Jasenovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°53′29″S 21°54′37″V / 48.89143°S 21.91039°V / 48.89143; 21.91039
Jasenovský hrad
Jasenov
zrúcanina hradu
Pohľad na Jasenovský hrad.JPG
Pohľad na zrúcaninu Jasenovského hradu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Región Horný Zemplín (Zemplín)
Okres Humenné
Obec Jasenov
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 392 m n. m.
Súradnice 48°53′29″S 21°54′37″V / 48.89143°S 21.91039°V / 48.89143; 21.91039
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Jasenov po žltá turistická značka turistickej značke
Poloha Jasenovského hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Jasenovského hradu na Slovensku
Poloha Jasenovského hradu v Prešovskom kraji
RedHut.svg
Poloha Jasenovského hradu v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Jasenov Castle
Freemap.sk: mapa
Rekonštrukcia a záchrana hradu prebieha od roku 2011
Hrad Jasenov okolo roku 1938

Jasenovský hrad je zrúcanina hradu na zalesnenom chrbte Humenských vrchov patriacich pod Vihorlatské vrchy, nachádza sa v nadmorskej výške 392 m n. m. zhruba 4 km na juh od Humenného a zhruba 1 km od obce Jasenov (od ktorej je odvodený názov hradu "Jasenovský hrad". Z hradu sú pekné výhľady predovšetkým severným smerom na Humenné a okolie.[1][2]

Od roku 2011 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym združením Združenie na záchranu Jasenovského hradu, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Jasenov, Jesenov, Jezenew, Jesenv

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí. Mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1328, resp. 1330 ako castrum Jezenew. Pravdepodobne ho postavili Račkajovci. Drugetovci, pôvodne taliansky rod, sa stali majiteľmi tunajšieho hradu po bitke pri Rozhanovciach, po roku 1312 a patril im až do 17. storočia. V roku 1644 hrad obsadili vojská Juraja Rákociho. Pri obliehani ho ťažko poškodili a neskôr ho už neopravovali. Hrad spolu s obcou patril v 18. storočí Čákiovcom a v 19. storočí Andrášiovcom. Určité snahy o záchranu objektu prejavili koncom 19. a začiatkom 20. storočia vtedajšie pamiatkové orgány. Niektoré už rozpadávajúce sa múry hradu zakonzervovali a nepatrnú časť objektu zastrešili. Dokončenie prác zmarila prvá svetová vojna.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Horný hrad pozostával z paláca, štvorhrannej veže a kamenných hradieb. Postavili ho začiatkom 14. storočia. V prvej tretine 15. storočia hrad opevnili. Ďalšia stavebná činnosť na prelome 15. a 16. storočia súvisela s tureckým nebezpečenstvom, keď postavili niekoľko delových bášt so strieľňami, najmä na západnej a juhozápadnej strane. Pri vstupnej bráne, vedúcej na prvé nádvorie, postavili taktiež baštu. Ďalšou fázou bolo dobudovanie opevnenia v polovici 16. storočia - boli to hlavne parkanová hradba na severnej strane, bašta v prvom nádvorí a výbežok z múru na SV, chrániaci vstup do horného hradu a množstvo strieľní. Začiatkom 17. storočia zosilnili múr nad vstupom do horného hradu a celý hrad obklopili delostreleckými bastiónmi talianskeho typu.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri objektu nepatrné zvyšky renesančných klenieb. Kamenné múry členia nepravidelné otvory okien, dnes už bez orámovania. Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným profilovaným ostením. Vstupná polkruhová renesančná brána vedie na prvé nádvorie.

V súčasnosti je hrad od roku 2011 v rekonštrukcii, badateľné sú pokroky rekonštrukčných prác, ktoré robí občianske združenie Združenie na záchranu Jasenovského hradu. Okolie hradu je vyčistené od náletových drevín a stromov a sprístupnené pre návštevníkov.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Blízke hrady: Brekovský hrad, Čičva. Ďalší hrad je tiež blízko cez Vihorlatské vrchy k zrúcanine Vinianskeho hradu a ďalšími turistickými značkami do rekreačnej oblasti pri Zemplínskej šírave (25 km).

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

V 16. storočí sa na hrade za Gabriela Drugeta razili falošné peniaze. Zo začiatku na razbu peňazí, najmä poľských grošov, používali cenné, neskôr menej hodnotné kovy. Vedúceho majstra peňazokazeckej dielne, Mikuláša, za jeho nezákonnú činnosť popravili 1551 v Prešove.

Ďalšou zaujímavosťou je chodba vytesaná do skaly pod hradom. Chodba je dlhá asi 15m a po dvoch miernych zalomeniach sa stáča kolmo hore na povrch, kde po 2 metroch končí. Jej vstup je zvonku pod renesančným opevnením. Ťažko usúdiť či ide o nedokončenú únikovú chodbu z hradu alebo o pokus o dobytie hradu.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

  • po žltá turistická značka značke z obce Jasenov, trvanie ↑ 0:30 h, ↓ 0:20 h
  • po modrá turistická značka značke z obce Jasenov, prípadne tou istou modrá turistická značka značkou z Humenného, trvanie ↑ 0:30 h, ↓ 0:20 h
  • po zelená turistická značka značke zo Strážskeho časť Krivoštany cez Veľkú Dubovú, trvanie ↑ 2:45 h, ↓ 2:30 h
  • po modrá turistická značka značke z obce Vinné, prípadne tou istou modrá turistická značka značkou z obce Porúbka, trvanie ↑ 4:50 h, ↓ 4:30 h

ŽSR a SAD Humenné-mesto 3 km, MHD. K zrúcanine hradu vedie od zástavky ŽSR Humenné mesto na hrad cesta, ktorá trvá 75 minút a z obce Jasenov tou istou značkou 45 minút. Z doliny Laborca, zo Strážskeho-Krivoštian, vystupuje k hradu chrbtom Krivoštianky (549,1 m n. m.) - cesta trvá 2 hodiny.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Daniel Kollár a Jaroslav Nešpor. Hrady – najkrajšie zrúcaniny. 1. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2007. (Kultúrne Krásy Slovenska.) ISBN 978-80-89226-41-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Hrady v okolí[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]