Horný Zemplín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Horný Zemplín (Hornozemplínsky región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu. Nachádza sa v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Zo severu susedí s Poľskom, zo západu s regiónom Šariš, na juhu prechádza do regiónu Dolný Zemplín a na východe susedí s Ukrajinou. Región patrí pod Prešovský kraj.

Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň aj jeho najstarším mestom. Prvá písomná správa o meste Humenné je z roku 1317. Najvyšším bodom regiónu je trojhraničný vrch Kremenec (1 221,0 m n. m.) v Bukovských vrchoch, ktorý je najvýchodnejším bodom Slovenskej republiky (49° 05' 18" s. z. š., 22° 34' 03" v. z. d.).

Na území Horného Zemplína sa rozprestierajú Bukovské vrchy, Laborecká vrchovina a v južnej časti časť pohoria Vihorlatské vrchy, ktorého chrbát tvorí hranicu, ktorá oddeľuje regióny Horný Zemplín od Dolného Zemplína. Časti horstiev tvoria Chránenú krajinnú oblasť Vihorlat so vznikom v roku 1973, Chránenú krajinnú oblasť Východné Karpaty so vznikom v roku 1977 a nachádza sa tu aj Národný park Poloniny, ktorý je tretím najväčším na Slovensku s rozlohou 29 805 ha, bol vyhlásený 23. 9. 1997. V regióne sa zachovali drevené kostolíky, z ktorých najznámejšie sú v Hrabovej Roztoke, Jalovej, Kalnej Roztoke, Ruskom Potoku, Šmigovci (bude umiestnený v Ľutine), Topoli a Uličskom Krivom. Všetky sú národnou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavé sú aj zrúcaniny hradov Brekov, Čičava a Jasenov, na ktorých prebieha obnova.

Nachádzajú sa tu územia ako Havešová, Rožok, Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlatský prales[1][2], ktoré boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200-ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300-ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra).

V regióne sa nachádza oblasť, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Medzi najznámejšie rekreačné strediska regiónu patria Domaša a Sninské rybníky. Najväčším rekreačným centrom regiónu je vodná nádrž Veľká Domaša so strediskami Dobrá, Poľany – Monika, Holčíkovce – Eva, Nová Kelča – Krym a Valkov – Tišava. Obľúbená je aj rekreačná oblasť Sninské rybníky neďaleko mesta Snina. Kde sa nachádza Biokúpalisko Sninské rybníky, ktoré je druhým bio kúpaliskom na Slovensku, využívajúcim technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Celá oblasť sa nachádza v prekrásnej prírode pod Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.), ktorý je vyhľadávanou turistickou atrakciou.

Z vodných diel v regióne treba spomenúť Vodárenskú nádrž Starina v Bukovských vrchoch, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na pitnú vodu na Slovensku, zásobuje región východného Slovenska (najmä Prešova a Košíc) pitnou vodou.

Ako región cestovného ruchu oficiálne zahŕňa okresy:

Zaujímavé údaje o obciach[upraviť | upraviť zdroj]

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Územie Horného Zemplína ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít:

Národné parky[upraviť | upraviť zdroj]

Chránené krajinné oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

Parky tmavej oblohy[upraviť | upraviť zdroj]

Horská turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrne a historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Hrady[upraviť | upraviť zdroj]

Drevené chrámy[upraviť | upraviť zdroj]

Lokality Svetového dedičstva UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Rekreačné oblasti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sninské rybníky
  • Domaša
    • rekreačné strediská
      • Dobrá
      • Poľany – Monika
      • Holčíkovce – Eva
      • Nová Kelča – Krym
      • Valkov – Tišava

Kúpaliská[upraviť | upraviť zdroj]

Okresy a mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Okresy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  2. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  3. Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  4. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°59′10″S 21°57′33″V / 48,986174°S 21,959267°V / 48.986174; 21.959267