ktorý bol veľkým mecenášom katolíckej církvi. Známy bol aj tým, že založil dom útulku pre chudobných.

Pintérovci[upraviť | upraviť zdroj]

Zemplínsky rod, ktorý do šľachtického stavu povýšil kráľ Ferdinand III. V súpise zemplínskych šľachticov sa ako majiteľ Davidova spomínal Anton a Martin Pintér. Martin Pintér bol hlavným notárom Zemplínskej stolice. Jeho dcéra Anna sa vydala za Antona Sirmaia, ktorý bol kráľovským radcom, známym historikom a spisovateľom.

Hadik-Barkóczyovci[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1890 boli vlastníkmi obce Hadik-Barkóczyovci. Títo dali zmapovať svoj majetok. V roku 1863 sa v obci spomína dvojkolesový mlyn. V staršej literatúre sa uvádza jednokolesový mlyn. V inventárnom súpise Barkóczyovcov sa v Davidove uvádza krčma a drevená hájovňa, ktorá pozostávala z dvoch izieb, kuchyne a komory. Mala 6 okien a 4 dvere. Barkóczyovci boli vášnivými poľovníkmi a usporiadavali veľkolepé poľovačky na jelene a vodné vtáctvo.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok