Tri tably

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°55′14″S 22°11′03″V / 48,92054°S 22,18423°V / 48.92054; 22.18423
Tri tably
sedlo
Tri tably 001.JPG
Sedlo Tri tably v máji
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský kraj, Košický kraj
Okresy Humenné, Sobrance
Obce Valaškovce
(vojenský obvod)
, Remetské Hámre
Katastrálne územie Valaškovce-Sever, Remetské Hámre
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 825 m n. m.
Súradnice 48°55′14″S 22°11′03″V / 48,92054°S 22,18423°V / 48.92054; 22.18423
Najľahší výstup zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po modrá turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Tri tably
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najvyššie sedlo vo Vihorlatských vrchoch, cez ktoré vedie turistická značená trasa

Tri tably (825 m n. m.)[1] je najvyššie položené turisticky prístupné sedlo vo Vihorlatských vrchoch, je dôležitým rozcestníkom na turistických trasách. Stretávajú sa tu chodníky zo smerov ako Morské oko, Sninský kameň, Zemplínske Hámre, či Motrogon.

Na niektorých mapách je sedlo nesprávne označované ako Tri table, správny názov je ale Tri tably[2][3], tak je to uvedené v zozname štandardizovaných názvov vrchov, dolín, priesmykov a sediel, ktorý vydáva Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

Patrí do územia Vihorlatský prales[4], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[5], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

V sedle upútava travertínová socha s bohatým obsahom minerálu aragonit, ktorú vytesal sochár Ladislav Staňo. Socha vyobrazuje starú povesť.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. ÚGKK SR, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.
  3. Názvy priesmykov a sediel [PDF]. ÚGKK SR, 2014-10-01, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.
  4. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-11-24]. Dostupné online.
  5. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-11-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]