Jasenovská hornatina

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jasenovská hornatina
geomorfologická časť
Vihorlatských vrchov
Okolie obce Podhoroď
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Prešovský, Košický
Okresy Snina, Sobrance
Nadradená
jednotka 		Vihorlat
Susedné
jednotky 		Vihorlatská hornatina, Podvihorlatská pahorkatina, Popriečny, Ublianska pahorkatina
Rieky Okna, Sobranecký potok, Žiarovnica
Súradnice 48°52′12″S 22°14′35″V / 48,87°S 22,243°V / 48.87; 22.243
Najvyšší bod Diel
 - výška 894 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 200 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Košickom kraji
Poloha v Košickom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jasenovská hornatina[1] je geomorfologická časť podcelku Vihorlat vo Vihorlatských vrchoch. Zaberá jeho východnú časť[2], ktorá kulminuje na kóte Diel (894 m n. m.).[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Územie sa nachádza vo východnej časti podcelku Vihorlat a zaberá pás od juhozápadu na severovýchod napriek celým pohorím. Severozápadným smerom pokračuje podcelok Vihorlatskou hornatinou, juhovýchodne nadväzuje podcelok Popriečny. Východným smerom plynule nadväzuje Beskydské predhorie a jeho podcelok Ublianska pahorkatina a juhozápadným susedí Východoslovenská pahorkatina s časťou Podvihorlatská pahorkatina.[2]

Hornatina zasahuje na územie Prešovského a Košického kraja a okresov Snina a Sobrance.[4] Juhozápadne sa zvažujúce svahy odvodňuje Okna, Sobranecký potok a ďalšie vodné toky do Uhu, východnú časť odvodňujú prítoky Ublianky.[5] Juhovýchodný okraj lemuje cesta II/566 zo Sobraniec do Uble.[6]

Významné vrchy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Diel (894 m n. m.) – najvyšší vrch časti
  • Diel (859 m n. m.)
  • Jaseňovský vrch (820 m n. m.)
  • Veľká Vavrová (788 m n. m.)
  • Majmová (633 m n. m.)[3]

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká časť územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.[3] Osobitne chránenými územiami v tejto časti pohoria sú prírodné rezervácie Machnatý vrch, Lysá, Roztoky a Drieň.[5]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Východná časť Vihorlatských vrchov patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti, poskytujúce menej náročnú turistiku a cykloturistiku. Strihovským sedlom na severnom okraji vedie na juh hlavný hrebeň, ktorým vedie značená hrebeňovka do obce Podhoroď. Na ňu sa pripájajú ďalšie značené trasy z okolia.[3]

Turistické trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  2. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d Vihorlatské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2022.
  4. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-27]. Dostupné online.
  6. ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 69.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jasenovská_hornatina&oldid=7826525“